Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Streda 24. apríl 2024Meniny má Juraj
< sekcia Slovensko

ANALYTICI: Niektoré opatrenia z tretieho balíka Smer už mal robiť

Predstavenie návrhu tretieho sociálneho balíka a zhodnotenie štyroch rokov vlády bol hlavnou témou slávnostného snemu strany Smer-SD, ktorý sa v sobotu 5. decembra 2015 uskutočnil v Nitre. Foto: TASR/Henrich Mišovič

Premiér Robert Fico však upozornil, že jeho vláda balíky predstavovala už v polovičke svojho vládnutia.

Bratislava 7. decembra (TASR) – Tretí sociálny balík za jednu miliardu eur, ktorý predstavila strana Smer-SD, je súčasťou predvolebnej kampane. Viaceré opatrenia totiž mohla realizovať už počas svojho doterajšieho vládnutia. Zhodujú sa na tom analytici. "Sociálny balíček vnímam ako súčasť predvolebnej kampane strany Smer-SD. Vzhľadom na pretrvávajúce neefektívne nakladanie s verejnými výdavkami a rastúci výber daní a odvodov mohla vláda opatrenia ako rekonštrukciu internátov či opravy ciest financovať už teraz,“ uviedol analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (Iness) Radovan Ďurana.

Premiér Robert Fico však upozornil, že jeho vláda balíky predstavovala už v polovičke svojho vládnutia. "Jasne sme hovorili, že keď naplníme prvý a druhý balík, pôjdeme do tretieho. Prečo nemôžeme teraz povedať, že ak budeme súčasťou vlády, toto splníme. My hovoríme, že to sú naše riešenia, na ktoré máme peniaze, sú to riešenia, kde nám ľudia môžu veriť, že ich naplníme, lebo sme to ukázali pri prvom a druhom balíku," uviedol v sobotu (5.12.) po skončení snemu strany Fico.

Okrem opravy regionálnych ciest Smer-SD v treťom balíku navrhuje aj rozšírenie odvodovej odpočítateľnej položky, zdvojnásobenie vianočného príspevku pre nízkopríjmových dôchodcov, autobusy k vlakom zadarmo, či byty zadarmo pre učiteľov. Prisľúbil aj vytvorenie 100.000 pracovných miest.

Vyčíslený vznik pracovných miest je však podľa riaditeľa Inštitútu zamestnanosti Michala Páleníka nereálny. Taktiež podľa neho výrazný pozitívny vplyv nemožno očakávať ani pri rozšírení odvodovej odpočítateľnej položky. "Pravdepodobne pri tomto rozšíria hornú hranicu, budú ju valorizovať, čo by sa občas patrilo. Je to sprogresívnenie daňového zaťaženia, čo je pre nízkopríjmových v poriadku. Vplyv na zamestnanosť mimo Bratislavy a západného Slovenska to však nebude mať. Ani doteraz to nemalo vplyv," skonštatoval Páleník. Podľa neho akékoľvek aktivity zamerané na zníženie ceny práce vedú možno k nárastu zamestnanosti, ale o malé percento. "Tým, že v regiónoch je vysoká nezamestnanosť, ak tam príde nárast zamestnanosti o percento či dve, tak celkovým počtom nezamestnaných to nezamáva," myslí si Páleník.

Podľa Ďuranu je zníženie odvodového zaťaženia správny krok, ale bude záležať, ako bude nastavené. "Malo by sa tak udiať na strane sociálnych odvodov a nie zdravotných odvodov, lebo vláda by tým neovplyvňovala systém zdravotného poistenia," myslí si Ďurana. Zároveň doplnil, že toto opatrenie platí už tento rok, ale priebežne ho využíva málo ľudí, lebo vláda ho neposkytuje automaticky. "Výsledné náklady budeme poznať až na jar budúceho roka," podotkol Ďurana.

Odborníci strane vyčítajú najmä to, že viaceré opatrenia mohla realizovať už počas doterajšieho vládnutia. Navyše, v balíku im chýbajú opatrenia zamerané napríklad na boj s dlhodobou nezamestnanosťou. "Smer nepamätá na množstvo problémov, ktoré na Slovensku sú. Nie je tam nič zamerané na dlhodobo nezamestnaných, nie je nič zamerané na segregované sociálne vylúčené spoločenstvá. To je jeden z najväčších problémov aj v rámci Európy a Smer sa tvári, že to problém nie je," doplnil Páleník.

Podľa hlavnej ekonómky Slovenskej sporiteľne Márie Valachyovej mohli byť opatrenia detailnejšie prepracované. "Tento sociálny balíček sa líši od predchádzajúcich dvoch tým, že nezahŕňa opatrenia, ktoré by sa mali realizovať v najbližšom čase, ale je to skôr predvolebný program, ktorý hovorí o tom, čo by vláda chcela spraviť, ak znovu získa mandát. Takže sa skôr bavíme o predvolebných sľuboch a zámeroch ako o reálne prepracovaných opatreniach," doplnila Valachyová s tým, že jej chýbajú informácie ako jednotlivé body dosiahnuť a financovať ich.

Jedným z cieľov balíka pritom má byť podpora hospodárskeho rastu. "Hospodársky rast vytvára súkromný sektor. Vláda ho môže akurát uľahčiť tým, že dereguluje, alebo znižuje daňové odvodové zaťaženie. Smer tým, že postaví byty, či opraví cesty, len prerozdelí zdroje, ktoré predtým musel vytvoriť súkromný sektor," skonštatoval Ďurana.

AZZZ: Vytvorenie nových 100.000 pracovných miest do roku 2020 nie je reálne

Nových 100.000 pracovných miest do roku 2020, ktorých vytvorenie avizovala na svojom nitrianskom sneme v sobotu (5. 12.) vládna strana Smer-SD, je viac ako ambiciózny plán. Uviedol to po dnešnom rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady SR viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR Rastislav Machunka.

"Myslím si, že nie je reálny vzhľadom na to, že dnes máme nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily a potenciál vytvárania nových pracovných miest je do istej miery problematický," priblížil.

"Ľudia, ktorí sú nezamestnateľní, tak z tejto množiny zamestnať 100.000 ľudí je podľa mňa nereálne. Tento balíček, tak ako bol deklarovaný, má jediné pozitívum, a to rozšírenie počtu ľudí, ktorí budú môcť využiť odvodovú odpočítateľnú položku na zdravotné poistenie. Všetko ostatné vnímame viac-menej ako politické opatrenia," podčiarkol Machunka.

Podľa viceprezidenta Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Ľuboša Sirotu je zvýšenie počtu zamestnaných ľudí o 100.000 "zbožné želanie". "Neexistujú dnes nástroje na to, kde by sme to, v takomto časovom horizonte dokázali, v tomto nastavení, ktoré máme, zvládnuť. Sme v situácii, keď pracujeme s masou 350.000 ľudí, ktorí sú prakticky nezamestnateľní," upozornil Sirota.

Pripomenul zároveň, že pracovné miesta netvorí vláda. "Pracovné miesta dokážu vytvoriť len zamestnávatelia. Musíme, bohužiaľ, povedať, že za uplynulé štyri roky zamestnávatelia a podnikatelia ťahali za kratší koniec," zdôraznil. Pri doterajšom legislatívnom, podnikateľskom a zamestnávateľskom nastavení bude avizované dramatické zníženie nezamestnanosti o 100.000 osôb podľa neho "problémom".

Za posledné tri roky sa vytvorilo podľa slov viceprezidenta Konfederácie odborových zväzov (KOZ) SR Slavomíra Mangu viac ako 100.000 pracovných miest. "Nevidím problém, aby pri systémovo nastavených opatreniach, toto číslo nebolo ešte vyššie," doplnil Manga.

Za veľký úspech bude KOZ považovať, ak sa v novom volebnom období dosiahne úroveň miery nezamestnanosti nižšia ako 10 %. "To je makroekonomicky akceptovateľná hranica nezamestnanosti, ktorá by mala zabezpečovať aj prirodzenú migráciu zamestnancov," dodal viceprezident KOZ.

Na sobotňajšom slávnostnom sneme strany Smer-SD v Nitre jej predseda Robert Fico, ktorý predstavil tretí sociálny balík, avizoval vznik 100.000 nových pracovných miest do roku 2020. "Pôjde o kombináciu opatrení zameraných na znižovanie štrukturálnej nezamestnanosti a zvyšovanie zamestnanosti absolventov. Budeme efektívne koordinovať a plánovať hospodársku politiku a maximálne rozbehneme zákon o podpore menej rozvinutých okresov," priblížil Fico. Strana chce väčší dôraz klásť aj na vytvorenie pracovných miest v pôdohospodárstve.