Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Starosta bratislavského Ružinova Martin Chren vo štvrtok (11. 7.) na sociálnej sieti informoval, že už podpísal územné rozhodnutie.
Autor TASR
Bratislava 12. júla (TASR) - Stavebné rozhodnutie pre projekt sanácie bývalej skládky Chemických závodov Juraja Dimitrova je podľa Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR pravdepodobne otázkou niekoľkých mesiacov. Pre TASR to uviedol hovorca rezortu Tomáš Ferenčák s tým, že proces zdržujú aj niektorí občania.
"Vnímame tendenciu niektorých ľudí, s ktorými sa nevieme dohodnúť, využívať každú zákonnú možnosť, aby oddialili začatie druhej fázy sanačných prác," priznal hovorca. Termín vydania stavebného rozhodnutia podľa neho záleží od toho, či územné rozhodnutie bude napadnuté účastníkmi konania a či bude rozhodovať druhostupňový stavebný úrad.
Bez stavebného povolenia nie je možné začať s ďalšími prácami. Prvou fázou prác v teréne bol doplnkový geologický prieskum, na ktorý nie sú potrebné rozhodnutia. "Bol vypracovaný dendrologický posudok pre výrub náletových drevín, boli zmapované nelegálne skládky odpadov, ktoré budú prekážkou budúcej stavby," priblížil Ferenčák.
Starosta bratislavského Ružinova Martin Chren vo štvrtok (11. 7.) na sociálnej sieti informoval, že už podpísal územné rozhodnutie. "Snáď sa podarí čo najrýchlejšie dotiahnuť aj stavebné konanie a konečne sa podarí aspoň zabrániť ďalšiemu šíreniu kontaminačného mraku rakovinotvorných látok v našej vode," skonštatoval v tejto súvislosti.
Sanácia skládky sa má realizovať metódou enkapsulácie. Vybudovať sa má podzemná tesniaca stena, ktorou sa zdroj znečistenia odizoluje od okolitého prostredia. Súčasťou sanácie má byť aj čerpanie a čistenie znečistených podzemných vôd v okolí skládky. Sanácia skládky by mala stáť 34,1 milióna eur, práce by sa mali skončiť najneskôr v júni 2023.
Rozloha skládky, ktorá sa nachádza na území starého Mlynského ramena na rozhraní bratislavských mestských častí Vrakuňa a Ružinov, je približne 4,65 hektára. Je na nej zhruba 120.000 kubických metrov odpadu, ktorý tam vyvážali z chemických závodov v 60. až 80. rokoch minulého storočia.
Prieskum ukázal, že do podzemných vôd unikajú najmä pesticídy a herbicídy. Kontaminačným mrakom je podľa Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR zasiahnutá Vrakuňa, Podunajské Biskupice a Ružinov. Rezort preto vyzval obyvateľov týchto bratislavských mestských častí, aby nepoužívali vodu zo studní na polievanie koreňovej a listovej zeleniny, kúpanie, sprchovanie či napúšťanie bazénov. Zdroj pitnej vody na Žitnom ostrove v súčasnosti ohrozený nie je.
"Vnímame tendenciu niektorých ľudí, s ktorými sa nevieme dohodnúť, využívať každú zákonnú možnosť, aby oddialili začatie druhej fázy sanačných prác," priznal hovorca. Termín vydania stavebného rozhodnutia podľa neho záleží od toho, či územné rozhodnutie bude napadnuté účastníkmi konania a či bude rozhodovať druhostupňový stavebný úrad.
Bez stavebného povolenia nie je možné začať s ďalšími prácami. Prvou fázou prác v teréne bol doplnkový geologický prieskum, na ktorý nie sú potrebné rozhodnutia. "Bol vypracovaný dendrologický posudok pre výrub náletových drevín, boli zmapované nelegálne skládky odpadov, ktoré budú prekážkou budúcej stavby," priblížil Ferenčák.
Starosta bratislavského Ružinova Martin Chren vo štvrtok (11. 7.) na sociálnej sieti informoval, že už podpísal územné rozhodnutie. "Snáď sa podarí čo najrýchlejšie dotiahnuť aj stavebné konanie a konečne sa podarí aspoň zabrániť ďalšiemu šíreniu kontaminačného mraku rakovinotvorných látok v našej vode," skonštatoval v tejto súvislosti.
Sanácia skládky sa má realizovať metódou enkapsulácie. Vybudovať sa má podzemná tesniaca stena, ktorou sa zdroj znečistenia odizoluje od okolitého prostredia. Súčasťou sanácie má byť aj čerpanie a čistenie znečistených podzemných vôd v okolí skládky. Sanácia skládky by mala stáť 34,1 milióna eur, práce by sa mali skončiť najneskôr v júni 2023.
Rozloha skládky, ktorá sa nachádza na území starého Mlynského ramena na rozhraní bratislavských mestských častí Vrakuňa a Ružinov, je približne 4,65 hektára. Je na nej zhruba 120.000 kubických metrov odpadu, ktorý tam vyvážali z chemických závodov v 60. až 80. rokoch minulého storočia.
Prieskum ukázal, že do podzemných vôd unikajú najmä pesticídy a herbicídy. Kontaminačným mrakom je podľa Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR zasiahnutá Vrakuňa, Podunajské Biskupice a Ružinov. Rezort preto vyzval obyvateľov týchto bratislavských mestských častí, aby nepoužívali vodu zo studní na polievanie koreňovej a listovej zeleniny, kúpanie, sprchovanie či napúšťanie bazénov. Zdroj pitnej vody na Žitnom ostrove v súčasnosti ohrozený nie je.
