Niektorí opoziční poslanci kritizovali, že správa o činnosti prokuratúry sa korupcii venuje málo.
Autor TASR
Bratislava 3. júla (TASR) - Úroveň spolupráce občanov pri odhaľovaní korupčných trestných činov je nízka. Je to najmä preto, lebo z korupcie často profitujú obe strany, teda podplácaný aj podplácajúci. Uvádza sa to v správe o činnosti prokuratúry za minulý rok, ktorú dnes v pléne NR SR predstavil generálny prokurátor Jaromír Čižnár.
"Možnosti polície pri odhaľovaní korupcie sú potom bez spolupráce občanov výrazne obmedzené," uvádza sa v dokumente. Podľa prokuratúry k zlepšeniu stavu odhaľovania nepomohlo ani zriadenie tzv. protikorupčnej linky na Generálnej prokuratúre. "Naopak, dochádza k preťažovaniu tejto linky, a to rôznymi neodôvodnenými hlasovými podaniami občanov, ktoré v drvivej väčšine nemajú žiadnu súvislosť s korupčnou trestnou činnosťou," upozorňuje Čižnár.
V správe sa tiež uvádza, že počet trestných činov korupčného charakteru v roku 2014 oproti roku 2013 mierne poklesol. Najčastejšie sa vyskytujúcimi korupčnými trestnými činmi boli trestný čin podplácania a trestný čin prijímania úplatku, ktorý bol často spáchaný v súbehu s trestným činom zneužívania právomoci verejného činiteľa.
Korupcia bola najčastejšie odhaľovaná v zdravotníctve, kde ide najmä o korupciu v prípadoch lekárov tzv. prvého kontaktu. Podpláca sa najmä pri vydávaní dokladov o práceneschopnosti, resp. o jej predlžovaní. Ďalšiu významnú oblasť predstavovala korupčná trestná činnosť príslušníkov Policajného zboru, najmä v oblasti riešenia priestupkov v doprave. Nakoľko sa v roku uskutočnili prezidentské aj komunálne voľby, prvýkrát sa vyskytli aj prípady volebnej korupcie.
Niektorí opoziční poslanci kritizovali, že správa o činnosti prokuratúry sa korupcii venuje málo. "Korupcia ako jeden z najväčších problémov na Slovensku v správe chýba. Korupcia však má veľké rozmery a býva prepojená aj s politickými špičkami. Nič z toho však nebolo napriek podnetom či indíciám dokázané. Občania očakávajú výsledky, tie zatiaľ nie sú," skonštatoval podpredseda KDH Pavol Zajac.
Za nedostatočné považuje informovanie o korupcii aj Miroslav Kadúc (OĽaNO). Poslanec však berie na vedomie Čižnárovo vysvetlenie, že korupciu má na starosti špeciálna prokuratúra na čele s Dušanom Kováčikom. Ten síce je Čižnárovi podriadený, má však značnú mieru autonómie. Informácie o korupcii v správe teda pochádzajú od Kováčika a za ich rozsah Čižnár svojho kolegu aj kritizoval. Kadúc je preto pripravený podať návrh, aby tak ako generálny prokurátor musel o svojej činnosti za minulý rok pred poslancami referovať aj špeciálny prokurátor.
Správa o činnosti prokuratúry za minulý rok bola posledným bodom 53. schôdze NR SR. Plénum sa preto dohodlo, že dnes sa dokončí len rozprava a samotné hlasovanie, ktoré si vyžaduje prítomnosť dostatočného počtu poslancov v rokovacej sále, bude až na septembrovej schôdzi. Takýto postup umožnil členom snemovne, ktorí diskutovať nechceli, odísť na prázdniny. Začiatok najbližšej riadnej schôdze pléna je naplánovaný na 16. septembra.
"Možnosti polície pri odhaľovaní korupcie sú potom bez spolupráce občanov výrazne obmedzené," uvádza sa v dokumente. Podľa prokuratúry k zlepšeniu stavu odhaľovania nepomohlo ani zriadenie tzv. protikorupčnej linky na Generálnej prokuratúre. "Naopak, dochádza k preťažovaniu tejto linky, a to rôznymi neodôvodnenými hlasovými podaniami občanov, ktoré v drvivej väčšine nemajú žiadnu súvislosť s korupčnou trestnou činnosťou," upozorňuje Čižnár.
V správe sa tiež uvádza, že počet trestných činov korupčného charakteru v roku 2014 oproti roku 2013 mierne poklesol. Najčastejšie sa vyskytujúcimi korupčnými trestnými činmi boli trestný čin podplácania a trestný čin prijímania úplatku, ktorý bol často spáchaný v súbehu s trestným činom zneužívania právomoci verejného činiteľa.
Korupcia bola najčastejšie odhaľovaná v zdravotníctve, kde ide najmä o korupciu v prípadoch lekárov tzv. prvého kontaktu. Podpláca sa najmä pri vydávaní dokladov o práceneschopnosti, resp. o jej predlžovaní. Ďalšiu významnú oblasť predstavovala korupčná trestná činnosť príslušníkov Policajného zboru, najmä v oblasti riešenia priestupkov v doprave. Nakoľko sa v roku uskutočnili prezidentské aj komunálne voľby, prvýkrát sa vyskytli aj prípady volebnej korupcie.
Niektorí opoziční poslanci kritizovali, že správa o činnosti prokuratúry sa korupcii venuje málo. "Korupcia ako jeden z najväčších problémov na Slovensku v správe chýba. Korupcia však má veľké rozmery a býva prepojená aj s politickými špičkami. Nič z toho však nebolo napriek podnetom či indíciám dokázané. Občania očakávajú výsledky, tie zatiaľ nie sú," skonštatoval podpredseda KDH Pavol Zajac.
Za nedostatočné považuje informovanie o korupcii aj Miroslav Kadúc (OĽaNO). Poslanec však berie na vedomie Čižnárovo vysvetlenie, že korupciu má na starosti špeciálna prokuratúra na čele s Dušanom Kováčikom. Ten síce je Čižnárovi podriadený, má však značnú mieru autonómie. Informácie o korupcii v správe teda pochádzajú od Kováčika a za ich rozsah Čižnár svojho kolegu aj kritizoval. Kadúc je preto pripravený podať návrh, aby tak ako generálny prokurátor musel o svojej činnosti za minulý rok pred poslancami referovať aj špeciálny prokurátor.
Správa o činnosti prokuratúry za minulý rok bola posledným bodom 53. schôdze NR SR. Plénum sa preto dohodlo, že dnes sa dokončí len rozprava a samotné hlasovanie, ktoré si vyžaduje prítomnosť dostatočného počtu poslancov v rokovacej sále, bude až na septembrovej schôdzi. Takýto postup umožnil členom snemovne, ktorí diskutovať nechceli, odísť na prázdniny. Začiatok najbližšej riadnej schôdze pléna je naplánovaný na 16. septembra.