Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 29. marec 2024Meniny má Miroslav
< sekcia Slovensko

J. Dubovcová: Polícia koná pri umiestňovaní fyzických osôb nezákonne

Na snímke verejná ochrankyňa práv Jany Dubovcová (vľavo) a gestorka témy Katarína Čulíková. Foto: TASR/Štefan Puškáš

Verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová žiadala okamžitý zákaz používania týchto priestorov.

Bratislava 20. augusta (TASR) – Kancelária verejného ochrancu práv (VOP) uskutočnila prieskum, pri ktorom sa zamerala na postup policajtov v prípadoch, keď obmedzujú osobnú slobodu predvedených osôb. Najzávažnejším zistením je podľa kancelárie existencia nelegálneho priestoru na obmedzovanie osobnej slobody. O prieskume informovala na dnešnom brífingu verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová.

Zamestnanci Kancelárie VOP vykonali prieskum v mesiacoch september a október 2014 v 19 útvaroch Policajného zboru vo všetkých krajoch.

„Polícia na obmedzenie osobnej slobody fyzickej osoby nepoužíva výlučne na to zákonom určenú celu policajného zaistenia a nepostupuje pri obmedzovaní jej osobnej slobody výlučne zákonom ustanoveným postupom,“ konštatuje sa v správe. Pre svoje potreby si podľa správy vytvorila v policajných budovách priestory, ktoré nie sú celami policajného zaistenia.



„Polícia tieto nelegálne priestory v praxi bežne používa zákonom neustanoveným spôsobom. Podľa svojej úvahy a potreby do nich dočasne umiestňuje predvedené fyzické osoby na čas, ktorý sama určí, a bez vystavenia dokumentácie,“ píše sa v správe. Podľa prieskumu strážcovia zákona nazývajú tieto priestory „vyhradené priestory“ a ide o zaužívanú policajnú prax. Majú často formu klietky, ide o mrežami oddelenú časť miestnosti alebo chodby. V niektorých sa nachádzajú oká alebo držadlá slúžiace na pripútanie osoby. „Ja som žiadala okamžitý zákaz používania týchto priestorov a umiestňovania osôb do nich,“ uviedla Dubovcová. Podľa nej informovala o zisteniach aj ministra vnútra, avšak k náprave nedošlo. Obracia sa preto na Národnú radu SR.



Prieskum sa okrem „vyhradených priestorov“ zameral aj na cely policajného zaistenia, čo je legálny priestor na obmedzovanie osobnej slobody. V tejto súvislosti okrem iného zistil vykonávanie bezpečnostných prehliadok v neintímnych priestoroch, teda monitorovaných kamerou, chýbajúce priestory na vychádzku na čerstvom vzduchu, chýbajúce výsluchové miestnosti či neumožnenie odpočinku s tlmeným osvetlením.