Slovensko

Bývalý prezident SR Ivan Gašparovič jubiluje - má 75 rokov

TASR, 27. marca 2016 6:46

Ivan Gašparovič bol tretím prezidentom samostatnej Slovenskej republiky. Zvolený bol v priamych voľbách občanmi. Vo funkcii hlavy štátu pôsobil od roku 2004 do roku 2014.

Archívne foto. V Rytierskej sieti Bratislavského hradu sa uskutočnil 3. septembra 1992 slávnostný akt podpísania Ústavy Slovenskej republiky. Na snímke zľava, Marián Andel (SNS), predseda SNR Ivan Gašparovič a Milan Ftáčnik (SDĽ). Foto: TASR/Vladimír Benko
Poltár/Bratislava 27. marca (TASR) - Právnik a štátnik Ivan Gašparovič, bývalý predseda Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) a bývalý prezident SR bude mať jubileum. V nedeľu 27. marca sa dožije 75 rokov.

Ivan Gašparovič sa stal tretím prezidentom samostatnej Slovenskej republiky. Zvolený bol v priamych voľbách občanmi a bol prvým opakovane zvoleným prezidentom SR. Vo funkcii hlavy štátu pôsobil od roku 2004 do roku 2014.

Na snímke vľavo bývalý prezident SR Ivan Gašparovič. Foto: TASR/František Iván
Rodák z Poltára, kde sa 27. marca 1941 narodil, absolvent práva na Právnickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave v roku 1968 získal vedeckú hodnosť kandidáta vied a docentúru. Od roku 1968 prednášal na Katedre trestného práva, kriminológie a kriminalistiky Právnickej fakulty UK. S prestávkami odovzdával teoretické vedomosti budúcim právnikom až do roku 2004. V rokoch 1990-1992 bol generálnym prokurátorom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) v Prahe. Podieľal sa na vzniku Ústavy SR.

V roku 1992 sa stal poslancom Slovenskej národnej rady (SNR - v septembri 1992 premenovaná na Národnú radu Slovenskej republiky - NR SR) za Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) a v zákonodarnom zbore pôsobil desať rokov. V rokoch 1992-1998 bol jeho predsedom. Niektorými právomocami hlavy štátu ho poverili na obdobie od marca do októbra 1998.

Po odchode z HZDS v júli 2002 pôsobil v NR SR ako nezaradený poslanec. Založil politický subjekt Hnutie za demokraciu (HZD), stal sa jeho predsedom. V parlamentných voľbách v septembri 2002 sa HZD nedostalo do parlamentu. Ivan Gašparovič sa vrátil učiť na Právnickú fakultu UK v Bratislave.

Na politickú scénu sa vrátil v roku 2004, keď sa ako občiansky kandidát uchádzal o post prezidenta SR v prvých priamych prezidentských voľbách. V prvom kole 3. apríla 2004 nebol zvolený žiadny kandidát, pretože ani jeden z uchádzačov nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov zúčastnených voličov. V druhom kole volieb 17. apríla 2004, do ktorého nastupoval ako druhý v poradí za Vladimírom Mečiarom, získal Ivan Gašparovič 59,91 percenta odovzdaných platných hlasov a stal sa tak tretím prezidentom SR. Do úradu ho inaugurovali 15. júna 2004.

Na snímke v spoločnosti manželky Silvie ochutnáva 40-kilogramovú tortu po oznámení neoficiálnych výsledkov druhého kola prezidentských volieb 18. apríla 2004 v skorých ranných hodinách v sídle HZD v Bratislave. Foto: TASR/Vladimír Benko
Na úrad prezidenta SR kandidoval ako občiansky kandidát a zároveň kandidát strany Smer-sociálna demokracia (Smer-SD) a Slovenskej národnej strany (SNS) aj v roku 2009. V prvom kole volieb 21. marca 2009 nebol za prezidenta zvolený žiadny kandidát, do druhého kola postúpili Ivan Gašparovič a Iveta Radičová. Staronovým prezidentom SR sa 4. apríla 2009 stal Ivan Gašparovič so ziskom 55,53 percenta hlasov voličov. Ako prvý prezident v histórii SR sa 15. júna 2009 ujal úradu druhýkrát po sebe.

Bývalý prezident SR je držiteľom najvyšších zahraničných štátnych vyznamenaní, ktoré dostal ešte počas pôsobenia v úrade. Významnou poctou je napríklad Veľký rytiersky kríž od britskej kráľovnej Alžbety II. Gašparovič je aj čestným členom mestskej rady mesta Cork v Írsku. Postoje Ivana Gašparoviča ocenila Zlatou medailou Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave. Múzeum židovskej kultúry za zásluhy o rozvoj múzea mu udelilo Medailu Chatama Sofera. Čestné občianstvo mu udelia Veľká Lomnica, Humenné a Myjava. Cenu obce Uhrovec dostal Ivan Gašparovič za osobný prínos v šírení dobrého mena a odkazu Alexandra Dubčeka, ocenili ho aj Zlatou medailou Spoločnosti Alexandra Dubčeka. Za zásluhy o vznik SR dostal Rad Andreja Hlinku I. triedy, Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, Kríž Milana Rastislava Štefánika I. triedy a Pribinov kríž I. triedy.
Zdielať článok na FacebookPáči sa mi TERAZ.SK na facebooku
Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy priamo na FB

Viac článkov na tému:

Najnovšie články v rubrike

včera 20:48

V Oravskej Lesnej namerali rekordných 55 cm snehu, fúkal silný vietor
Na Chopku dosiahli nárazy vetra rýchlosť 148 km/h a na Lomnickom štíte 132 km/h.

sk
včera 18:24

Nemocnice sa s Union nedohodnú, peniaze vracať nechcú
Nemocnice sa pre postup najmenšej poisťovne na trhu obrátili na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS).

sk
včera 17:40

HRABKO: Castro umrel, marxisticko–leninské spôsoby pokračujú. Aj u nás
Mečiarove amnestie sú škvrnou na minulosti Slovenska, nestojí však za to vyčistiť ju za akúkoľvek cenu, povedal pre TABLET.TV publicista Juraj Hrabko.

sk

Najčítanejšie Slovensko

Téma TASR



Používaním stránok TERAZ.SK súhlasíte s používaním cookies, ktoré slúžia na zlepšenie kvality nášho obsahu.

Viac