< späť

Beňová a Mikolášik ocenili Schengen z pohľadu bezpečnosti a podnikania

Monika Beňová, archívna snímka Foto: TASR/AP

V ekonomickej oblasti podľa Mikolášika Schengen pre slovenské podniky znamenal atraktívnosť voľného pohybu tovarov a služieb, čo so sebou prinieslo uľahčenie vývozu do krajín schengenského priestoru.

Brusel 15. decembra (TASR) - Európsky parlament (EP) vždy bol a aj zostáva prívržencom zachovania a rozširovania schengenského priestoru. Poslanci EP už dlhé roky vyzývajú Radu EÚ (členské štáty), aby našla konsenzus a povolila vstup do Schengenu aj Bulharsku a Rumunsku, ktoré splnili potrebné technické kritériá pre vstup do tohto združenia.

S postojom europarlamentu sa identifikujú aj slovenskí europoslanci.

Poslankyňa Monika Beňová (Smer-SD) zo skupiny socialistov a demokratov (S&D) pre TASR zdôraznila, že fungovanie schengenského priestoru v podobe voľného pohybu osôb, tovarov a služieb je nepochybne jednou z najväčších vymožeností zjednotenej Európy.

"Desať rokov od vstupu Slovenska do Schengenu je istou životnou etapou, počas ktorej sa vnímanie ľudí súvisiace s výdobytkami európskej integrácie do istej miery zmenilo. To, že chýbajúce hraničné kontroly zďaleka nie sú samozrejmosťou, si väčšina ľudí na Slovensku už hádam ani neuvedomuje. Naopak, oveľa viac vnímame existujúce problémy. Tie sa v prípade Schengenu spájajú najmä s bezpečnostnými otázkami,"
skonštatovala.

V tejto súvislosti zdôraznila, že žiaden z členských štátov Európskej únie si s riešením bezpečnostných rizík nevie poradiť sám. Naopak, podľa jej slov, prehlbovanie vzájomnej spolupráce v rámci Schengenu v nasledujúcich rokoch bude pre boj s hrozbami, ktorým sme nútení čeliť, nanajvýš potrebné a nevyhnutné.

Poslanec Miroslav Mikolášik (KDH), ktorý je z politického tábora európskych ľudovcov (EPP), rovnako pripomenul, že po pristúpení Slovenska k Schengenskej dohode sa slovenským občanom a spoločnostiam po desiatkach rokov uzavretosti a izolácie pootvorili nevídané možnosti.

"Predovšetkým pre malé ekonomiky, akou je naša, má členstvo v schengenskom priestore kľúčový význam pre rozvoj a rast. Jednotlivci sa môžu tešiť z voľného pohybu osôb v rámci vnútorných hraníc bez akýchkoľvek hraničných kontrol a jednoducho cestovať za prácou alebo blízkymi kamkoľvek v rámci EÚ,"
opísal situáciu.

Mikolášik spresnil, že najmä mladí ľudia vďaka Schengenu získali príležitosť spoznávať ostatné členské štáty EÚ a ich kultúrne dedičstvo, ľahko sa učiť a zdokonaľovať v cudzích jazykoch či bez prekážok ísť študovať na zahraničné školy a nadobudnúť tak širší rozhľad a svetonázor. "To im pomôže v osobnom i profesionálnom rozvoji. Teší ma, že mladí majú chuť a odvahu spoznávať a učiť sa. Množstvo z nich plynulo hovorí dvoma, tromi či dokonca štyrmi cudzími jazykmi a navyše sa môže pochváliť vysokou odbornou kvalifikáciou a praxou vo viacerých štátoch," uviedol.

Podľa neho Slovensko potrebuje takýchto otvorených a flexibilných odborníkov pre zlepšenie svojho hospodárskeho rastu a celkového blahobytu, lebo budúcnosť krajiny závisí od solidarity, odbornosti a schopnosti rýchlo a správne reagovať na meniace sa svetové trendy.

V ekonomickej oblasti podľa Mikolášika Schengen pre slovenské podniky znamenal atraktívnosť voľného pohybu tovarov a služieb, čo so sebou prinieslo výrazné uľahčenie vývozu do krajín schengenského priestoru. Spresnil, že do tejto oblasti smeruje približne 82 percent slovenských exportov. Na druhej strane to znamenalo aj zjednodušenie dovozov - celkovo z krajín Schengenu dovážame 62 percent všetkých tovarov.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.