Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 28. marec 2024Meniny má Soňa
< sekcia Slovensko

Chtelnický masaker bol jeden z najväčších incidentov v novom štáte

Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP

Tragédia sa zapísala medzi najkrvavejšie prevratové udalosti roku 1918 na Slovensku.

Chtelnica/Bratislava 11. novembra (TASR) – Prvé dni po vzniku Československej republiky vládol na mnohých miestach zmätok a dochádzalo k ozbrojeným konfliktom. Jedným z najväčších je tzv. chtelnický masaker, pri ktorom prišlo o život 11 ľudí. Odohral sa 11. novembra 1918 v obci Chtelnica, ktorá dnes leží v Piešťanskom okrese.

"Vyhlásenie samostatnej Československej republiky 28. októbra 1918 a Martinská deklarácia z 30. októbra o pripojení Slovenska do ČSR sa stretli s prejavmi otvoreného súhlasu i radosti aj v Chtelnici. Len čo sa sem dostala správa o vyhlásení samostatnosti, zhromaždilo sa veľké množstvo obyvateľov na námestí," opisuje udalosti Jaroslav Polakovič v knihe História Chtelnice, ktorú vydala obec pred 20 rokmi pri príležitosti 790. výročia od svojho vzniku.

Ako uviedol Polakovič, obec už 3. novembra 1918 vypovedala poslušnosť bývalým maďarským úradom, ale nová československá samospráva sa tam utvorila až 30. novembra. Postup československých vojsk z Moravy, ktoré začiatkom novembra začali oslobodzovať Slovensko, pokračoval len pomaly. Táto situácia viedla k niekoľkým tragickým udalostiam v mestách a na vidieku.

Na dennom poriadku boli rabovačky, ktoré často podnecovali vojenskí zbehovia potulujúci sa po kraji. Drancovanie chtelnického veľkostatku s kaštieľom sa napríklad odohralo 3. novembra 1918, pričom boli zničené cenný archívny materiál, knižnica, historické obrazy či nábytok.

Už 7. novembra sa zástupcovia Chtelnice zúčastnili na privítaní predstaviteľov československej štátnej správy v Trnave. Po návrate domov sa usilovali zaviesť v obci normálny chod života a zabezpečiť aspoň minimum potravín pre hladujúce rodiny. Zdalo sa, že sa situácia upokojuje. V ten istý deň však vnikla do obce ozbrojená maďarská vojenská jednotka so 40 mužmi a obsadila obecný dom.

"Votrelci hrubým nátlakom i hrozbami chceli prinútiť občanov k poslušnosti maďarským orgánom moci. Miestni obyvatelia sa nepoddali nátlaku vojska, podarilo sa im zajať dvoch maďarských dôstojníkov a začali s protivníkom vyjednávať. Mali úspech, za prepustených rukojemníkov získali desať pušiek s muníciou, vojsko muselo opustiť obec. Ako sa čoskoro ukázalo, radosť z víťazstva bola predčasná. Do histórie obce sa natrvalo čiernym písmom zapísal pondelok 11. novembra 1918, deň spojený s menom svätého Martina. Ten neprišiel na bielom koni, v peknom jesennom počasí väčšina občanov pracovala na poli. Nečakane vtrhol do obce silne vyzbrojený oddiel maďarskej gardy v počte do 80 mužov zo smeru od Vrbového. Garda obsadila námestie, násilím vyniesla na vežu kostola guľomet, čím prakticky ovládla situáciu v obci," napísal Polakovič.

Prekvapená miestna strážna skupina, slabo ozbrojená, sa nevládala postaviť na odpor, časť mužov utekala do okolitých dedín získať pomoc. Bezbranní občania sa zachraňovali útekom do lesov. Ozbrojení útočníci prechádzali od domu k domu, hádzali granáty, strieľali, zapaľovali domy a stodoly.

"Podarilo sa im pochytať skupinu asi 20 mužov i mládencov, ktorých odviedli na námestie, kde do nich strieľali, pichali bodákmi a mučili ich rôznymi spôsobmi. Výsledky tejto masakry boli hrozné: na mieste sedem mŕtvych, viac ťažko ranených, ktorých museli previezť do nemocnice do Trnavy," uvádza publikácia zverejnená aj na webovej stránke obce Chtelnica. Spolu s ďalšími zabitými si masaker vyžiadal 11 ľudských životov. Desiati mŕtvi boli z Chtelnice, jeden zo susedných Dechtíc. Ďalších dvoch ľudí zastrelili vojaci v blízkom Dolnom Lopašove.

Tragédia sa zapísala medzi najkrvavejšie prevratové udalosti roku 1918 na Slovensku. Správa o nej sa dostala až na stôl novej československej vlády a protest sa mal odoslať priamo účastníkom mierovej konferencie v Paríži.

Dozvuky tragédie sa prejavovali medzi občanmi ešte nejaký čas napríklad aj na pohrebe obetí, keď sa rozšírila falošná správa o návrate nepriateľa. Situácia sa upokojila až po definitívnom prebratí moci i verejnej správy československým vojskom aj úradmi. Od 30. novembra sa ujala vlády miestna národná rada.

Smutnú udalosť pripomína pamätná tabuľa na pomníku padlých na chtelnickom námestí.