MS v hokeji 2024
Najnovšie správy
Diskusie o rôznych podobách štátoprávneho usporiadania sa otvorili krátko po novembri 1989.
Autor TASR
Bratislava 18. júla (TASR) - Deklarácia o zvrchovanosti SR je podľa historika Róberta Letza historický medzník, ktorý otvoril cestu k vzniku samostatnej Slovenskej republiky, ako aj Českej republiky. Mala znamenať novú kvalitu vzťahov oboch národov v samostatných štátoch, dnes už v rámci Európskej únie.
Ako poznamenal, deklarácia, ktorú v Slovenskej národnej rade prijali poslanci HZDS, SNS a SDĽ, ešte neznamenala vyhlásenie Slovenska ako samostatného štátu, ale zdôraznenie sebaurčovacieho práva slovenského národa ako základu pre jeho suverénny štát. "Väčšina českých politických subjektov odmietla takéto východisko ako základ pre možnú dohodu a prezident spoločného štátu Václav Havel abdikoval v deň prijatia Deklarácie zo svojho úradu," uviedol pre TASR Letz.
Na slovenskej politickej scéne rezonovala požiadavka prijatia deklarácie o zvrchovanosti od roku 1990. "Podstatnou udalosťou boli parlamentné voľby v júni 1992, ktoré možno považovať za politický plebiscit v celom Česko-Slovensku. HZDS malo program zdôrazňujúci suverenitu republík a odvodenosti federácie. Tento model bol ale neprijateľný pre ODS - víťaza volieb v českej časti štátu, ktorý predstavoval tzv. funkčnú federáciu alebo vytvorenie dvoch nezávislých štátov," povedal Letz.
Deklaráciu treba podľa jeho slov vnímať v kontexte prudkých zmien po páde komunistického režimu v roku 1989, ale aj v kontexte slovenskej otázky v jej historickom vývoji. "Slováci prežili v Československu s totalitným režimom 40 rokov. Otázka postavenia Slovenska v štáte bola nevyriešeným problémom, ktorý sa naplno otvoril v tomto štáte, ale analogicky existoval i v ďalších 'socialistických federáciách' bývalého východného bloku," doplnil.
Pripomenul, že diskusie o rôznych podobách štátoprávneho usporiadania sa otvorili krátko po novembri 1989. "Pre väčšinu Slovákov boli neprijateľné predstavy centralizovaného štátu s posilnením pražského centra, hoci by aj navonok mali formu federácie. Tieto predstavy nadväzovali na komunistický projekt tzv. trojjedinej ústavy spred novembra."
Slovenská otázka nebola podľa jeho slov iba štátoprávna, ale aj hospodárska a sociálna. "Zvýrazňovanie väčšej samostatnosti malo ochrániť Slovensko pred väčšími sociálnymi otrasmi v rámci ekonomickej transformácie. Na druhej strane tu mohli byť aj záujmy skupín, ktoré očakávali zisky z privatizácie," zhrnul Letz.
Ako poznamenal, deklarácia, ktorú v Slovenskej národnej rade prijali poslanci HZDS, SNS a SDĽ, ešte neznamenala vyhlásenie Slovenska ako samostatného štátu, ale zdôraznenie sebaurčovacieho práva slovenského národa ako základu pre jeho suverénny štát. "Väčšina českých politických subjektov odmietla takéto východisko ako základ pre možnú dohodu a prezident spoločného štátu Václav Havel abdikoval v deň prijatia Deklarácie zo svojho úradu," uviedol pre TASR Letz.
Na slovenskej politickej scéne rezonovala požiadavka prijatia deklarácie o zvrchovanosti od roku 1990. "Podstatnou udalosťou boli parlamentné voľby v júni 1992, ktoré možno považovať za politický plebiscit v celom Česko-Slovensku. HZDS malo program zdôrazňujúci suverenitu republík a odvodenosti federácie. Tento model bol ale neprijateľný pre ODS - víťaza volieb v českej časti štátu, ktorý predstavoval tzv. funkčnú federáciu alebo vytvorenie dvoch nezávislých štátov," povedal Letz.
Deklaráciu treba podľa jeho slov vnímať v kontexte prudkých zmien po páde komunistického režimu v roku 1989, ale aj v kontexte slovenskej otázky v jej historickom vývoji. "Slováci prežili v Československu s totalitným režimom 40 rokov. Otázka postavenia Slovenska v štáte bola nevyriešeným problémom, ktorý sa naplno otvoril v tomto štáte, ale analogicky existoval i v ďalších 'socialistických federáciách' bývalého východného bloku," doplnil.
Pripomenul, že diskusie o rôznych podobách štátoprávneho usporiadania sa otvorili krátko po novembri 1989. "Pre väčšinu Slovákov boli neprijateľné predstavy centralizovaného štátu s posilnením pražského centra, hoci by aj navonok mali formu federácie. Tieto predstavy nadväzovali na komunistický projekt tzv. trojjedinej ústavy spred novembra."
Slovenská otázka nebola podľa jeho slov iba štátoprávna, ale aj hospodárska a sociálna. "Zvýrazňovanie väčšej samostatnosti malo ochrániť Slovensko pred väčšími sociálnymi otrasmi v rámci ekonomickej transformácie. Na druhej strane tu mohli byť aj záujmy skupín, ktoré očakávali zisky z privatizácie," zhrnul Letz.
