Bratislava 20. mája (TASR) - Samotná klimatická dohoda podľa Pavla Širokého zo združenia Za matku Zem nič nerieši, iba navrhuje rámce, kadiaľ by sa mala klimatická politika na celom svete uberať. "Jej negatívom je nekonkrétnosť cieľov pre znižovanie emisií skleníkových plynov, ochranu lesov alebo cieľov pre regióny a krajiny. Tieto ciele budú nastavované v najbližších rokoch. Takže zlyhanie parížskej dohody je stále možné," uviedol pre TASR.

Pozitívne vníma jej cieľ pre udržanie nárastu globálnej teploty pod plus dva stupne Celzia, respektíve 1,5 stupňa Celzia. "To bude síce ťažko dosiahnuteľné vzhľadom na to, čo sme už do atmosféry vypustili, ale dôležité pre smerovanie energetiky a adaptácie na klimatickú zmenu. Dôležitou časťou parížskej dohody je cieľ ukončiť spaľovanie fosílnych palív do polovice tohto storočia. Dáva to jasný signál pre vlády, ale aj investorov, že uhlie alebo ropné palivá nemajú budúcnosť," vysvetlil Široký.

Ako poukázala hovorkyňa Greenpeace Slovensko Miroslava Ábelová, len dokument na zlepšenie situácie nestačí. "Už dnes vieme, že klimatická zmena beží rýchlejšie, ako sa očakávalo, a cieľ udržať nárast svetovej teploty pod 1,5 stupňa pri momentálnych záväzkoch jednotlivých krajín začína vyzerať čoraz nereálnejšie. Emisné ciele nie sú dostatočné. Táto dohoda nás nedostane z diery, do ktorej sme spadli, ale robí jej steny o čosi tenšie," povedala.

Environmentalisti majú aj vlastnú predstavu o ideálnom scenári klimatickej dohody. "Pre nás to je ukončenie používania fosílnych palív, konkrétne a ambiciózne ciele pokiaľ ide o znižovanie emisií CO2, ale aj zaviazanie sa k prechodu na 100 percent energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2050. Chýbajú nám konkrétne kroky, pokiaľ ide o ochranu lesov a pralesov. Rovnako aj férová a dostatočne vysoká pomoc krajinám, ktoré sú najviac postihnuté dôsledkami klimatickej zmeny," priblížila Ábelová.

Environmentalisti sa zhodujú, že slovenská vláda k problematike nepristupuje dostatočne aktívne. "To, že klimatickú zmenu treba riešiť, síce kabinety uznali, reálne kroky a nejaké konkrétne riešenia však neprišli. Klimatická zmena mala u nás skôr deklaratívny charakter. Nová vláda do programového vyhlásenia problematiku klimatickej zmeny zapracovala. Považujeme za veľmi dôležité, aby vláda podporovala ambiciózne zelené projekty, energiu z obnoviteľných zdrojov, myslíme si však, že by mala prestať dotovať priemysel, ktorý využíva fosílne palivá," zhrnula Ábelová.

Prístup štátu sa nepáči ani Širokému. "Schválená adaptačná stratégia je nedostatočná a málo konkrétna. Iba vo veľmi malom množstve slovenských miest prebiehajú len symbolické adaptačné opatrenia. Slovenská vláda vystupovala v minulých rokoch proti vyšším a záväzným cieľom pre obnoviteľné zdroje a úspory energie. Vláda takisto núti občanov Slovenska dotovať neefektívnu a špinavú ťažbu uhlia na hornej Nitre," uzavrel. Preto ak chce vláda plniť úlohy ochrany klímy, musí podľa Širokého prístup zmeniť.