Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Dubovcová, ktorá býva v Banskej Bystrici, uviedla, že jej osobne je jedno, či bude dochádzať do Bratislavy alebo Košíc.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 30. januára (TASR) – Je to trest za to, že verejný ochranca práv vykonáva svoju prácu dobre. Takto hľadí ombudsmanka Jana Dubovcová na zámer predsedu parlamentu Pavla Pašku (Smer-SD) presťahovať jej úrad z hlavného mesta do Košíc.
Predseda NR SR dnes počas mimoriadnej schôdze parlamentu avizoval, že na marcovú schôdzu predloží novelu zákona, ktorým sa presunie sídlo verejného ochrancu práv na východ republiky. „Takýto návrh plní dve funkcie - je to balíček dve v jednom. Jednak ako trest a výstraha verejnému ochrancovi práv za aktivity, ktoré vykonáva. Po druhé to má ten účinok, že ak by sa to zrealizovalo, jeho činnosť bude ešte viac ochromená, ako je teraz, keď nemá vytvorené dobré pracovné podmienky,“ reagovala ombudsmanka na zámer Pašku na tlačovej konferencii na pôde svojho úradu.
Dubovcová, ktorá býva v Banskej Bystrici, uviedla, že jej osobne je jedno, či bude dochádzať do Bratislavy alebo Košíc. Problém to podľa nej bude pre zamestnancov kancelárie, medzi ktorými sú mladí právnici. „Zakladali si svoju existenciu v Bratislave, majú tu trvalé bydliská, väčšinou si nedávno pokúpili byty. Bola by to pre nich komplikácia,“ tvrdí Dubovcová s tým, že úrad v Košiciach by bolo treba zrejme sčasti nanovo personálne vybudovať.
Verejná ochrankyňa práv si však predovšetkým nemyslí, že štát dokáže takto narýchlo nájsť v metropole východného Slovenska vhodnú budovu, keď za 12 rokov existencie úradu nebol schopný vyriešiť otázku sídla v Bratislave. “Keď som nastúpila do úradu, navrhovala som, aby sme urobili osem detašovaných pracovísk v počte po jednom odbornom zamestnancovi a pol administratívnej sile a ani toto mi nebolo umožnené zrealizovať,“ doplnila.
Dubovcová prenájom kritizovala
Verejný ochranca práv sídli v prenajatých priestoroch. Dubovcová niekoľkokrát prenájom kritizovala ako finančne nevýhodný.
Verejná ochrankyňa práv je presvedčená, že na dnešnej mimoriadnej schôdzi odznelo veľa demagógie. „Veľmi ma to mrzí,“ povedala. Vyzvala ústavné orgány, aby sa spojili v úsilí ochraňovať ľudské práva a slobody a aby „sme za plat, ktorý berieme z verejných prostriedkov, robili svoju prácu“.
„Ja mám náplň práce ochraňovať základné práva a slobody. Pokiaľ ide o ministerstvo vnútra, ono má na starosti políciu. Pokiaľ ide o vládu, ona má na starosti aj ministerstvo vnútra. Ani ministerstvo vnútra, ani vláda nemajú v náplni práce sledovať a kontrolovať činnosť verejného ochrancu práv. Naozaj by bolo dobré, aby sme neviedli žabomyšie vojny, ale robili to, čo robiť máme,“ odkázala Dubovcová.
Poslanci vyjadrili znepokojenie z pokusov o zneužitie policajného zásahu
Národná rada SR vyjadruje vážne znepokojenie z pokusov o zneužitie témy minuloročného policajného zásahu v rómskej osade Moldava nad Bodvou na vytváranie protirómskych a protipolicajných nálad. Uznesenie v takomto znení dnes 84 hlasmi prijal parlament na záver mimoriadnej schôdze, ktorú iniciovali opoziční poslanci pre spôsob, ako sa vláda zachovala k verejnej ochrankyni práv Jane Dubovcovej.
Parlament zároveň zobral na vedomie uznesenie vlády z 8. januára. Dubovcová sa vtedy na rokovaní kabinetu zúčastnila, nedostala však slovo. Vláda vtedy konštatovala, že verejná ochrankyňa práv nepostupovala zákonným spôsobom a nemala sa na vládu obracať.
Podpredsedníčka NR SR Jana Laššáková (Smer-SD), ktorá uznesenie navrhla, jeho text vysvetľovala tým, že opoziční poslanci sa neoboznámili z uznesením vlády z 8. januára dostatočne. "Vláda zdôraznila, že aj ombudsman je povinný postupovať zákonne," podotkla s tým, že nesprávnym postupom chcela vládu umelo zatiahnuť do vybavovania podnetu a spolitizovať celú záležitosť.
Opozícia toto uznesenie kritizovala. Alojz Hlina (nezaradený) ho označil za symbolickú facku ombudsmanke. Zsolt Simon (Most-Híd) povedal, že na Slovensku asi nemáme parlamentnú demokraciu, kde vláda podlieha parlamentu. "Robert Fico rozkázal, čo máte v parlamente odhlasovať," povedal Laššákovej. Lucia Nicholsonová (SaS) označila celú mimoriadnu schôdza za "premyslený marketingový ťah vládnej štátostrany, uznesenie tomu zasadilo korunu. Je to potvrdenie, že 20 percent vašich voličov sympatizuje s Kotlebom."
Podľa opozičného návrhu malo byť výsledkom mimoriadneho rokovania parlamentu vyjadrenie vážneho znepokojenia nad postupom vlády z 8. januára, keď nebolo Dubovcovej umožnené prehovoriť na zasadnutí kabinetu, návrh, aby sa prerokovala mimoriadna správa ombudsmanky o možnom porušovaní základných práv a slobôd a požiadavka o uspokojivé vyriešenie sídla verejného ochrancu práv. Takýto text vládny Smer-SD zamietol.
Predseda NR SR dnes počas mimoriadnej schôdze parlamentu avizoval, že na marcovú schôdzu predloží novelu zákona, ktorým sa presunie sídlo verejného ochrancu práv na východ republiky. „Takýto návrh plní dve funkcie - je to balíček dve v jednom. Jednak ako trest a výstraha verejnému ochrancovi práv za aktivity, ktoré vykonáva. Po druhé to má ten účinok, že ak by sa to zrealizovalo, jeho činnosť bude ešte viac ochromená, ako je teraz, keď nemá vytvorené dobré pracovné podmienky,“ reagovala ombudsmanka na zámer Pašku na tlačovej konferencii na pôde svojho úradu.
Dubovcová, ktorá býva v Banskej Bystrici, uviedla, že jej osobne je jedno, či bude dochádzať do Bratislavy alebo Košíc. Problém to podľa nej bude pre zamestnancov kancelárie, medzi ktorými sú mladí právnici. „Zakladali si svoju existenciu v Bratislave, majú tu trvalé bydliská, väčšinou si nedávno pokúpili byty. Bola by to pre nich komplikácia,“ tvrdí Dubovcová s tým, že úrad v Košiciach by bolo treba zrejme sčasti nanovo personálne vybudovať.
Verejná ochrankyňa práv si však predovšetkým nemyslí, že štát dokáže takto narýchlo nájsť v metropole východného Slovenska vhodnú budovu, keď za 12 rokov existencie úradu nebol schopný vyriešiť otázku sídla v Bratislave. “Keď som nastúpila do úradu, navrhovala som, aby sme urobili osem detašovaných pracovísk v počte po jednom odbornom zamestnancovi a pol administratívnej sile a ani toto mi nebolo umožnené zrealizovať,“ doplnila.
Dubovcová prenájom kritizovala
Verejný ochranca práv sídli v prenajatých priestoroch. Dubovcová niekoľkokrát prenájom kritizovala ako finančne nevýhodný.
Verejná ochrankyňa práv je presvedčená, že na dnešnej mimoriadnej schôdzi odznelo veľa demagógie. „Veľmi ma to mrzí,“ povedala. Vyzvala ústavné orgány, aby sa spojili v úsilí ochraňovať ľudské práva a slobody a aby „sme za plat, ktorý berieme z verejných prostriedkov, robili svoju prácu“.
„Ja mám náplň práce ochraňovať základné práva a slobody. Pokiaľ ide o ministerstvo vnútra, ono má na starosti políciu. Pokiaľ ide o vládu, ona má na starosti aj ministerstvo vnútra. Ani ministerstvo vnútra, ani vláda nemajú v náplni práce sledovať a kontrolovať činnosť verejného ochrancu práv. Naozaj by bolo dobré, aby sme neviedli žabomyšie vojny, ale robili to, čo robiť máme,“ odkázala Dubovcová.
Poslanci vyjadrili znepokojenie z pokusov o zneužitie policajného zásahu
Národná rada SR vyjadruje vážne znepokojenie z pokusov o zneužitie témy minuloročného policajného zásahu v rómskej osade Moldava nad Bodvou na vytváranie protirómskych a protipolicajných nálad. Uznesenie v takomto znení dnes 84 hlasmi prijal parlament na záver mimoriadnej schôdze, ktorú iniciovali opoziční poslanci pre spôsob, ako sa vláda zachovala k verejnej ochrankyni práv Jane Dubovcovej.
Parlament zároveň zobral na vedomie uznesenie vlády z 8. januára. Dubovcová sa vtedy na rokovaní kabinetu zúčastnila, nedostala však slovo. Vláda vtedy konštatovala, že verejná ochrankyňa práv nepostupovala zákonným spôsobom a nemala sa na vládu obracať.
Podpredsedníčka NR SR Jana Laššáková (Smer-SD), ktorá uznesenie navrhla, jeho text vysvetľovala tým, že opoziční poslanci sa neoboznámili z uznesením vlády z 8. januára dostatočne. "Vláda zdôraznila, že aj ombudsman je povinný postupovať zákonne," podotkla s tým, že nesprávnym postupom chcela vládu umelo zatiahnuť do vybavovania podnetu a spolitizovať celú záležitosť.
Opozícia toto uznesenie kritizovala. Alojz Hlina (nezaradený) ho označil za symbolickú facku ombudsmanke. Zsolt Simon (Most-Híd) povedal, že na Slovensku asi nemáme parlamentnú demokraciu, kde vláda podlieha parlamentu. "Robert Fico rozkázal, čo máte v parlamente odhlasovať," povedal Laššákovej. Lucia Nicholsonová (SaS) označila celú mimoriadnu schôdza za "premyslený marketingový ťah vládnej štátostrany, uznesenie tomu zasadilo korunu. Je to potvrdenie, že 20 percent vašich voličov sympatizuje s Kotlebom."
Podľa opozičného návrhu malo byť výsledkom mimoriadneho rokovania parlamentu vyjadrenie vážneho znepokojenia nad postupom vlády z 8. januára, keď nebolo Dubovcovej umožnené prehovoriť na zasadnutí kabinetu, návrh, aby sa prerokovala mimoriadna správa ombudsmanky o možnom porušovaní základných práv a slobôd a požiadavka o uspokojivé vyriešenie sídla verejného ochrancu práv. Takýto text vládny Smer-SD zamietol.
Chmel: S extrémizmom nemôžete zvíťaziť, keď sa vyberiete jeho smerom
S extrémizmom, rasizmom či fašizmom nemôžete zvíťaziť, keď sa vyberiete jeho smerom. Odkázal vládnemu Smeru-SD poslanec Mostu-Híd a bývalý vicepremiér pre menšiny Rudolf Chmel v záverečnom slove k diskusii o odmietnutí ombudsmanky Jany Dubovcovej vládou SR. Podľa neho by sa na tom mali zhodnúť všetci politici naprieč celým spektrom.
Chmel nechápe averziu vládnej väčšiny voči verejnej ochrankyni práv. "Nechápem, prečo si ju vybrala za nepriateľa. Pripomína mi to vzťah Mečiara k prezidentovi Kováčovi," uviedol. Je to podľa neho zlý odkaz, ktorým chce vláda ľuďom povedať, že ich práva zrejme obraňuje zlý ochranca práv.
Poslancom pustil videozáznam z predstavenia Divadla z chatrče z Moldavy nad Bodvou. Poukázal, že jedným z hercov je muž, ktorý na polícii vypovedal v súvislosti s policajným zásahom v Moldave nad Bodvou. Chcel sa vyjadriť aj na ľudskoprávnom parlamentnom výbore, to mu však podľa Chmela, ktorý výboru šéfuje, poslanci Smeru-SD neumožnili. Podobne sa zachovali členovia vlády k ombudsmanke. "Ako sa hovorilo za starého režimu, čím viac nesúhlasia fakty so skutočnosťou, tým horšie pre fakty," podotkol Chmel.
Poznamenal, že na rozdiel od súčasnej vládnej koalície, expremiérka Iveta Radičová pozvala počas svojho pôsobenia spomínané divadlo s jeho predstavením na Úrad vlády SR, hercom poskytla Žltý salónik, aby sa mali kde prezliecť do kostýmov.
Chmel sa v závere svojho vystúpenia prihovoril za to, aby sa do uznesenia Národnej rady SR k mimoriadnej schôdzi zaradil pozmeňujúci návrh Jozefa Mikloška z KDH. Ten chce, aby minister zahraničných vecí predniesol raz do roka správu o stave ľudských práv na Slovensku.
S extrémizmom, rasizmom či fašizmom nemôžete zvíťaziť, keď sa vyberiete jeho smerom. Odkázal vládnemu Smeru-SD poslanec Mostu-Híd a bývalý vicepremiér pre menšiny Rudolf Chmel v záverečnom slove k diskusii o odmietnutí ombudsmanky Jany Dubovcovej vládou SR. Podľa neho by sa na tom mali zhodnúť všetci politici naprieč celým spektrom.
Chmel nechápe averziu vládnej väčšiny voči verejnej ochrankyni práv. "Nechápem, prečo si ju vybrala za nepriateľa. Pripomína mi to vzťah Mečiara k prezidentovi Kováčovi," uviedol. Je to podľa neho zlý odkaz, ktorým chce vláda ľuďom povedať, že ich práva zrejme obraňuje zlý ochranca práv.
Poslancom pustil videozáznam z predstavenia Divadla z chatrče z Moldavy nad Bodvou. Poukázal, že jedným z hercov je muž, ktorý na polícii vypovedal v súvislosti s policajným zásahom v Moldave nad Bodvou. Chcel sa vyjadriť aj na ľudskoprávnom parlamentnom výbore, to mu však podľa Chmela, ktorý výboru šéfuje, poslanci Smeru-SD neumožnili. Podobne sa zachovali členovia vlády k ombudsmanke. "Ako sa hovorilo za starého režimu, čím viac nesúhlasia fakty so skutočnosťou, tým horšie pre fakty," podotkol Chmel.
Poznamenal, že na rozdiel od súčasnej vládnej koalície, expremiérka Iveta Radičová pozvala počas svojho pôsobenia spomínané divadlo s jeho predstavením na Úrad vlády SR, hercom poskytla Žltý salónik, aby sa mali kde prezliecť do kostýmov.
Chmel sa v závere svojho vystúpenia prihovoril za to, aby sa do uznesenia Národnej rady SR k mimoriadnej schôdzi zaradil pozmeňujúci návrh Jozefa Mikloška z KDH. Ten chce, aby minister zahraničných vecí predniesol raz do roka správu o stave ľudských práv na Slovensku.
