< sekcia Slovensko

ÚS: Bývalý prezident mal vymenovať Čentéša za generálneho prokurátora

Verejné zasadnutie I. senátu Ústavného súdu SR v kauze nevymenovania Jozefa Čentéša zagenerálneho prokurátora v Košiciach 4. decembra 2014. Na snímke Jozef Čentéš. Foto: TASR/František Iván

Zároveň mu priznal finančné odškodnenie v sume 60.000 eur.

Košice 4. decembra (TASR) – Senát Ústavného súdu SR dnes zrušil rozhodnutie bývalého prezidenta Ivana Gašparoviča z 28. decembra 2012 nevymenovať Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora. Zároveň konštatoval, že nevymenovaním za generálneho prokurátora došlo k porušeniu základných práv Jozefa Čentéša na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok, ako aj na vstup do verejných služieb svojej krajiny. Ne verejnom zasadnutí o tom rozhodol I. Senát Ústavného súdu (ÚS) SR pod vedením Ladislava Orosza.

Návrh sťažovateľa vrátiť vec prezidentovi SR na ďalšie konanie, súd zamietol. Čentéšovi však priznal finančné odškodnenie v sume 60.000 eur. Kancelária prezidenta SR je mu povinná vyplatiť aj súdne trovy v sume 2222 eur. "Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať opravný prostriedok," uviedol sudca Orosz.

Prokurátor Čentéš rozhodnutie ÚS SR privítal s tým, že prvýkrát v histórii ÚS SR konštatoval porušenie práva fyzickej osoby zo strany prezidenta SR. "Oceňujem, že Ústavný súd nepodľahol tlakom a rozhodol nezávisle. Dnešné rozhodnutie ÚS SR prispieva k prehĺbeniu právneho štátu v podmienkach SR, pretože v mojej kauze išlo o ďalší charakter tohto štátu. Išlo o to, či môže štátny orgán porušiť právo fyzickej osoby," povedal Čentéš v reakcii pre novinárov. Uviedol, že peňažné prostriedky po odpočítaní nákladov na obhajobu prevažne zašle detskému hospicu Plamienok a v menšej sume občianskemu združeniu VIA JURIS.



Reakcie politikov si môžete prečítať na tomto linku.

Chronológiu kauzy Čentéš si prečítajte na tomto linku.


Fotogaléria zo súdneho pojednávania




Napriek tomu, že Národná rada SR v roku 2011 zvolila Čentéša za generálneho prokurátora, vtedajší prezident Ivan Gašparovič ho odmietol vymenovať. Tento krok koncom roku 2012 zdôvodnil pochybnosťami, ktoré sprevádzali jeho voľbu v parlamente, ako aj to, že ako prokurátor v júli 2011 skartoval výpoveď poslanca Igora Matoviča (OĽaNO) o korupcii v politike. Čentéš sa obhajoval, že ku skartácii došlo omylom.

Ústavný súd argumenty exprezidenta Gašparoviča na nevymenovanie Čentéša neuznal. Rovnako mu nepriznal ani pozíciu účastníka konania, ktorej sa domáhal, s odôvodnením, že už nevykonáva prezidentské právomoci. V tejto súvislosti neprijal ani jeho námietky predpojatosti voči dvom členom I. senátu. Námietky voči sudcom, ktoré Gašparovič vzniesol ešte ako prezident, totiž jeho nástupca vo funkcii Andrej Kiska stiahol.

Exprezident za kľúčové pri svojom rozhodnutí o nevymenovaní Čentéša označil "politický cirkus" okolo voľby generálneho prokurátora v parlamente, ako aj nedôveryhodnosť a chýbajúcu nestrannosť Čentéša, ktorú mal preukázať tým, že za takých okolností prijal kandidatúru. "Aj keby sa Ústavný súd v plnom rozsahu stotožnil s kritickým hodnotením spoločensko-politických okolností, ktoré predchádzali voľbe sťažovateľa za kandidáta na funkciu generálneho prokurátora, ktoré je obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí prezidenta, bol by tento jeho záver z hľadiska posudzovania sťažnosti a rozhodovania o nej z ústavnoprávneho hľadiska zjavne irelevantný, keďže kritické hodnotenia prezidenta smerujú predovšetkým k správaniu v tom čase koaličných strán, resp. ich predstaviteľov, a sťažovateľa sa dotýkajú nepriamo. Pritom je zjavné, že tak sťažovateľ, ako ani žiadny iný kandidát nemôžu niesť právnu zodpovednosť za konanie iných subjektov, ktoré spôsobili, resp. mali spôsobiť prezidentom kritizované spolitizovanie voľby," uviedol v zdôvodnení verdiktu Orosz. Poznamenal ďalej, že pokiaľ bude ústava stanovovať, že kandidáta na funkciu generálneho prokurátora volí NR SR, tak bude vždy takáto voľba viac či menej spolitizovaná. Čentéš si pritom prijatím kandidatúry len uplatnil svoje základné ústavné právo.

V súvislosti so skartáciou záznamu výsluchu poslanca Matoviča Ústavný súd uviedol, že ak by sa objektívne preukázal úmysel Čentéša skresliť alebo zmariť výsledok tohto procesného úkonu, považoval by to za relevantný dôvod na jeho nevymenovanie za generálneho prokurátora. Takýto zámer sa však konaním Čentéša, ktorý opakoval výsluch Matoviča a informoval o tom nadriadeného, nepreukázal, čo vyplynulo aj z výsluchu svedkov na Ústavnom súde. "Uvedené skutočnosti zjavne vylučujú úmysel sťažovateľa zmariť, resp. aspoň skresliť výsledky prvého výsluchu poslanca Matoviča," povedal Orosz. Podľa súdu sa nepreukázalo ani to, že by chcel Čentéš úmyselne zvaliť vinu za skartáciu na inú osobu.

Na dnešné verejné pojednávanie prišiel ako divák aj Gašparovič. V písomnom vyjadrení, ktorý mu súd pred tým umožnil, trval na svojich námietkach predpojatosti voči dvom členom senátu. Išlo o predsedu senátu Orosza a sudkyňu Ľudmilu Gajdošíkovú. "Tento senát nebol oprávnený v takejto veci rozhodovať, keďže som vyslovil námietky predpojatosti a o týchto námietkach dosiaľ nebolo rozhodnuté," povedal Gašparovič pre novinárov. Trval na svojich dôvodoch nevymenovať Čentéša za šéfa prokuratúry, ktoré podľa neho na pojednávaní neboli vyvrátené. Rozhodnutie súdu označil za "prehru občanov SR práve v čase boja proti korupcii".



Napriek tomu, že Národná rada SR za vlády Ivety Radičovej (SDKÚ-DS) ho v roku 2011 zvolila za šéfa prokuratúry, vtedajší prezident Gašparovič ho odmietol vymenovať. Súčasný parlament s väčšinou poslancov Smeru-SD napokon zvolil v júni 2013 za generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára, ktorého následne prezident Gašparovič aj vymenoval.

Súčasný najvyšší ústavný činiteľ Andrej Kiska privítal, že ÚS o tomto závažnom prípade rozhodol. "Kancelária prezidenta zatiaľ písomné rozhodnutie Ústavného súdu SR nedostala," uviedol šéf komunikačného odboru Kancelárie prezidenta SR Roman Krpelan.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.