Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Pripomienkové konanie k návrhu zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb bolo ukončené 22. apríla.
Autor TASR
Bratislava 23. apríla (TASR) – Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb nebude v praxi fungovať. Nie preto, že by bol zlý, ale preto, že na Slovensku neexistuje systém na zaisťovanie majetku, na ktorom je založené ukladanie majetkových trestov. Na dnešnom seminári spoločnosti Surveilligence o návrhu zákona o trestnej zodpovednosti firiem to uviedol bývalý zástupca riaditeľa Úradu boja proti organizovanej kriminalite Rudolf Cádra.
"Nebude to fungovať práve preto, že nemáme na to štruktúru orgánov, nemáme na to činnosť orgánov. Každý vyšetrovateľ, každý prokurátor sa snaží vyhnúť zaisťovaniu majetku," povedal Cádra. Vyšetrovatelia podľa neho majú plné ruky práce s vypočúvaním osôb a vyhodnocovaním dôkazov. "On sa nikdy nebude zaoberať tým, aby hľadal nejaký majetok, aby hľadal záväzky voči tretím osobám, aby pozeral na nejakú zamestnanosť," vykreslil. Cádra však dodal, že riešením by bolo, ak by na polícii existoval kvalifikovaný "asset management" a kvalitné finančné vyšetrovanie, o ktoré by sa vyšetrovatelia mohli oprieť.
"Predpokladáme, že v súvislosti s týmto zákonom bude vyčistený trh a prostredie, v ktorom sa jednotlivé spoločnosti pohybujú," povedala poradkyňa ministra spravodlivosti Lucia Kurilovská s tým, že Slovensku za to, že takýto zákon ešte nemá, hrozili sankcie. Pripomenula, že v súčasnosti na Slovensku platí takzvaná nepravá trestná zodpovednosť právnických osôb, ktorá je naviazaná na trestné stíhanie fyzickej osoby. Od roku 2010, odkedy je v platnosti, však žiadna právnická osoba potrestaná nebola. "Je to bezzubé, nemá to svoje opodstatnenie," zhrnula. Slovenské ministerstvo spravodlivosti, ktoré vypracovalo návrh zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb, sa inšpirovalo v Českej republike. Podľa bezpečnostného analytika Jana Schneidera bol zase český zákon, ktorý platí od roku 2012, odpísaný z právnych noriem iných štátov. Uviedol, že v ČR bolo doposiaľ vedených približne 80 trestných stíhaní voči právnickým osobám, v 31 prípadoch už bola podaná obžaloba a súdy už vyniesli osem právoplatných rozhodnutí. Počet začatých trestných stíhaní podľa neho každý rok stúpa.
Pripomienkové konanie k návrhu zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb bolo ukončené 22. apríla. Vznesených bolo spolu 488 pripomienok, z toho 73 zásadných. Proti návrhu zákona je napríklad Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ). "Túto cestu považujeme za cvičenie pre právnikov, zbytočná administratíva a nič to neprinesie," povedal prezident RÚZ Marián Jusko. Spoločnosti, ktoré reálne podnikajú a občas sa im stane, že sa niečoho dopustia, je podľa neho možné prísne trestať aj v súčasnosti. "Firmy, ktoré sú založené za účelom páchania trestnej činnosti, nemajú záujem o dobré meno. V mnohým prípadoch sa počíta s tým, že ak niečo spácha, automaticky bude zrušená, aby sa zahladili stopy," vysvetlil.
"Nebude to fungovať práve preto, že nemáme na to štruktúru orgánov, nemáme na to činnosť orgánov. Každý vyšetrovateľ, každý prokurátor sa snaží vyhnúť zaisťovaniu majetku," povedal Cádra. Vyšetrovatelia podľa neho majú plné ruky práce s vypočúvaním osôb a vyhodnocovaním dôkazov. "On sa nikdy nebude zaoberať tým, aby hľadal nejaký majetok, aby hľadal záväzky voči tretím osobám, aby pozeral na nejakú zamestnanosť," vykreslil. Cádra však dodal, že riešením by bolo, ak by na polícii existoval kvalifikovaný "asset management" a kvalitné finančné vyšetrovanie, o ktoré by sa vyšetrovatelia mohli oprieť.
"Predpokladáme, že v súvislosti s týmto zákonom bude vyčistený trh a prostredie, v ktorom sa jednotlivé spoločnosti pohybujú," povedala poradkyňa ministra spravodlivosti Lucia Kurilovská s tým, že Slovensku za to, že takýto zákon ešte nemá, hrozili sankcie. Pripomenula, že v súčasnosti na Slovensku platí takzvaná nepravá trestná zodpovednosť právnických osôb, ktorá je naviazaná na trestné stíhanie fyzickej osoby. Od roku 2010, odkedy je v platnosti, však žiadna právnická osoba potrestaná nebola. "Je to bezzubé, nemá to svoje opodstatnenie," zhrnula. Slovenské ministerstvo spravodlivosti, ktoré vypracovalo návrh zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb, sa inšpirovalo v Českej republike. Podľa bezpečnostného analytika Jana Schneidera bol zase český zákon, ktorý platí od roku 2012, odpísaný z právnych noriem iných štátov. Uviedol, že v ČR bolo doposiaľ vedených približne 80 trestných stíhaní voči právnickým osobám, v 31 prípadoch už bola podaná obžaloba a súdy už vyniesli osem právoplatných rozhodnutí. Počet začatých trestných stíhaní podľa neho každý rok stúpa.
Pripomienkové konanie k návrhu zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb bolo ukončené 22. apríla. Vznesených bolo spolu 488 pripomienok, z toho 73 zásadných. Proti návrhu zákona je napríklad Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ). "Túto cestu považujeme za cvičenie pre právnikov, zbytočná administratíva a nič to neprinesie," povedal prezident RÚZ Marián Jusko. Spoločnosti, ktoré reálne podnikajú a občas sa im stane, že sa niečoho dopustia, je podľa neho možné prísne trestať aj v súčasnosti. "Firmy, ktoré sú založené za účelom páchania trestnej činnosti, nemajú záujem o dobré meno. V mnohým prípadoch sa počíta s tým, že ak niečo spácha, automaticky bude zrušená, aby sa zahladili stopy," vysvetlil.
