Bratislava 1. apríla (TASR) – Ak sa členské štáty nedohodnú na spoločnom postupe v otázkach migračnej a azylovej politiky, je možné, že voľný pohyb v rámci Schengenu budú môcť využívať len krajiny, ktoré budú ochotné dôsledne spolupracovať s ostatnými štátmi. To zahŕňa aj zdieľanie bremena, ktoré prináša migračná kríza. Pre TASR to povedala šéfredaktorka portálu Euraktiv Zuzana Gabrižová.

Slovensko malo ambíciu byť súčasťou schengenského priestoru už od začiatku integrácie a postoj slovenských politikov bol v týchto otázkach konsenzuálny. Najmä verejnosť vníma voľný pohyb ako jeden z najväčších benefitov členstva v Európskej únii. Pred vstupom do Schengenu muselo Slovensko splniť náročné technické požiadavky, ktoré sa týkali najmä zabezpečenia vonkajšej hranice únie s Ukrajinou.

„Vo všeobecnosti vo väčšine Európy Schengen funguje. Výrazne ho však zasiahla migračná kríza, pre ktorú dodnes pretrvávajú kontroly na niekoľkých hraničných priechodoch,“ konštatovala Gabrižová.

Hraničné kontroly sú v súčasnosti vykonávané na niektorých priechodoch v Rakúsku, Nemecku, Dánsku, Švédsku a Nórsku. Obnovenie kontrol krajinám odporučila aj Rada EÚ. Podľa Gabrižovej je veľkým politickým problémom aj situácia Bulharska a Rumunska, ktoré podmienky na vstup do Schengenu splnili, ale z politických dôvodov sú blokované niektorými členskými štátmi, napríklad Nemeckom alebo Holandskom.

To, či Schengen prežije súčasnú situáciu, najmä s ohľadom na migračnú krízu, je stále otázne. Jeho budúcnosť bude do veľkej miery závisieť od reformy azylovej a migračnej politiky a nového nastavenia týchto politík v EÚ. „Záleží aj na tom, ako bude fungovať kontrola a riadenie externých hraníc, čo momentálne výrazne zlyháva v Grécku alebo v Taliansku,“ zdôraznila Gabrižová.