Košice 25. mája (TASR) – Klimatická zmena spôsobila za 30 rokov zmeny zrážok. Znížil sa ich objem a zmenilo sa obdobie, kedy ich je najviac. Na určitých zmenách v krajine má podiel i človek svojím zásahom. Podľa odborníka z Ústavu geografie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Dušana Barabasa je potrebné využívať potenciál krajiny a nie ju meniť.

Vo svojej doterajšej praxi sa zaoberal zmenami hydrologického režimu v podmienkach Východoslovenskej nížiny a oblasti povodia Bodvy, v rámci ktorého zistili evidentné zmeny, ktoré nie sú podľa jeho slov úplne v súlade s tým, čo je proklamované.

"Hovorí sa, že klimatická zmena prináša alebo by mala priniesť zvyšovanie zrážok a extremizáciu počasia. Čiastočne je to pravda, ale ak vyhodnotíme hodnoty, ktoré boli merané Slovenským hydrometeorologickým ústavom, tak na základe 30-ročných údajov vyšlo, že v rámci povodia Bodvy je práveže pokles zrážok, čo je zvláštne, ale môže to byť vyslovene otázka tohto územia, ktoré má svoje špecifiká," uviedol pre TASR Barabas.

Na druhej strane je tam podľa neho evidentné to, že dochádza k posunu maximálnych hodnôt. "To znamená, že ak bola niekedy maximálna mesačná suma zrážok v júni, tak teraz sa posúva v povodí Bodvy do júla. S tým súvisí, samozrejme, aj zmena odtoku. Nastala extremizácia odtoku, ktorá zhoršuje celkovú bilanciu vody v povodí, ideme viac do deficitu. Preto sa objavila informácia, že Slovenský hydrometeorologický ústav bude v správach vyhodnocovať množstvo, respektíve deficit vody v rámci krajiny," spresnil Barabas.

Tvrdiť však, že sú na Slovensku suchšie letá, by bolo podľa jeho slov odvážne. "Možno to podľa ostatných rokov tak vyzerá. Osobne si myslím, že sa to prejavuje rôznym spôsobom v rámci rôznych území a kolíše to. Nedá sa povedať, že celé Slovensko vysychá. Skôr to kolíše," myslí si Barabas.

Ako ďalej uviedol, Východoslovenská nížina je špecifický prípad. "V minulosti sme v rámci hodnotenia zistili, že vstup človeka, ktorý prebiehal od polovice 19. storočia, to znamená ohradzovanie, systematická drenáž a tak ďalej, nebol dobrým krokom. Zrýchlil sa tým odtok vody z územia," povedal Barabas.

Osobne je skôr za to, aby sa využíval potenciál krajiny a aby sa nemenila nasilu. "V praxi to znamená, že mali by sme využívať lokality, kde je to zamokrené, ako nejaké lúky, pasienky a tak ďalej. Tam, kde tá pôda umožňuje pestovať, tak aby sme pestovali plodiny. Pristúpili sme k Východoslovenskej nížine z pohľadu toho, že je potrebné ju odvodniť a treba ju využívať na intenzívnu poľnohospodársku produkciu. Boli roky, keď bolo vlhkejšie, a vtedy v depresných častiach sa voda zdržiavala. Nemala možnosť byť veľmi rýchlo odvedená z tohto prostredia aj napriek tomu, že tam boli kanálové systémy alebo systematická drenáž. Poľnohospodári tam tým pádom nemohli nič zasiať. Aj keď tam niečo zasiali, napríklad oziminy, tak tie vymokli," dodal Barabas.

Na zmene klímy má určitý podiel i človek. Podľa Barabasa je však ťažké určiť do akej miery. Ako tvrdí, v minulosti do takej miery ako dnes do krajiny človek nezasahoval. "Určite nie, pretože jednak v minulosti neboli také technické možnosti a neboli ani peniaze na to. Zároveň ľudia tým, že hospodárili na malých plochách, tak nepotrebovali vytvárať veľké lány, ktoré zrýchľovali odtok vody z územia. Závisí to od druhu plodiny. Napríklad okopaniny umožňujú rýchlejší odtok, naopak, obiloviny, prípadne viacročne krmoviny odtok skôr spomaľujú. Ľudia mali svoje políčka, ktoré boli oddelené líniovými prvkami, ako napríklad cesty, medze, prípadne pestovanie rôznych druhov plodín," skonštatoval Barabas.

Ako tvrdí, kolektivizácia po druhej svetovej vojne vytvorila podmienky pre intenzifikáciu poľnohospodárstva. Líniové prvky boli prekážkou, ktorá bola odstránená.

V súvislosti s klimatickou zmenou sú podľa jeho slov najvýraznejšie zmeny v odtoku vody. "Hodnoty odtoku, čiže množstva vody, ktorá odtečie z územia, sú evidentné. Pri porovnaní hodnôt celkového odtoku za obdobie rokov 1973 až 1987 a 1988 až 2013 v povodí Bodvy je rozdiel vo výške odtoku o 40 až 60 percent. Ak sa pozrieme na prietoky Hornádu a Hnilca, vykazujú zaujímavý priebeh, minimálne hodnoty ročných prietokov v rámci povodia Hornádu a Hnilca majú stúpajúci trend, maximálne ročné hodnoty prietoku vykazujú skôr klesajúci trend. Znamená to, že s režimom vody, ktorý reaguje na zrážky, sa niečo deje. Keď sa zrážky posúvajú, tak, samozrejme, potom aj odtok reaguje tak, ako reaguje. Tým, že sme napriamili a zregulovali toky, tak sa zvýšila rýchlosť odvedenia vody z územia. Dá sa len odhadnúť, že ak tento trend bude pokračovať, môžeme očakávať pokles hladín podzemných vôd," skonštatoval odborník.

Na druhej strane sa podľa jeho slov zvyšuje aj nebezpečenstvo veľkých prietokov pri povodniach.