Attack on Prime Minister
News in English
Tvrdí to historik Vojenského historického ústavu v Bratislave František Cséfalvay.
Autor TASR
Bratislava 24. augusta (TASR) - Vzťah Slovákov k Slovenskému národnému povstaniu (SNP) bol odlišný na západe, v strede či na východe krajiny. Ako pre TASR uviedol historik Vojenského historického ústavu v Bratislave František Cséfalvay, za tým môže byť fakt, že skutočné povstanie sa týkalo len časti Slovenska.
SNP sa bezprostredne dotýkalo len stredu republiky, nie však už západného a východného Slovenska. Tam zažili obyvatelia len ozbrojený odboj či partizánske hnutie, ale nie povstanie. "Názor na SNP sa preto miestami odlišoval," spresnil Cséfalvay. Na povstaleckom území fungovala osveta prostredníctvom povstaleckej tlače a rozhlasu.
Ľudí na strednom Slovensku o správnosti SNP presvedčili aj verejné zhromaždenia. "Zúčastnilo sa na nich aj 100.000 ľudí a boli plné entuziazmu," povedal vojenský historik. Väčšina obyčajných ľudí a inteligencia na povstaleckom území chápali, že ide o sebaobranu voči nemeckým nacistom a očakávali, že sa rýchlo ukončí vojna a bude mier. Ale pohľad slovenských občanov na SNP sa podľa neho nedá zovšeobecňovať.
"V Bratislave však vznikali rôzne protipovstalecké výzvy, pod ktoré sa podpísali významné osobnosti kultúrno-spoločenského života. Povstanie totiž chápali ako vlastizradu," skonštatoval Cséfalvay. On sám s týmto názorom nesúhlasí a myslí si, že SNP nešlo priamo proti Slovenskému štátu, ale proti jeho orientácii k nacistickému Nemecku. Už pred odbojom povstalci diskutovali o zachovaní samostatnosti Slovenska aj po skončení 2. svetovej vojny. "Samozrejme, boj proti fašizmu nebol bez chýb a stávali sa negatívne veci, ktoré mohli mať vplyv na spoločenskú mienku," tvrdí Cséfalvay.
Problémy na povstaleckom území či na fronte vznikali s niektorými partizánmi, ktorí kradli, zabíjali, či znásilňovali. Považuje to však za zlyhanie jednotlivcov, nie celého odboja. Názory na SNP sú podľa vojenského historika aj dnes odlišné. "Niektorí politici, ale aj historici tvrdia, že SNP bolo zbytočné a prinieslo len obete. Takýto názor musím odmietnuť, pretože bez tohto odboja by Slovensko v histórii nedosiahlo také postavenie, aké má teraz," dodal Cséfalvay.
SNP sa bezprostredne dotýkalo len stredu republiky, nie však už západného a východného Slovenska. Tam zažili obyvatelia len ozbrojený odboj či partizánske hnutie, ale nie povstanie. "Názor na SNP sa preto miestami odlišoval," spresnil Cséfalvay. Na povstaleckom území fungovala osveta prostredníctvom povstaleckej tlače a rozhlasu.
Ľudí na strednom Slovensku o správnosti SNP presvedčili aj verejné zhromaždenia. "Zúčastnilo sa na nich aj 100.000 ľudí a boli plné entuziazmu," povedal vojenský historik. Väčšina obyčajných ľudí a inteligencia na povstaleckom území chápali, že ide o sebaobranu voči nemeckým nacistom a očakávali, že sa rýchlo ukončí vojna a bude mier. Ale pohľad slovenských občanov na SNP sa podľa neho nedá zovšeobecňovať.
"V Bratislave však vznikali rôzne protipovstalecké výzvy, pod ktoré sa podpísali významné osobnosti kultúrno-spoločenského života. Povstanie totiž chápali ako vlastizradu," skonštatoval Cséfalvay. On sám s týmto názorom nesúhlasí a myslí si, že SNP nešlo priamo proti Slovenskému štátu, ale proti jeho orientácii k nacistickému Nemecku. Už pred odbojom povstalci diskutovali o zachovaní samostatnosti Slovenska aj po skončení 2. svetovej vojny. "Samozrejme, boj proti fašizmu nebol bez chýb a stávali sa negatívne veci, ktoré mohli mať vplyv na spoločenskú mienku," tvrdí Cséfalvay.
Problémy na povstaleckom území či na fronte vznikali s niektorými partizánmi, ktorí kradli, zabíjali, či znásilňovali. Považuje to však za zlyhanie jednotlivcov, nie celého odboja. Názory na SNP sú podľa vojenského historika aj dnes odlišné. "Niektorí politici, ale aj historici tvrdia, že SNP bolo zbytočné a prinieslo len obete. Takýto názor musím odmietnuť, pretože bez tohto odboja by Slovensko v histórii nedosiahlo také postavenie, aké má teraz," dodal Cséfalvay.
