Bratislava 14. decembra (TASR) – V noci z 20. na 21. decembra 2007 praskali ohňostroje pozdĺž novej hranice, ktorá oddelila zónu s voľným pohybom osôb od zvyšku sveta a niektorých krajín Európskej únie.

Kontroly na hraniciach so susedmi, ktorí sú členmi únie, vtedy padli v deviatich krajinách, medzi mini bolo aj Slovensko. Po najväčšom rozšírení Schengenu sa nové členské štáty starajú o vonkajšiu hranicu priestoru, ktorá má spolu 4278 kilometrov na zemi a 2120 kilometrov na mori. Slovensku pripadá 97,9-kilometrový úsek hranice s Ukrajinou.

Vstup Slovenska do priestoru voľného pohybu osôb a tovaru definitívne odklepli ministri vnútra Európskej únie 6. decembra 2007.

"Dnes padli posledné zvyšky železnej opony," pripíjal vtedy slovenský minister vnútra Robert Kaliňák. O 15 dní neskôr slovenskí policajti prestali kontrolovať cestujúcich na hraničných priechodoch s Maďarskom, Rakúskom, Českou republikou a Poľskom. Pred Vianocami v roku 2007 vstúpilo do Schengenu okrem Slovenska aj Maďarsko, Česká republika, Poľsko, Slovinsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko a Malta. Zrušenie kontrol sa najprv týkalo len pozemných a vodných komunikácií, na letiskách stopli kontroly pasažierov na letoch v schengenskom priestore v marci 2008.

Z nových krajín únie zostalo za schengenskou hranicou Rumunsko, Bulharsko a Cyprus. Schengenská dohoda nadväzuje na Saarbrückenskú dohodu o postupnom rušení vzájomných colných kontrol, ktorú 13. júla 1984 uzatvorili Francúzsko a Nemecko. Jej vznik motivovali európski dopravcovia, keď štrajkovou pohotovosťou upozorňovali na neúnosné rady na hraniciach oboch krajín. Dohoda predpokladala postupné rušenie kontroly na francúzsko-nemeckých hraniciach a uplatnenie okrem voľného pohybu tovaru aj voľného pohybu osôb.