Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Tvrdí to prezident SR Ivan Gašparovič.
Autor TASR
Bratislava 14. júna (TASR) - Azylová politika je veľmi citlivá a chúlostivá otázka pre jednotlivé krajiny EÚ. "Každá má iné možnosti, iné podmienky a Slovensku by to nemuselo pomôcť," reagoval prezident SR Ivan Gašparovič na otázku TASR, ako sa pozerá na zavedenie spoločného európskeho azylového systému, ktorý v stredu (12.6.) odsúhlasil Európsky parlament (EP).
Bližšie sa však k schválenému legislatívnemu balíku vyjadriť nechcel, pretože jeho detaily nepoznal. Podľa neho ide o otázku prístupu jednotlivých krajín k tomu, čo si môžu dovoliť a čo nie. Poukázal na to, že každý štát má svoje vlastné vnútorné problémy, ktoré by nebolo dobré ešte zvyšovať prípadnou nevhodnou azylovou politikou. "Je to skôr o individuálnych pohľadoch, ale ťažko sa mi prijíma nejaká spoločná smernica," poznamenal Gašparovič.
S jeho slovami súhlasila litovská najvyššia predstaviteľka Dalia Grybauskaite, ktorá sa s ním bilaterálne stretla vo štvrtok (13.6.) po skončení stredoeurópskeho summitu prezidentov.
Ani ona ešte nepoznala podrobnosti, avšak uviedla, že Litva má svoje interné azylové postupy, ktoré berú do úvahy stav v krajine.
"Keď príde čas prijať zjednotený prístup v tejto otázke na celoeurópskej úrovni, tak budeme pripravení sa k tomu vyjadriť," avizovala s tým, že európsky azylový systém smeruje k spoločnému sociálnemu zabezpečeniu azylantov. "Avšak detaily ešte neviem. A diabol sa často skrýva práve v detailoch. Keď budú známe, možno už nebudeme takí optimisti," dodala Grybauskaite.
EP schválil legislatívny balík, ktorý vedie k vytvoreniu spoločného európskeho azylového systému. Stanovuje napríklad spoločné postupy a lehoty na spracovanie žiadostí o azyl. Zavádza tiež jednotný súbor základných práv pre žiadateľov o azyl v EÚ. Má zastaviť presuny žiadateľov do členských štátov, ktoré im nedokážu zabezpečiť dôstojné životné podmienky.
V snahe znížiť rozdiely medzi azylovými postupmi v členských štátoch nová legislatíva zavádza jednotné lehoty na spracovanie žiadostí o azyl (štandardne šesť mesiacov). Stanovuje aj prísnejšie pravidlá v oblasti školenia azylových úradníkov a nové ustanovenia o osobitných potrebách neplnoletých osôb bez sprievodu a ďalších zraniteľných osôb.
Novelizácia tiež kladie dôraz na dôstojné životné podmienky žiadateľov, včasné posúdenie zdravotného a psychického stavu žiadateľa a rýchlejší prístup na trh práce (do deviatich mesiacov od podania žiadosti o azyl).
Slovenský europoslanec Jaroslav Paška tvrdí, že sa tak deje aj v dôsledku toho, že južné štáty EÚ nezvládajú masový prílev migrantov zo severnej Afriky. Nepovažuje za správne, aby o azylovej politike rozhodoval iba Brusel. V takom prípade podľa neho nebudú mať slovenskí občania vplyv na to, komu poskytnú svoju materiálnu pomoc a za akých podmienok. "Túto politiku financuje štát zo svojich peňazí, a preto by Slovensko, ako aj iné krajiny, mali mať právo rozhodnúť komu a za akých podmienok poskytnú materiálnu a finančnú pomoc," uviedol pre TASR.
Bližšie sa však k schválenému legislatívnemu balíku vyjadriť nechcel, pretože jeho detaily nepoznal. Podľa neho ide o otázku prístupu jednotlivých krajín k tomu, čo si môžu dovoliť a čo nie. Poukázal na to, že každý štát má svoje vlastné vnútorné problémy, ktoré by nebolo dobré ešte zvyšovať prípadnou nevhodnou azylovou politikou. "Je to skôr o individuálnych pohľadoch, ale ťažko sa mi prijíma nejaká spoločná smernica," poznamenal Gašparovič.
S jeho slovami súhlasila litovská najvyššia predstaviteľka Dalia Grybauskaite, ktorá sa s ním bilaterálne stretla vo štvrtok (13.6.) po skončení stredoeurópskeho summitu prezidentov.
Ani ona ešte nepoznala podrobnosti, avšak uviedla, že Litva má svoje interné azylové postupy, ktoré berú do úvahy stav v krajine.
"Keď príde čas prijať zjednotený prístup v tejto otázke na celoeurópskej úrovni, tak budeme pripravení sa k tomu vyjadriť," avizovala s tým, že európsky azylový systém smeruje k spoločnému sociálnemu zabezpečeniu azylantov. "Avšak detaily ešte neviem. A diabol sa často skrýva práve v detailoch. Keď budú známe, možno už nebudeme takí optimisti," dodala Grybauskaite.
EP schválil legislatívny balík, ktorý vedie k vytvoreniu spoločného európskeho azylového systému. Stanovuje napríklad spoločné postupy a lehoty na spracovanie žiadostí o azyl. Zavádza tiež jednotný súbor základných práv pre žiadateľov o azyl v EÚ. Má zastaviť presuny žiadateľov do členských štátov, ktoré im nedokážu zabezpečiť dôstojné životné podmienky.
V snahe znížiť rozdiely medzi azylovými postupmi v členských štátoch nová legislatíva zavádza jednotné lehoty na spracovanie žiadostí o azyl (štandardne šesť mesiacov). Stanovuje aj prísnejšie pravidlá v oblasti školenia azylových úradníkov a nové ustanovenia o osobitných potrebách neplnoletých osôb bez sprievodu a ďalších zraniteľných osôb.
Novelizácia tiež kladie dôraz na dôstojné životné podmienky žiadateľov, včasné posúdenie zdravotného a psychického stavu žiadateľa a rýchlejší prístup na trh práce (do deviatich mesiacov od podania žiadosti o azyl).
Slovenský europoslanec Jaroslav Paška tvrdí, že sa tak deje aj v dôsledku toho, že južné štáty EÚ nezvládajú masový prílev migrantov zo severnej Afriky. Nepovažuje za správne, aby o azylovej politike rozhodoval iba Brusel. V takom prípade podľa neho nebudú mať slovenskí občania vplyv na to, komu poskytnú svoju materiálnu pomoc a za akých podmienok. "Túto politiku financuje štát zo svojich peňazí, a preto by Slovensko, ako aj iné krajiny, mali mať právo rozhodnúť komu a za akých podmienok poskytnú materiálnu a finančnú pomoc," uviedol pre TASR.
