Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Rudolf Viest absolvoval dráhu vysokého dôstojníka Československej armády, ako jediný Slovák dosiahol za prvej republiky hodnosť generála.
Autor TASR
Bratislava 23. augusta (TASR) - Slovenské národné povstanie (SNP) vypuklo 29. augusta 1944. K jeho popredným postavám patril aj armádny generál Rudolf Viest.
Rudolf Viest, významná osobnosť protifašistického odboja aj československých vojenských dejín, sa narodil 24. septembra 1890 v Revúcej. V maďarskej Budapešti absolvoval v roku 1909 Vyššiu priemyselnú školu.
Po vyhlásení všeobecnej mobilizácie nastúpil 1. augusta 1914 na výkon vojenskej služby v piatom pešom pluku rakúsko-uhorskej armády a vo funkcii veliteľa čaty ho odvelili na front. V novembri 1914 sa v poľskom Krakove dostal do zajatia. V auguste 1915 sa prihlásil na front. Osobitnú kapitolu v jeho živote zohralo formovanie československých vojenských jednotiek v Rusku, kam ho neskôr na vlastnú žiadosť preložili. Podieľal sa na organizácii československého vojska v Rusku. V roku 1920 sa vrátil späť do vlasti. Vznikajúca Československá republika znamenala zlom v jeho živote. Už 1. januára 1921 ho po príprave na vojenských školách prijali do armády ako vojaka z povolania, neskôr zastával významné funkcie v generálnom štábe.
Po rozbití Československej republiky v roku 1939 sa pripravoval na odchod do zahraničia. Koncom augusta 1939 odcestoval služobne do Maďarska, z cesty sa už nevrátil, ale cez Juhosláviu odišiel do Francúzska. Podieľal sa na formovaní československých jednotiek vo Francúzsku a neskôr vo Veľkej Británii.
V druhej polovici augusta 1944 odletel s československou vládnou delegáciou z Londýna do Moskvy (Zväz sovietskych socialistických republík, dnes Ruská federácia). V tom čase sa na Slovensku začalo SNP. Po utvorení 1. československej armády na Slovensku ho vymenovali 6. septembra 1944 za jej veliteľa. Na povstaleckom území sa usiloval o zastavenie postupu nacistických jednotiek. Proti presile a najmä materiálnej prevahe protivníka nemohla povstalecká armáda vzdorovať. Preto generál Viest vydal 28. októbra 1944 posledný rozkaz o prechode povstaleckej armády na partizánsky spôsob boja. Po obsadení Banskej Bystrice nemeckými silami v októbri 1944 sa povstalecké velenie stiahlo na Donovaly. Viest spolu s generálom Jánom Golianom prišli 2. novembra 1944 do obce Pohronský Bukovec. Na druhý deň ich zajali nemecké jednotky a odviedli najskôr do Banskej Bystrice, potom do Bratislavy na výsluch. Neskôr ich previezli do nemeckého Berlína na Hlavný ríšsky úrad pre bezpečnosť a krátko na to ich odsúdili na trest smrti. Popravili ich pravdepodobne v roku 1945, bližší časový údaj a miesto zdroje neuvádzajú, alebo len rok (1945) a ako miesto Flossenburg.
Rudolf Viest absolvoval dráhu vysokého dôstojníka Československej armády, ako jediný Slovák dosiahol za prvej republiky hodnosť generála. V 20. rokoch 20. storočia pôsobil ako vojenský atašé v Bukurešti (Rumunsko) a vo Varšave (Poľsko). Po skončení vojenskej misie pracoval vo vysokých veliteľských funkciách na Slovensku. Postupne dosiahol hodnosť brigádneho (1933) a divízneho (1938) generála. V roku 1945 ho vymenovali in memoriam do hodnosti armádneho generála.
Prezident SR Michal Kováč 31. augusta 1995 udelil armádnemu generálovi Rudolfovi Viestovi pri príležitosti štátneho sviatku Dňa Ústavy SR Rad Ľudovíta Štúra I. triedy im memoriam.
Rudolf Viest, významná osobnosť protifašistického odboja aj československých vojenských dejín, sa narodil 24. septembra 1890 v Revúcej. V maďarskej Budapešti absolvoval v roku 1909 Vyššiu priemyselnú školu.
Po vyhlásení všeobecnej mobilizácie nastúpil 1. augusta 1914 na výkon vojenskej služby v piatom pešom pluku rakúsko-uhorskej armády a vo funkcii veliteľa čaty ho odvelili na front. V novembri 1914 sa v poľskom Krakove dostal do zajatia. V auguste 1915 sa prihlásil na front. Osobitnú kapitolu v jeho živote zohralo formovanie československých vojenských jednotiek v Rusku, kam ho neskôr na vlastnú žiadosť preložili. Podieľal sa na organizácii československého vojska v Rusku. V roku 1920 sa vrátil späť do vlasti. Vznikajúca Československá republika znamenala zlom v jeho živote. Už 1. januára 1921 ho po príprave na vojenských školách prijali do armády ako vojaka z povolania, neskôr zastával významné funkcie v generálnom štábe.
Po rozbití Československej republiky v roku 1939 sa pripravoval na odchod do zahraničia. Koncom augusta 1939 odcestoval služobne do Maďarska, z cesty sa už nevrátil, ale cez Juhosláviu odišiel do Francúzska. Podieľal sa na formovaní československých jednotiek vo Francúzsku a neskôr vo Veľkej Británii.
V druhej polovici augusta 1944 odletel s československou vládnou delegáciou z Londýna do Moskvy (Zväz sovietskych socialistických republík, dnes Ruská federácia). V tom čase sa na Slovensku začalo SNP. Po utvorení 1. československej armády na Slovensku ho vymenovali 6. septembra 1944 za jej veliteľa. Na povstaleckom území sa usiloval o zastavenie postupu nacistických jednotiek. Proti presile a najmä materiálnej prevahe protivníka nemohla povstalecká armáda vzdorovať. Preto generál Viest vydal 28. októbra 1944 posledný rozkaz o prechode povstaleckej armády na partizánsky spôsob boja. Po obsadení Banskej Bystrice nemeckými silami v októbri 1944 sa povstalecké velenie stiahlo na Donovaly. Viest spolu s generálom Jánom Golianom prišli 2. novembra 1944 do obce Pohronský Bukovec. Na druhý deň ich zajali nemecké jednotky a odviedli najskôr do Banskej Bystrice, potom do Bratislavy na výsluch. Neskôr ich previezli do nemeckého Berlína na Hlavný ríšsky úrad pre bezpečnosť a krátko na to ich odsúdili na trest smrti. Popravili ich pravdepodobne v roku 1945, bližší časový údaj a miesto zdroje neuvádzajú, alebo len rok (1945) a ako miesto Flossenburg.
Rudolf Viest absolvoval dráhu vysokého dôstojníka Československej armády, ako jediný Slovák dosiahol za prvej republiky hodnosť generála. V 20. rokoch 20. storočia pôsobil ako vojenský atašé v Bukurešti (Rumunsko) a vo Varšave (Poľsko). Po skončení vojenskej misie pracoval vo vysokých veliteľských funkciách na Slovensku. Postupne dosiahol hodnosť brigádneho (1933) a divízneho (1938) generála. V roku 1945 ho vymenovali in memoriam do hodnosti armádneho generála.
Prezident SR Michal Kováč 31. augusta 1995 udelil armádnemu generálovi Rudolfovi Viestovi pri príležitosti štátneho sviatku Dňa Ústavy SR Rad Ľudovíta Štúra I. triedy im memoriam.
