Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Minister upozornil, že Slovensko vždy k voľbe šéfa Aliancie pristupovalo konštruktívne a chce tak robiť aj teraz.
Autor TASR
,aktualizované Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Brusel 4. januára (TASR) - Slovensko si chce vypočuť návrhy oboch kandidátov na post generálneho tajomníka Severoatlantickej aliancie ohľadom toho, ako chcú pokryť bezpečnostné otázky krajín východného krídla NATO, a aj to, ako by riešili chýbajúcu protivzdušnú obranu Slovenska. Naznačil to vo štvrtok šéf slovenskej diplomacie Juraj Blanár, informuje spravodajca TASR.
Blanár po skončení dvojdňového zasadnutia ministrov zahraničných vecí NATO potvrdil, že o nástupníctve po Jensovi Stoltenbergovi ministri medzi sebou hovorili. V hre sú dve mená – končiaci holandský premiér Mark Rutte a rumunský prezident Klaus Iohannis, ktorého mandát skončí koncom tohto roka.
Minister upozornil, že Slovensko vždy k voľbe šéfa Aliancie pristupovalo konštruktívne a chce tak robiť aj teraz.
Priznal však, že očakával trochu viac empatie zo strany relevantných kandidátov k požiadavkám krajín východného krídla NATO. Aj preto, že ak je dnes niekto veľmi vystavený hrozbám vojny v susedstve, tak sú to krajiny Bukureštskej deviatky (B9). Dodal, že Slovensko v tejto pozícii, ktorú presadzujú aj Maďarsko a Rumunsko, podporilo i susedné Poľsko, hoci poľská vláda už vyjadrila podporu Ruttemu. S podporou holandského premiéra sa netají ani Česká republika.
"Tie krajiny priamo susedia s Ukrajinou, kde konflikt prebieha, a preto sme očakávali, že sa bude viac diskutovať o našich záujmoch," vysvetlil Blanár.
Upozornil, že krajiny strednej a východnej Európy nemali relevantného kandidáta, až kým svoju kandidatúru oficiálne nepredložil rumunský prezident.
"Naša pozícia je jasná. Chceme počuť, ako títo dvaja kandidáti chcú zahrnúť naše záujmy, východného krídla, do vedenia NATO. Pre nás je veľmi dôležitá téma vzdušnej obrany," opísal situáciu.
Blanár pripomenul, že Slovensko od 1. apríla, po odchode talianskej protivzdušnej batérie, zostalo bez ochrany svojho vzdušného priestoru.
"Chceme počuť, ako to chce riešiť budúce vedenie. A je to jedno či už to bude z úrovne NATO, alebo to bude na bilaterálnej úrovni s Holandskom, za ktoré kandiduje Rutte, lebo jedna z tých batérií bola aj z Holandska. Očakávame, že dôjde k nejakej dohode, a sme pripravení podporiť kandidatúru tak, aby toto rozhodnutie bolo možné prijať ešte pred summitom NATO vo Washingtone," povedal Blanár.
Spresnil, že vláda SR vyhodnocuje stretnutia premiéra Roberta Fica, ktoré mal v tejto súvislosti s Markom Ruttem aj s Klausom Iohannisom.
(spravodajca TASR Jaromír Novak) gon
Blanár po skončení dvojdňového zasadnutia ministrov zahraničných vecí NATO potvrdil, že o nástupníctve po Jensovi Stoltenbergovi ministri medzi sebou hovorili. V hre sú dve mená – končiaci holandský premiér Mark Rutte a rumunský prezident Klaus Iohannis, ktorého mandát skončí koncom tohto roka.
Minister upozornil, že Slovensko vždy k voľbe šéfa Aliancie pristupovalo konštruktívne a chce tak robiť aj teraz.
Priznal však, že očakával trochu viac empatie zo strany relevantných kandidátov k požiadavkám krajín východného krídla NATO. Aj preto, že ak je dnes niekto veľmi vystavený hrozbám vojny v susedstve, tak sú to krajiny Bukureštskej deviatky (B9). Dodal, že Slovensko v tejto pozícii, ktorú presadzujú aj Maďarsko a Rumunsko, podporilo i susedné Poľsko, hoci poľská vláda už vyjadrila podporu Ruttemu. S podporou holandského premiéra sa netají ani Česká republika.
"Tie krajiny priamo susedia s Ukrajinou, kde konflikt prebieha, a preto sme očakávali, že sa bude viac diskutovať o našich záujmoch," vysvetlil Blanár.
Upozornil, že krajiny strednej a východnej Európy nemali relevantného kandidáta, až kým svoju kandidatúru oficiálne nepredložil rumunský prezident.
"Naša pozícia je jasná. Chceme počuť, ako títo dvaja kandidáti chcú zahrnúť naše záujmy, východného krídla, do vedenia NATO. Pre nás je veľmi dôležitá téma vzdušnej obrany," opísal situáciu.
Blanár pripomenul, že Slovensko od 1. apríla, po odchode talianskej protivzdušnej batérie, zostalo bez ochrany svojho vzdušného priestoru.
"Chceme počuť, ako to chce riešiť budúce vedenie. A je to jedno či už to bude z úrovne NATO, alebo to bude na bilaterálnej úrovni s Holandskom, za ktoré kandiduje Rutte, lebo jedna z tých batérií bola aj z Holandska. Očakávame, že dôjde k nejakej dohode, a sme pripravení podporiť kandidatúru tak, aby toto rozhodnutie bolo možné prijať ešte pred summitom NATO vo Washingtone," povedal Blanár.
Spresnil, že vláda SR vyhodnocuje stretnutia premiéra Roberta Fica, ktoré mal v tejto súvislosti s Markom Ruttem aj s Klausom Iohannisom.
(spravodajca TASR Jaromír Novak) gon
