Bratislava 20. augusta (TASR) – Bývalý minister školstva z obdobia vlády Ivety Radičovej Eugen Jurzyca (SDKÚ-DS) by mal predovšetkým urobiť vlastné sebahodnotenie, keďže v jeho rezorte boli v rokoch 2010-2012 prijaté viaceré rozhodnutia v rozpore s požiadavkami učiteľskej verejnosti. V reakcii na dnešnú Jurzycovu kritiku to pre TASR uviedol exminister školstva a podpredseda Smeru-SD Dušan Čaplovič.

"Nedostatočne komunikoval so zriaďovateľmi, odbormi, zamestnávateľmi, cirkvou, profesnými organizáciami učiteľov a odborných zamestnancov, s výnimkou zástupcov súkromných škôl, škôl, ktoré boli nadštandardne zvýhodňované," povedal na Jurzycovu adresu Čaplovič. "Neexistovala školská štvorpartita, Rada pre systémové zmeny, pravidelné stretnutia s reprezentáciou škôl a systematické konzultácie pri príprave školských zákonov a ich noviel, ako naposledy pri spracovaní a pripomienkovaní piatich zákonov na jesenné rokovanie vlády a parlamentu," dodal.

Na dnešnej tlačovej konferencii SDKÚ-DS podľa neho Jurzyca predložil "skreslené a zavádzajúce informácie o práci rezortu v rokoch 2012-2014".

Jurzyca kritizoval veľké rozdiely v kvalite medzi základnými školami na Slovensku, nevyužívanie eurofondov na zvyšovanie platov učiteľov a slabú komunikáciu ministerstva. Za jedno z rizík považuje Jurzyca centralistické plánovanie vzdelávacích odborov a kapacít škôl.

Foto: TASR/Pavel Neubauer

Čaplovič reagoval, že v tejto oblasti nastalo v posledných rokoch výrazné zlepšenie. "Príprava vzdelávacích odborov bola práve v tomto období odborne konzultovaná so zástupcami zamestnávateľov, prostredníctvom krajských rád odborného vzdelávania, ktoré vychádzali z regionálnych daností a možností," uviedol.

"Prostredníctvom Rady vlády SR pre odborné vzdelávanie a prípravu, zintenzívnenia práce odboru pre odborné školy na ministerstve, Štátneho inštitútu pre odborné vzdelávanie, spolupráce so zamestnávateľskými zväzmi, sa situácia k dnešku výrazne pozitívne zmenila," dodal Čaplovič. "Veď práve za ministrovania Eugena Jurzycu bola ich činnosť totálne utlmená a problematika odborného školstva bola vyradená z priorít rezortu, čo má dodnes obrovské dosahy na zamestnanosť mladých ľudí," tvrdí podpredseda Smeru-SD.

Ohradil sa aj voči Jurzycovej poznámke na adresu lepšieho využívania eurofondov. "Jeho odporúčanie, aby sa európske fondy využívali viac na platy učiteľov, je zavádzajúce z dôvodu, že bývalý minister nevie, na čo je možné európske fondy v oblasti Operačného programu Vzdelávanie používať," konštatoval Čaplovič. "Naša stratégia však bola, o čom svedčia doterajšie výsledky, zapájať do národných projektov učiteľov, ktorí sa spolupodieľajú na príprave napríklad digitalizácie učiva vo všeobecných, ako aj v odborných predmetoch, čím si svojimi odbornými znalosťami môžu pomôcť k lepšiemu finančnému ohodnoteniu, ktoré práve za ministrovania Eugena Jurzycu stagnovalo. Treba pripomenúť, že finančné prostriedky do rezortu školstva, najmä regionálneho školstva, v roku 2011 výrazne poklesli," pripomenul Čaplovič.

Podľa neho nie je pravda, že sa pozornosť nevenuje základnému školstvu. "Práve po mojom nástupe do funkcie ministra v apríli 2012 sa osobitná pozornosť venovala a venuje predškolskému vzdelávaniu a výchove a vzdelávaniu na I. a II. stupni základných škôl, o čom svedčí rad opatrení, schválených a navrhovaných zmien," uviedol. "Najmä plnenie cieľa štandardizácie vzdelávania v jednotlivých ročníkoch základných škôl je správnym krokom. Napokon v USA sa v súčasnosti pristupuje k podobnej štandardizácii, o čom svedčia výstupy z medzinárodnej konferencie v Chicagu v máji 2014, na ktorej som sa ako minister zúčastnil s vyžiadanou prednáškou," dodal. "Štát, teda aj ministerstvo, musí zabezpečiť štandardné minimum, ktoré musí žiak z jednotlivých predmetov a ročníkov poznať a ovládať. Po tom práve volajú aj zástupcovia Združenia samosprávnych škôl," vyhlásil podpredseda Smeru-SD.

Podľa Jurzycu ministerstvo za Čaploviča nekorigovalo nesprávne informácie, ktoré boli prítomné vo verejnej diskusii. Ako príklad uviedol "všeobecne zaužívanú myšlienku", že množstvo žiakov si volí gymnáziá a odtiaľ idú študovať sociológiu či politológiu, vďaka čomu sa z nich po skončení štúdia stanú nezamestnaní.

"Tvrdenie Eugena Jurzycu, že ministerstvo poskytovalo nepravdivé informácie o percentuálnom rozložení študentov orientovaných na jednej strane na humanitné a sociálne odbory a na strane druhej odbory prírodovedné a technické, je zavádzajúce," reagoval Čaplovič. "Jednoznačné je potvrdené, že je výrazný nepomer, s prežívaním väčšinovej orientácie na humanitné a sociálne odbory, ohrozuje budúcu zamestnanosť a ekonomický rozvoj Slovenskej republiky," uzavrel podpredseda Smeru-SD.

Kritika zo strany Jurzycu

Veľké rozdiely v kvalite medzi základnými školami na Slovensku, nevyužívanie všetkých možností na zvyšovanie platov učiteľov či slabá komunikácia ministerstva. To sú podľa poslanca Národnej rady (NR) SR a bývalého ministra školstva Eugena Jurzycu (SDKÚ-DS) jedny z najväčších rizík v uplatňovaní vzdelávacej politiky rezortu školstva, ktoré odpozoroval za posledné dva roky vlády Smeru-SD. Napriek nim sú mu prvé vyjadrenia a plány nového šéfa rezortu Petra Pellegriniho sympatické.

Foto: TASR/Michal Svítok

Za jedno z rizík považuje Jurzyca centralistické plánovanie vzdelávacích odborov a kapacít škôl. "Alternatívou by bolo, že by školy pripravovali absolventov v prostredí, ktoré nie je deformované nesprávne stanovenými normatívmi a v prostredí relatívne plnom informácií, kde všetci majú informácie o tom, ako úspešne stredná a vysoká škola pripravuje absolventov na trh," vysvetlil.

Jurzyca poukázal aj na to, že sa nevyužívajú všetky možnosti na zvýšenie miezd učiteľov. Domnieva sa, že od šetrenia v rámci rezortu, ktoré presadzuje nový minister, nemožno čakať výrazné zlepšenie situácie. Viac zdrojov by hľadal aj v štátnom rozpočte a v prostriedkoch z fondov Európskej únie. "Treba sa pokúsiť zmeniť eurofondy tak, aby viac peňazí išlo priamo do platov učiteľov," navrhuje. Zároveň sa nazdáva, že aj meranie a zverejňovanie výsledkov vo vzdelávaní pomôže zvýšiť objem peňazí, ktoré smerujú do tejto oblasti.

Zásadným problémom sú podľa exministra školstva tiež veľké rozdiely medzi základnými školami. "U detí spoločnosť chce, aby dostali rovnakú šancu na vstup do života. Základná škola by nemala byť niekde extrémne dobrá a niekde extrémne zlá," myslí si. Predstavuje si to tak, že učitelia z najlepších škôl, platení z eurofondov, by mohli šíriť dobré praktiky vo forme stáží na slabších školách.

Opozičný poslanec zdôraznil aj nedostatočnú transparentnosť a pasivitu rezortu pri poskytovaní informácií verejnosti. "Ministerstvo nekorigovalo nesprávne informácie, ktoré boli prítomné vo verejnej diskusii, pritom ich je množstvo," povedal Jurzyca. Ako príklad uviedol všeobecne zaužívanú myšlienku, že množstvo žiakov si volí gymnáziá a odtiaľ idú študovať sociológiu či politológiu, vďaka čomu sa z nich po skončení štúdia stanú nezamestnaní. "Vytvára sa tak politický tlak na to, aby rezort a vláda prijímali opatrenia, ktoré nie sú správne, lebo sú založené na zlých informáciách," dodal.

Nový minister by sa mal podľa Jurzycu vyvarovať zásahov do textu učebných pomôcok tak, ako sa to stalo už v minulosti. Je presvedčený, že školstvo trpí zdôrazňovaním encyklopedických vedomostí a nerozvíjaním kritického myslenia. "Keď jednoducho zmení text v učebnici, školstvo bude akceptovať signál, že sa netreba púšťať do kontroverzných tém," uzavrel.

Podľa ministra školstva Petra Pellegriniho (Smer-SD) aj v tomto programovacom období sa množstvo učiteľov zapojilo do realizácie národných projektov zo štrukturálnych fondov. Ako uviedol, sú to tisíce učiteľov, ktorí si takto privyrábajú, pretože pomáhajú tvoriť nový obsah, či absolvujú rôzne školenia. "Samozrejme, ja budem rád, keď aj ďalšie programovacie obdobie 2014-2020 bude primárne zamerané na posilnenie škôl a hlavne, aby sme tie výkony a pomoc objednávali nie u externých agentúr, ale primárne od učiteľov, čo by mohlo pomôcť navýšiť platy učiteľov tým, že si privyrobia cez štrukturálne fondy," dodal šéf rezortu školstva po dnešnom rokovaní vlády.