< sekcia Slovensko

Padol rozsudok v prípade rekordnej bankovej megakrádeže

Na archívnej snímke Viliam M., ktorého 7. februára previezli z Venezuely na Slvoensko Foto: TASR/Michal Svítok

Ku krádeži došlo pred sedemnástimi rokmi. Z nitrianskej pobočky VÚB si vtedy zlodeji odniesli viac ako 173 miliónov korún. Rozsudok zatiaľ nie je právoplatný.

Nitra 11. marca (TASR) – Krajský súd v Nitre dnes vyhlásil rozsudok v kauze rekordnej bankovej krádeže, ku ktorej došlo 6. januára 1996 v Nitre. Z nitrianskej pobočky Všeobecnej úverovej banky (VÚB) si vtedy zlodeji odniesli viac ako 173 miliónov korún. Krádež mali 6. januára 1996 vykonať Bohuš S. a Igor S., Július B., Pavol K., Gustáv I. a Viliam M., ktorého nedávno previezli z Venezuely na Slovensko.

Senát krajského súdu odsúdil Bohuša S. na trest odňatia slobody v trvaní osem rokov, Gustáva I. na sedem rokov, Igora S., Júliusa B. a Pavla K. na päť rokov odňatia slobody. Zároveň ich súd zaviazal nahradiť škodu spôsobenú VÚB. Všetci si svoj trest odpykajú v prvej nápravno-výchovnej skupine. Viliama M. súd spod obžaloby oslobodil, pretože nebolo preukázané, že by sa na krádeži priamo podieľal.

Za lúpež osem a päť rokov

Predseda senátu v odôvodnení rozsudku uviedol, že krádež sa mohla stať predovšetkým preto, že Bohuš S. ako člen bankovej ochrany umožnil obžalovaným vstup do banky a jej trezoru. Preto mu bol udelený najvyšší, osemročný trest. Podľa súdu mal výrazný podiel na organizovaní a vykonaní krádeže aj Gustáv I., ktorý bol odsúdený na sedem rokov. U ďalších páchateľov sa nepodarilo zistiť, kto z nich patril k hlavným organizátorom a ich podiel na krádež bol takmer rovnaký. Preto dostali trest zhodne po päť rokov.

Súd sa zaoberal aj argumentáciou obhajoby, podľa ktorej by mali byť obžalovaní oslobodení, prípadne by im mali byť udelené iba minimálne tresty. Dôvodom malo byť dlhé konanie a súdne prieťahy, keď od prvého obvinenia po dnešné vyhlásenie rozsudku ubehlo 17 rokov.

Súd vzal tieto skutočnosti do úvahy iba čiastočne. Uznal, že v niektorých prípadoch došlo k prieťahom. Podľa predsedu senátu však pripomenul, že za väčšinu odročených, či prerušených pojednávaní môžu samotní obžalovaní a ich obhajcovia. "Často sa stávalo, že niektorý z obžalovaných bol práceneschopný vždy deň pred pojednávaním alebo v deň pojednávania. V tomto prípade nemožno v princípe hovoriť o prieťahoch zo strany štátu," uviedol v odôvodnení rozsudku.

Rozsudok zatiaľ nie je právoplatný. Obžalovaní sa proti nemu rozhodli odvolať na Najvyšší súd SR. Iba jeden z obhajcov sa rozhodol počkať s odvolaním až po doručení rozsudku, podobne ako prokurátor.

Mišenku súd v prípade megakrádeže oslobodil

Obžalovanému Júliusovi B., ktorého súd poslal do väzenia na päť rokov, sa zdal byť rozsudok príliš tvrdý. "K rozsudku sa klient vyjadruje v tom zmysle, že sa necíti byť vinný a je toho názoru, že vzhľadom na prieťahy a dĺžku konania sú tresty prísne. My sme podali odvolanie. Jemu sa to zdá prísne. Existujú pri tom rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, kedy práve príliš dlhá dĺžka konania v takýchto trestných činoch hospodárskej povahy, so sadzbou päť až 12 rokov, skončili nakoniec podmienečnými trestami. O to sa opierame,“ skonštatoval Ladislav Kuruc, obhajca Júliusa B.. Obhajca Viliama M., ktorý bol spod obžaloby oslobodený, je z rozsudkom spokojný. "Považujem rozsudok za zákonný. Ja len môžem oceniť, že súd sa striktne držal skutkových hraníc kauzy a neprihliadal na okolnosti, ktoré s ňou nijako nesúvisia. My sme sa vzdali odvolania," skonštatoval.

Chronológia prípadu najväčšej bankovej lúpeže pred súdom.


6. januára 1996 – Vykonaná lúpež, odcudzených bolo 173 miliónov korún. V roku 1996 vyšetrovateľ obvinil zo spoluúčasti na krádeži bratov Igora a Bohuša S., ktorí boli po troch rokoch vyšetrovacej väzby prepustení na slobodu.


30. júla 1999 - Gustáv I., jeden z priamych aktérov krádeže sa priznal k spoluúčasti na tomto skutku vyšetrovateľovi nitrianskeho Krajského riaditeľstva Policajného zboru, ktorý nechcel byť menovaný. Sám sa dostavil na kriminálnu políciu, aby podal vysvetlenie v inej veci, ale počas výsluchu sa rozhodol dobrovoľne vypovedať aj o krádeži peňazí, pretože v poslednom čase ho vraj isté osoby vydierali a vyhrážali sa mu fyzickou likvidáciou príslušníkov jeho najbližšej rodiny. Gustáv I. detailne opísal prípravu a priebeh krádeže, na ktorej sa okrem neho zúčastnili Pavel K., Július B. a bratia Igor S. a Bohuš S. Priznal, že sa pred trestným činom najmenej desaťkrát s pomocou komplica bez násilia dostali do banky a do miestnosti, v ktorej bol trezor, odfotografovali ho a potom hľadali od neho kľúče. Keď ich po čase našli, krádež bez problémov realizovali. Okrem Gustáva I. boli zadržaní aj Pavel K. a Július B., zatiaľ čo bratia Igor S. a Bohuš S. zostali na slobode, pretože už boli vo vyšetrovacej väzbe tri roky a ich ďalší pobyt vo väzení bez odsúdenia bol neprípustný.


27. januára 2000 - Sudca Okresného súdu v Nitre nevyhovel návrhu príslušného prokurátora na predĺženie väzby trom mužom obvineným z krádeže z nitrianskej pobočky Všeobecnej úverovej banky. Obvineným vypršala zákonná lehota vyšetrovacej väzby a po právoplatnom rozhodnutí sudcu sa ocitli na slobode.


31. januára 2000 - Vyšetrovateľ Krajského úradu vyšetrovania v Nitre údajne z dôvodu dlhšej práceneschopnosti ešte neskončil vyšetrovanie obvinených z krádeže v nitrianskej Všeobecnej úverovej banke, a preto nepostúpil spis s návrhom na obžalobu prokuratúre. Krajská prokuratúra síce požiadala príslušný súd o predĺženie väzby pre obvinených v tejto kauze Gustáva I., Pavla K. a Júliusa B., ale ten návrh neakceptoval a prepustil ich na slobodu.


marec 2001 - Krajský prokurátor v Nitre podal na Najvyššom súde SR sťažnosť proti rozhodnutiu Krajského súdu v Nitre. Vyšetrovateľ zhromaždil dostatok dôkazov, ktoré usvedčujú páchateľov z vyššie uvedeného trestného činu a preto by mal príslušný súd už vo veci konať. Na inkriminovanej krádeži sa podľa obžaloby zúčastnili Pavel K., Július B., bratia Igor a Bohuš S., ako aj Gustáv I., ktorý sa k skutku priznal a komplicov z tohto trestného činu usvedčil. Neskôr svoju výpoveď odvolal. Všetci obvinení sú stíhaní na slobode.


5. januára 2009 - Polícia na základe nového svedectva otvorila kauzu. V súvislosti s krádežou v banke VÚB v Nitre v januári 1996 sa skloňovali mená v súčasnosti už nebohého údajného bossa bratislavského podsvetia Miroslava S., ďalšieho následne zavraždeného údajného konkurenčného člena podsvetia Petra K., či dokonca istého podnikateľa z Nitry, v minulosti niektorými médiami označovaného za bossa tohto regiónu.


15. júna 2009 - V Nitre na krajskom súde sa začalo hlavné pojednávanie prípadu. Predseda senátu doteraz zrušil vyše 20 vytýčených termínov, dôvodom bola vždy neprítomnosť obžalovaných alebo advokátov.


9. decembra 2009 – Hlavné pojednávanie senát Krajského súdu v Nitre odročil. Súd so šesticou obžalovaných sa tak stále poriadne nezačal. Pojednávanie bolo odročené na 9. februára 2010. Obžalovaní nesúhlasili s čítaním svedeckých výpovedí a dožadovali sa, aby svedkovia svedčili na súde osobne. Pojednávanie by však zrejme muselo byť odročené aj bez ohľadu na tieto dôvody, pretože predseda senátu prišiel na súd chorý.


26. januára 2010 - Hlavné pojednávanie odročili na 16. apríla 2010 z dôvodu práceneschopnosti jedného z advokátov.


5. februára 2010 – Hlavné pojednávanie opäť odročili. Dôvodom bola neúčasť obžalovaného Pavla K. Pretože nedal písomný súhlas na pojednávanie vo svojej neprítomnosti, senát presunul pojednávanie na 26. februára.


28. mája 2010 – Senát Krajského súdu v Nitre opäť odročil hlavné pojednávanie, pretože jeden z obžalovaných nesúhlasil, aby ho na hlavnom pojednávaní obhajoval iný, než ním zvolený obhajca. Z toho dôvodu, muselo byť hlavné pojednávanie odročené bez vykonania dôkazov.


29. júna 2010 – Sudca Krajského súdu v Nitre Miroslav Šupa, ktorý sa zaoberal najväčšou bankovou krádežou v histórii Slovenska, náhle zomrel. Pojednávanie sa preto nekonalo.


8. apríla 2011 – Proces sa na Krajskom súde v Nitre začal odznova.


25. februára 2013 – V procese odzneli záverečné reči.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.