Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 19. marec 2024Meniny má Jozef
< sekcia Slovensko

Ako zastaviť extrémistov? Europoslanci pomenovali, čo robíme zle

Slovenský europoslanec Vladimír Maňka, archívna snímka Foto: FOTO TASR/Dušan Hein

Podľa slov Vladimíra Maňku nie je dobré príliš často používať výrazy ako fašista, neonacista či extrémista.

Brusel/Bratislava 29. marca (TASR) – Prestať s označovaním za fašistov či extrémistov a namiesto toho upozorňovať na konkrétne zlyhania a neriešenia problémov, viac stretnutí s bežnými ľuďmi priamo v miestach, kde žijú, či ráznejšie právne kroky. To sú podľa názoru niektorých slovenských europoslancov spôsoby, ktoré by sa mali využiť na riešenie aktuálneho nárastu extrémizmu. Prezentovali ich na dnešnom stretnutí s novinármi v Bruseli.

Podľa slov Vladimíra Maňku nie je dobré príliš často používať výrazy ako fašista, neonacista či extrémista. „Keď sa to veľmi často opakuje, tak to prestáva na ľudí nejakým spôsobom platiť,“ uviedol poslanec s tým, že treba radšej poukázať na to, či takíto ľudia plnia svoje sľuby, keď sa konečne dostanú do nejakej funkcie. „Nech sa voliči pozrú, zanalyzujú, čo v tých funkciách dokázali. Keď zistia, že všetko je iba zlé, tak by sa mohli zamyslieť nad tým, čo ďalej. Či toto je to, čo sme chceli, alebo treba hľadať niečo rozumnejšie,“ doplnil Maňka.

Aj poslanec Branislav Škripek podľa vlastných slov súhlasí s tým, že nestačí iba hovoriť, že takíto ľudia sú fašisti a zlí. „To, čo môžeme urobiť my, je ísť za ľuďmi do terénu a rozprávať sa s nimi o ich problémoch. Prečo to nerobia všetci politici, že by chodili za ľuďmi a diskutovali?“ opýtal sa Škripek, podľa ktorého tieto možnosti hojne využíva napríklad Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS) a iné hnutia. „Oni všetci idú do terénu, chodia aj po malých obciach a naozaj majú plné sály,“ doplnil.

Ako v tejto súvislosti povedala poslankyňa Monika Flašíková Beňová, ĽSNS je fenoménom, ktorý mal zastaviť Smer-SD. „Mali sme ich zastaviť vtedy, keď tá strana bola registrovaná a prichádzala s programom, ktorý nebol prijateľný,“ konštatovala poslankyňa s tým, že minister vnútra Robert Kaliňák nemal nikdy dovoliť, aby ĽSNS kandidovala v akýchkoľvek voľbách, vrátane tých nadchádzajúcich do vyšších územných celkov.

„Druhá chyba je teraz na Generálnej prokuratúre, pretože za rok sa udialo niekoľko vecí, ktoré sú v rozpore s elementárnymi zásadami aj Ústavou SR a na ich základe mohla byť ĽSNS zrušená. Ak dnes Národná rada SR môže rokovať o zrušení amnestií, tak dokáže prijať aj zákon, ktorý takýchto ľudí z parlamentu dostane,“ zdôraznila.