Attack on Prime Minister
News in English
Čierna Hora s Srbsko už s prístupovým procesom začali, Albánsko a Severné Macedónsko to aj vďaka novej metodike zrejme čaká tento rok.
Autor TASR
Brusel 6. februára (TASR) - Predstaviť novú metodológiu Európskej komisie pre prístupový proces krajín uchádzajúcich sa o členstvo v Európskej únii je hlavnou témou dvojdňovej návštevy (6. - 7. 2.) eurokomisára pre susedskú politiku a rozširovanie Olivéra Várhelyiho v Srbsku. Do Belehradu ho sprevádza aj slovenský europoslanec Vladimír Bilčík (SPOLU-OD).
Bilčík, ktorý je spravodajcom Európskeho parlamentu (EP) pre Srbsko a šéfom Delegácie EP pre Čiernu Horu, v rozhovore pre TASR pripomenul, že pre Várhelyiho je to prvá oficiálna cesta do Srbska a cieľom návštevy je vyslať jasný politický signál, že Únia to s rozšírením na západný Balkán myslí vážne.
Zároveň je tu úsilie oboznámiť sa bližšie so situáciou v Srbsku, ktoré v apríli čakajú parlamentné voľby. Ako dodal Bilčík, bude to volebný rok pre viaceré krajiny tohto regiónu, lebo v apríli k urnám prídu aj obyvatelia Severného Macedónska a na jeseň voľby prebehnú tiež v Čiernej Hore.
"Priebeh a výsledok volieb určia pripravenosť týchto krajín na vstup do EÚ," upozornil Bilčík. Spresnil, že jeho pracovná agenda sa týka najmä rokovaní s predstaviteľmi srbského parlamentu, lebo je snaha nadviazať na medziparlamentný dialóg, ktorý on už viedol v pozícii mediátora medzi tamojšou vládou a opozíciou.
"Snažíme sa dostať všetky opozičné sily za jeden stôl a k parlamentným voľbám. Lebo časť opozície je rozhodnutá voľby bojkotovať," opísal situáciu. To podľa neho nie je dobrá správa ani pre srbskú parlamentnú demokraciu, ani pre európsku budúcnosť krajiny. Bilčík tvrdí, že všetky politické sily by sa mali zúčastniť na štandardnom volebnom procese.
Slovenský europoslanec v tejto súvislosti dodal, že s podobnou situáciou sa EÚ už stretla aj v Severnom Macedónsku či v Albánsku a bojkot volieb hrozí na jeseň aj v Čiernej Hore.
"My potrebujeme vyslať jasný signál, že rozšírenie chceme, ale to znamená, že budeme mať aj väčšiu schopnosť vyvíjať tlak na tieto krajiny. Aby dokázali, že naozaj chcú byť fungujúce európske štandardné parlamentné demokracie," uviedol Bilčík. A dodal, že aj o tomto bude debata a jasné posolstvo zo strany komisára Várhelyiho, pričom tu jedným hlasom hovorí eurokomisia aj europarlament. "Právny štát a jeho fungovanie, spravodlivosť a bezpečnosť, ochrana základných hodnôt, to je alfa a omega každej kandidátskej krajiny, ktorá uvažuje, že chce byť členom euroklubu," odkázal poslanec.
Bilčík upozornil na skutočnosť, že do roku 2024 sa zrejme žiadnej zo šiestich západobalkánskych krajín nepodarí vstúpiť do EÚ, ale cieľom Únie je pripraviť najmenej jednu krajinu, a ideálne aj viaceré z nich, na členstvo ešte v tomto desaťročí.
Zdôraznil, že EÚ za posledné roky riešila rozšírenie ako veľmi technickú úlohu, nebola to veľká debata. Ale teraz - po brexite a za situácie, keď narastajúce vplyvy či už z Ruska, Číny, Turecka alebo Blízkeho východu sa Európanov bytostne dotýkajú a sú ešte silnejšie v tesnom susedstve Únie - je treba o toto susedstvo radikálne zabojovať. "Najmä na západnom Balkáne, aby nám tu nevznikla nejaká geopolitická diera, kde budú dominantní iní aktéri a nie Únia," vysvetlil Bilčík. Aj preto musí EÚ tomuto pásu krajín "vo vákuu" vyslať jasný odkaz, že s nimi ráta, zároveň však musí na ne tlačiť a odovzdávať im nie vždy príjemné odkazy o tom, aké reformy musia robiť a ako rýchlo ich treba uskutočniť.
Čierna Hora s Srbsko už s prístupovým procesom začali, Albánsko a Severné Macedónsko to aj vďaka novej metodike zrejme čaká tento rok. Najďalej od integračných cieľov zostávajú Bosna a Hercegovina a Kosovo a hoci sú obe v špecifickej pozícii z pohľadu vnútornej politickej stability či doriešenia susedských vzťahov, podľa Bilčíka aj v ich prípade má Únia záujem posúvať ich viac do svojho integračného pásma.
Spravodajca TASR Jaromír Novak
Bilčík, ktorý je spravodajcom Európskeho parlamentu (EP) pre Srbsko a šéfom Delegácie EP pre Čiernu Horu, v rozhovore pre TASR pripomenul, že pre Várhelyiho je to prvá oficiálna cesta do Srbska a cieľom návštevy je vyslať jasný politický signál, že Únia to s rozšírením na západný Balkán myslí vážne.
Zároveň je tu úsilie oboznámiť sa bližšie so situáciou v Srbsku, ktoré v apríli čakajú parlamentné voľby. Ako dodal Bilčík, bude to volebný rok pre viaceré krajiny tohto regiónu, lebo v apríli k urnám prídu aj obyvatelia Severného Macedónska a na jeseň voľby prebehnú tiež v Čiernej Hore.
"Priebeh a výsledok volieb určia pripravenosť týchto krajín na vstup do EÚ," upozornil Bilčík. Spresnil, že jeho pracovná agenda sa týka najmä rokovaní s predstaviteľmi srbského parlamentu, lebo je snaha nadviazať na medziparlamentný dialóg, ktorý on už viedol v pozícii mediátora medzi tamojšou vládou a opozíciou.
"Snažíme sa dostať všetky opozičné sily za jeden stôl a k parlamentným voľbám. Lebo časť opozície je rozhodnutá voľby bojkotovať," opísal situáciu. To podľa neho nie je dobrá správa ani pre srbskú parlamentnú demokraciu, ani pre európsku budúcnosť krajiny. Bilčík tvrdí, že všetky politické sily by sa mali zúčastniť na štandardnom volebnom procese.
Slovenský europoslanec v tejto súvislosti dodal, že s podobnou situáciou sa EÚ už stretla aj v Severnom Macedónsku či v Albánsku a bojkot volieb hrozí na jeseň aj v Čiernej Hore.
"My potrebujeme vyslať jasný signál, že rozšírenie chceme, ale to znamená, že budeme mať aj väčšiu schopnosť vyvíjať tlak na tieto krajiny. Aby dokázali, že naozaj chcú byť fungujúce európske štandardné parlamentné demokracie," uviedol Bilčík. A dodal, že aj o tomto bude debata a jasné posolstvo zo strany komisára Várhelyiho, pričom tu jedným hlasom hovorí eurokomisia aj europarlament. "Právny štát a jeho fungovanie, spravodlivosť a bezpečnosť, ochrana základných hodnôt, to je alfa a omega každej kandidátskej krajiny, ktorá uvažuje, že chce byť členom euroklubu," odkázal poslanec.
Bilčík upozornil na skutočnosť, že do roku 2024 sa zrejme žiadnej zo šiestich západobalkánskych krajín nepodarí vstúpiť do EÚ, ale cieľom Únie je pripraviť najmenej jednu krajinu, a ideálne aj viaceré z nich, na členstvo ešte v tomto desaťročí.
Zdôraznil, že EÚ za posledné roky riešila rozšírenie ako veľmi technickú úlohu, nebola to veľká debata. Ale teraz - po brexite a za situácie, keď narastajúce vplyvy či už z Ruska, Číny, Turecka alebo Blízkeho východu sa Európanov bytostne dotýkajú a sú ešte silnejšie v tesnom susedstve Únie - je treba o toto susedstvo radikálne zabojovať. "Najmä na západnom Balkáne, aby nám tu nevznikla nejaká geopolitická diera, kde budú dominantní iní aktéri a nie Únia," vysvetlil Bilčík. Aj preto musí EÚ tomuto pásu krajín "vo vákuu" vyslať jasný odkaz, že s nimi ráta, zároveň však musí na ne tlačiť a odovzdávať im nie vždy príjemné odkazy o tom, aké reformy musia robiť a ako rýchlo ich treba uskutočniť.
Čierna Hora s Srbsko už s prístupovým procesom začali, Albánsko a Severné Macedónsko to aj vďaka novej metodike zrejme čaká tento rok. Najďalej od integračných cieľov zostávajú Bosna a Hercegovina a Kosovo a hoci sú obe v špecifickej pozícii z pohľadu vnútornej politickej stability či doriešenia susedských vzťahov, podľa Bilčíka aj v ich prípade má Únia záujem posúvať ich viac do svojho integračného pásma.
Spravodajca TASR Jaromír Novak
