Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 28. marec 2024Meniny má Soňa
< sekcia Slovensko

Stovky ľudí sa naposledy rozlúčili so zosnulým Antonom Srholcom

Na snímke telesné pozostatky zosnulého Antona Srholca sú vystavené počas poslednej rozlúčky v Kostole Nanebovzatia Panny Márie 12. januára 2016 v Bratislave. Foto: TASR/Martin Baumann

Jeho posledné želanie bolo, aby tí, ktorí sa zúčastnia na poslednej rozlúčke, namiesto kvetinových darov konali skutky lásky, pamätali na neho v modlitbe.

Bratislava 12. januára (TASR) - So zosnulým kňazom a saleziánom Antonom Srholcom sa dnes dopoludnia do bratislavského Kostola Nanebovzatia Panny Márie (Blumentál) prišli rozlúčiť stovky ľudí. Bohoslužbu viedol provinciál saleziánskej rehole na Slovensku Jozef Ižold spolu s bratislavským pomocným biskupom Jozefom Haľkom a kňazom Jánom Sucháňom.

Telesné pozostatky zosnulého boli v kostole vystavané od 8.30 h. Samotná bohoslužba začala o hodinu neskôr aj za účasti prezidenta SR Andreja Kisku a ďalších zástupcov verejného a politického života. Prítomní boli aj zástupcovia Resocializačnej komunity Antona Srholca – RESOTY či členovia Konfederácie politických väzňov Slovenska.



Podľa Kisku život Antona Srholca poznačili mnohé rany a príkoria. "Ale kto má právo hovoriť o hodnotách života, ak nie ten, ktorý to všetko prežil? Komu máme veriť, ak nie tomu, kto celý život stál za svojou pravdou a kto pravde a boju za slobodu a demokraciu obetoval všetko čo mal? Dnes za ním smútime nielen my tu v Bratislave. Lúči sa s ním celé Slovensko, a nielen Slovensko," uviedla v príhovore hlava štátu.

Otec Srholec podľa Kisku svoje utrpenie premieňal na lásku. "Boha nachádzal v osamení, ale aj v ľuďoch okolo seba, v ich úsmevoch a činoch. Dokázal obrovsky odpúšťať, ale pritom vedel, že na zlo sa nesmie zabúdať a že zlu sa treba postaviť," uviedol.



Kiska pripomenul, že Srholec Slovensko videl v Európe spolu s ostatnými slobodnými štátmi, s ktorými nabádal spoločne „znášať chvíle radostné aj ťažké“. Vždy taktiež odsudzoval nevraživosť voči iným, šírenie strachu a zloby. A trápilo ho, ak slová neznášanlivosti počul z úst verejných činiteľov. "Ďakujem vám za to, že ste nám pomohli viac si vážiť slobodu. Našou povinnosťou je, aby sme túto vašu celoživotnú túžbu chránili," zdôraznil na záver Kiska.



Posledná rozlúčka bude pokračovať v rodisku Antona Srholca – v Skalici o 13.30 h vo farskom Kostole sv. Michala. Po skončení bohoslužby bude nasledovať peší sprievod z kostola na cintorín, kde budú obrady pochovania.



Kňaz a salezián Anton Srholec zomrel vo štvrtok 7. januára vo veku 86 rokov. Približne pred rokom mu diagnostikovali nádor na pľúcach. Rehoľa Saleziánov dona Bosca informovala, že Srholec zomrel po 68 rokoch rehoľného života, z ktorých 45 bol kňazom.

Spisovateľ a kňaz Anton Srholec

Spisovateľ a kňaz, známa osobnosť cirkevného a kultúrneho života doma i v zahraničí Anton Srholec, Dr.h.c. sa narodil 12. júna 1929 v Skalici. Vyrastal v roľníckej rodine ako jedno zo siedmich detí. V roku 1946 vstúpil do saleziánskej spoločnosti s cieľom venovať sa výchove chudobnej mládeže. Jeho celoživotným záujmom bola teológia a jej praktická, účinná aplikácia v súčasnom svete.

Keď sa po maturite v roku 1951 pokúsil odísť na teologické štúdiá do Talianska, chytili ho na hranici a odsúdili na 12 rokov väzenia. Prevažnú časť trestu si odpykal v jáchymovských uránových baniach. Po amnestii v roku 1960 pracoval ako robotník na stavbách, v továrni na výrobu betónových prefabrikátov a v oceliarni pri vysokej peci v Skalici a Ostrave. V Ostrave mu umožnili študovať cudzie jazyky a urobil si štátne skúšky z anglického a nemeckého jazyka. Dva razy sa hlásil do kňazského seminára v Bratislave, nedostal však ani len odpoveď. Po Pražskej jari, v roku 1969, dostal povolenie vycestovať na tri mesiace do Talianska. Ostal tam rok, dokončil teologické štúdiá na Pápežskej saleziánskej univerzite v Turíne a za kňaza ho vysvätil pápež Pavol VI. dňa 17. mája 1970.

Potom sa Anton Srholec vrátil na Slovensko a pôsobil ako kostolník s povolením vypomáhať v kňazských prácach v Blumentálskom kostole v Bratislave. Hlavný dôraz kládol na pastoračnú prácu, osobitne na kultúru slova a na prácu s mládežou, podporoval samizdatovú činnosť. Oslovil tisíce ľudí, pamätníci ho spomínajú ako legendu. Štátna bezpečnosť (ŠtB), ktorá ho neustále sledovala, mu však odobrala súhlas pre Bratislavu a preložili ho za správcu farnosti v Perneku. Tu napísal dvojdielnu zbierku kázní Slová pre veriacich i neveriacich, ktorú vtedy rozmnožovali na písacom stroji. Po troch rokoch ho preložili do Veľkého Zálužia, neskôr do Záhorskej Vsi.

Za aktívnu účasť na púti vo Velehrade v roku 1985 Antonovi Srholcovi odobrali štátny súhlas na celkové účinkovanie v duchovnej správe. Na púti totiž zorganizoval mládežnícky program. Posledné štyri roky pred dôchodkom teda znova pracoval ako robotník. Od roku 1989 bol na dôchodku. Žil v Bratislave, kde v roku 1992 založil resocializačné zariadenie pre bezdomovcov RESOTA, ktoré riadil. Anton Srholec bol napriek vysokému veku činný vo verejnom živote. Pôsobil v Helsinskom výbore pre ľudské práva na Slovensku, v Spoločnosti pre vedu a umenie, bol členom rady Konta nádeje, bol predsedom Konfederácie politických väzňov Slovenska a bol činný aj v iných spoločenských a sociálnych organizáciách. Bol tiež členom Medzinárodného ekumenického združenia a Teologického fóra.



Bol autorom mnohých článkov, príhovorov, prednášok a vyšlo mu šesť kníh, medzi nimi Svetlo z hlbín jáchymovských lágrov (1991), Každodenné zamyslenia (1995) či Ako čerstvý chlieb (2008). Bol držiteľom čestného doktorátu, ktorý mu v roku 1999 udelila Trnavská univerzita v Trnave a vysokých vyznamenaní. V deň jeho 85. narodenín 12. júna 2014 pripravila Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety (VŠZaSP) v Bratislave konferenciu venovanú jeho celoživotnému dielu. Spoluorganizátorom bolo hlavné mesto SR Bratislava a Občianske združenie Nenápadní hrdinovia. Konferencia s názvom Sociálna práca ako služba životu sa uskutočnila v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca. Záštitu nad ňou prevzal vtedajší bratislavský primátor Milan Ftáčnik a emeritný rektor VŠZaSP sv. Alžbety Vladimír Krčméry. Predchádzala jej svätá omša, ktorú celebroval Anton Srholec v kaplnke sv. Ladislava. Srholec sa na konferencii odmietol posadiť do slávnostného kresla, ktoré mu organizátori pripravili, so slovami: "Toto miesto nechajme pre Pána Boha". Srholcovi, ktorý sa dlhé roky venoval sociálnej práci, udelil 10. júna 2014 rektor VŠZaSP sv. Alžbety Marián Karvaj čestný akademický titul Doctor honoris causa za jeho celoživotný prínos v tejto oblasti. Udelenie titulu sa uskutočnilo počas slávnostnej promócie.

Kniha s názvom Sviatočné pozdravy z pera kňaza Antona Srholca prišla 26. novembra 2014 na pulty slovenských knižných obchodov. Je zbierkou listov, ktoré Anton Srholec 27 rokov posielal svojim priateľom a známym pri sviatočných príležitostiach. Listy písal, aby bol v kontakte s ľuďmi. Kňaz Anton Srholec bol jednou z osobností, ktoré si 1. februára 2015 počas galavečera v Slovenskom národnom divadle (SND) prevzali ocenenie Krištáľové krídlo za rok 2014. Srholcovi ho udelili ako mimoriadne ocenenie za celoživotné dielo.

O tom, aký naozaj je, čím všetkým si v živote prešiel a či niektorý zo svojich krokov ľutuje, sa diváci môžu dozvedieť v dlhoočakávanom dokumente Anton Srholec uvedenom v slovenských kinách od októbra 2015. Režisérka snímky Alena Čermáková sledovala život tejto výnimočnej osobnosti slovenského kultúrneho života osem rokov. Navštívila s ním väznicu v Leopoldove, strávila čas s bezdomovcami a skúmala archívy s cieľom rozpovedať príbeh o tomto vzácnom človeku.

O láske, odpúšťaní, viere, slobode, nezlomnosti, radosti a rôznych životných peripetiách je nová kniha rozhovorov s názvom Anton Srholec - Bezdomovec z povolania. "Obľúbený charizmatický kňaz, ktorý si veľa vytrpel, ale nezatrpkol," tak predstavil dona Antonia autor knihy Pišta Vandal Chrappa na jej uvedení dňa 22. októbra 2015 v Berlinke Slovenskej národnej galérie v Bratislave.

Kňaz Anton Srholec zomrel 7. januára v Bratislave vo veku 86 rokov. Srholcovi približne pred rokom diagnostikovali nádor na pľúcach.