Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 18. apríl 2024Meniny má Valér
< sekcia Slovensko

Disciplinárne senáty majú prejsť plne pod pôsobnosť Súdnej rady SR

Na snímke budova Ministerstva spravodlivosti SR. V budove sídli aj Najvyšší súd SR. Bratislava, 27. marca 2015 FOTO TASR - Michal Svítok Foto: TASR - Michal Svítok

Navrhuje to Ministerstvo spravodlivosti SR v novele sudcovských kódexov, ktorá je aktuálne v pripomienkovom konaní.

Bratislava 20. januára (TASR) – Fungovanie disciplinárnych senátov, ktoré posudzujú prehrešky sudcov, má prejsť plne do pôsobnosti Súdnej rady SR. Tá má získať i oprávnenie na kontrolu ich činnosti. Navrhuje to Ministerstvo spravodlivosti SR v rámci novely sudcovských kódexov, ktorá je aktuálne v pripomienkovaní.

Súdna rada v súčasnosti zastrešuje voľbu a odvolávanie členov a predsedov disciplinárnych senátov. Po novom má ich činnosť zabezpečovať i organizačne a technicky, čo má teraz na starosti Najvyšší súd SR. Podľa ministerstva tak možno hovoriť o určitej bipartite. V prechode kompetencií rezort vidí prostriedok na zabezpečenie výraznejšej plynulosti disciplinárnych konaní a celkového zefektívnenia činnosti disciplinárnych senátov.

Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd) chce, aby sa Súdna rada stala tiež zodpovednou za dohľad nad plynulosťou disciplinárnych konaní. „Jedným z pretrvávajúcich problémov disciplinárnych konaní je ich dĺžka. Aj v disciplinárnych konaniach platí, že spravodlivosť je spravodlivosťou iba vtedy, keď prichádza rýchlo. Takže chceme riešiť túto otázku,“ ozrejmila pri predstavení zmien v sudcovských zákonoch.

Doterajšia právna úprava sa otázke kontroly činnosti disciplinárnych senátov nevenuje. Súdna rada má po novom získať kompetencie analogické s kompetenciami predsedu súdu. Podľa ministerky si bude môcť zavolať sudcu disciplinárneho senátu a pýtať sa ho, prečo sa v konaní nepostupuje plynulo. Kontrolnú právomoc má získať rada ako kolektívny orgán a nie jej predseda. Má sa tým predísť možnému riziku vzniku konfliktu záujmov, keď predseda rady má oprávnenie podávať disciplinárne návrhy.

Návrh prináša aj úpravu niektorých inštitútov disciplinárnej zodpovednosti a disciplinárnych konaní, u ktorých si to vyžiadala aplikačná prax. Rezort sa snaží zreteľne vymedziť požadovanú mieru zavinenia. Pre zodpovednosť za disciplinárne previnenie má po novom stačiť zavinenie z nedbanlivosti s výnimkou skutkových podstát, kde bude výslovne uvedené, že treba úmyselné zavinenie.

Ministerstvo tiež vypúšťa disciplinárne previnenie súdnych funkcionárov spočívajúce v porušení povinností pri výkone správy súdu. To bude môcť postihnúť už len minister spravodlivosti odvolaním z funkcie. Disciplinárne senáty by tiež po novom nemali mať kompetenciu prejednávať priestupky sudcov. Tú by mali mať už len orgány na to oprávnené v zmysle priestupkového zákona. Súčasné legislatívne riešenie sa totiž javí podľa ministerstva ako nežiaduce, nakoľko v praxi môže dochádzať k vyhýbaniu sa uloženiu finančnej sankcie.

Napríklad v prípade, že sudca by spáchal niektorý z priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky môže zaň dostať pokutu. Avšak ak by sa prejednal v disciplinárnom konaní, prichádza do úvahy aj situácia, kedy by bolo sudcovi za spáchanie priestupku uložené iba napomenutie. Optimálna však podľa ministerstva nie je ani opačná situácia, kedy by bol sudca ochotný zaplatiť pokutu orgánu prejednávajúcemu priestupok, avšak tento by priestupok postúpil disciplinárnemu senátu. Výsledkom disciplinárneho konania by mohlo byť disciplinárne opatrenie, ktoré je neprimerane prísnejšie.