Attack on Prime Minister
News in English
Otvorenie rokovaní so Severným Macedónskom a Albánskom by pre EÚ znamenalo rokovať už so skupinou štyroch krajín, čo má zdynamizovať celý prístupový proces a naplniť predstavy EÚ.
Autor TASR
Brusel 5. februára (TASR) - Eurokomisár pre susedskú politiku a rozširovanie Olivér Várhelyi v stredu predstavil novú metodológiu prístupového procesu krajín do Európskej únie, ktorú predložil aj poslancom Európskeho parlamentu z Výboru pre zahraničné veci. Slovenskí europoslanci Vladimír Bilčík (SPOLU) a Robert Hajšel (Smer-SD) tento návrh eurokomisie privítali.
Bilčík upozornil, že politické postoje Francúzska, Holandska a Dánska zapríčinili, že vlani v októbri nedošlo k otvoreniu prístupových rokovaní so Severným Macedónskom a Albánskom, hoci si obe krajiny svoje povinnosti splnili. Macedónci boli ochotní zmeniť si aj názov vlastnej krajiny a pre postoj EÚ tam padla vláda.
"To, že komisia prichádza s novou metodológiou, je dobrá správa. Zohľadňuje hlavné výhrady, ktoré mali Francúzi," uviedol Bilčík. Spresnil, že nový prístup sa týka len krajín, ktorých rokovania o členstve ešte len čakajú, kým Srbsko a Čierna Hora by mali pokračovať podľa doterajšieho postupu. Tvrdí však, že Belehrad a Podgorica by vyslali pozitívny signál, ak by sa k novej metodológii pridali.
"Bude jasnejšia deľba politických a základných hodnotových otázok ako je fungovanie právneho štátu, spravodlivosti a demokracie, čiže zásadných otázok na to, aby kandidátska krajina mohla byť reálne pripravená na vstup do EÚ," uviedol Bilčík. Upozornil, že hodnotové otázky sa ako keby oddelia od technických okruhov, čo vyjednávačom umožní rýchlejšie sa posúvať v jednotlivých kapitolách.
Podľa neho nová metóda EK vytvorí väčší tlak na kandidátov, ktorí vedia, že ak budú rýchlejšie plniť podmienky, tak budú mať aj rýchlejší prístup k financiám z predvstupovej pomoci. Konkurencia medzi kandidátmi má motivovať krajiny tohto regiónu posúvať sa vpred.
Ale ak kandidátske krajinu budú stagnovať v reformách alebo zhoršia svoje postavenie v oblasti právneho štátu, spravodlivosti či zlyhajú ich inštitúcie dohliadajúce napríklad na trhovú konkurenciu, tak nová metodológia EK využije klauzulu reverzibility, čiže prehodnotenie stavu rokovaní a možnosť zvrátenia už začatého procesu.
"Ak nebudeme mať dôveru, že máme stabilného partnera s fungujúcou parlamentnou demokraciou, tak sa vrátime k rokovaciemu stolu a opätovne otvoríme niektoré otázky. Vieme zaradiť aj spiatočku," opísal situáciu Bilčík.
Podľa jeho slov nejde o spomalenie rozširovania Únie, skôr o politický signál zjednotenia sa v mene rozšírenia. Vyjadril nádej, že krajiny EÚ ešte do summitu v marci a pred aprílovými parlamentnými voľbami v Severnom Macedónsku budú mať politickú dohodu o otvorení prístupových rokovaní so Skopje a Tiranou. Bilčík chce na to tlačiť aj zo svojej pozície spravodajcu EP pre Srbsko a šéfa Delegácie EP pre Čiernu Horu.
"Musíme vyslať signál, že EÚ to myslí vážne s rozšírením. Stratili sme na západnom Balkáne dôveru, že naozaj chceme tieto krajiny vidieť ako súčasť spoločného európskeho projektu," konštatoval. Tiež bude podľa neho problém vysvetliť tomuto regiónu, že EÚ nemá záujem o akúsi kategorizáciu krajín, aj preto by bolo dobré, keby sa Srbsko a Čierna Hora tiež rozhodli prejsť na novú metodológiu, hoci to nikto od nich nežiada.
Upozornil, že otvorenie rokovaní so Severným Macedónskom a Albánskom by pre EÚ znamenalo rokovať už so skupinou štyroch krajín, čo má zdynamizovať celý prístupový proces a naplniť predstavy EÚ, že do konca mandátu europarlamentu, čiže do roku 2024, bude aspoň jedna z kandidátskych krajín solídne pripravená na vstup a že túto šancu ešte v tomto desaťročí dostanú aj ďalší kandidáti.
Poslanec Hajšel konštatoval, že EK sa návrhom zmeny metodológie snaží vyhovieť najmä francúzskemu prezidentovi Emanuelovi Macronovi. A ubezpečiť západobalkánske štáty, že s nimi v EÚ počítame a že chceme procesu rozširovania navrátiť dôveryhodnosť a dynamiku.
"Nový prístup umožní otvoriť rokovania v tematických okruhoch, pričom najväčšia vážnosť sa bude prikladať oblasti demokracie a právneho štátu. Ak by to ale malo znamenať, že rokovania v každej oblasti budú trvať jeden rok a k ďalšej oblasti sa pristúpi až po uzavretí predchádzajúceho okruhu, potom to celý proces môže nielen urýchliť a sprehľadniť, ale aj skomplikovať. Rozumnejšie by bolo otvoriť rokovania vo všetkých oblastiach naraz a uzatvárať ich podľa pripravenosti v každej z nich," uviedol Hajšel.
Dodal, že podporuje EK v jej odporúčaní začať čo najskôr rokovania s Albánskom a Severným Macedónskom, pretože zablokovanie tohto procesu bolo pre celý západný Balkán "veľkou demotiváciou" pokračovať v bolestivých reformách.
Hajšel privítal, že eurokomisia chce do sledovania pokroku kandidátov viac zapojiť viac členské štáty EÚ, čo má byť ubezpečením práve pre lídrov ako je Macron, že prístupový proces sa v prípade negatívneho zvratu v kandidátskych štátoch dá zastaviť. "Či mu to ale bude stačiť, je otázne," uviedol Hajšel s odkazom na Macrona.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Bilčík upozornil, že politické postoje Francúzska, Holandska a Dánska zapríčinili, že vlani v októbri nedošlo k otvoreniu prístupových rokovaní so Severným Macedónskom a Albánskom, hoci si obe krajiny svoje povinnosti splnili. Macedónci boli ochotní zmeniť si aj názov vlastnej krajiny a pre postoj EÚ tam padla vláda.
"To, že komisia prichádza s novou metodológiou, je dobrá správa. Zohľadňuje hlavné výhrady, ktoré mali Francúzi," uviedol Bilčík. Spresnil, že nový prístup sa týka len krajín, ktorých rokovania o členstve ešte len čakajú, kým Srbsko a Čierna Hora by mali pokračovať podľa doterajšieho postupu. Tvrdí však, že Belehrad a Podgorica by vyslali pozitívny signál, ak by sa k novej metodológii pridali.
"Bude jasnejšia deľba politických a základných hodnotových otázok ako je fungovanie právneho štátu, spravodlivosti a demokracie, čiže zásadných otázok na to, aby kandidátska krajina mohla byť reálne pripravená na vstup do EÚ," uviedol Bilčík. Upozornil, že hodnotové otázky sa ako keby oddelia od technických okruhov, čo vyjednávačom umožní rýchlejšie sa posúvať v jednotlivých kapitolách.
Podľa neho nová metóda EK vytvorí väčší tlak na kandidátov, ktorí vedia, že ak budú rýchlejšie plniť podmienky, tak budú mať aj rýchlejší prístup k financiám z predvstupovej pomoci. Konkurencia medzi kandidátmi má motivovať krajiny tohto regiónu posúvať sa vpred.
Ale ak kandidátske krajinu budú stagnovať v reformách alebo zhoršia svoje postavenie v oblasti právneho štátu, spravodlivosti či zlyhajú ich inštitúcie dohliadajúce napríklad na trhovú konkurenciu, tak nová metodológia EK využije klauzulu reverzibility, čiže prehodnotenie stavu rokovaní a možnosť zvrátenia už začatého procesu.
"Ak nebudeme mať dôveru, že máme stabilného partnera s fungujúcou parlamentnou demokraciou, tak sa vrátime k rokovaciemu stolu a opätovne otvoríme niektoré otázky. Vieme zaradiť aj spiatočku," opísal situáciu Bilčík.
Podľa jeho slov nejde o spomalenie rozširovania Únie, skôr o politický signál zjednotenia sa v mene rozšírenia. Vyjadril nádej, že krajiny EÚ ešte do summitu v marci a pred aprílovými parlamentnými voľbami v Severnom Macedónsku budú mať politickú dohodu o otvorení prístupových rokovaní so Skopje a Tiranou. Bilčík chce na to tlačiť aj zo svojej pozície spravodajcu EP pre Srbsko a šéfa Delegácie EP pre Čiernu Horu.
"Musíme vyslať signál, že EÚ to myslí vážne s rozšírením. Stratili sme na západnom Balkáne dôveru, že naozaj chceme tieto krajiny vidieť ako súčasť spoločného európskeho projektu," konštatoval. Tiež bude podľa neho problém vysvetliť tomuto regiónu, že EÚ nemá záujem o akúsi kategorizáciu krajín, aj preto by bolo dobré, keby sa Srbsko a Čierna Hora tiež rozhodli prejsť na novú metodológiu, hoci to nikto od nich nežiada.
Upozornil, že otvorenie rokovaní so Severným Macedónskom a Albánskom by pre EÚ znamenalo rokovať už so skupinou štyroch krajín, čo má zdynamizovať celý prístupový proces a naplniť predstavy EÚ, že do konca mandátu europarlamentu, čiže do roku 2024, bude aspoň jedna z kandidátskych krajín solídne pripravená na vstup a že túto šancu ešte v tomto desaťročí dostanú aj ďalší kandidáti.
Poslanec Hajšel konštatoval, že EK sa návrhom zmeny metodológie snaží vyhovieť najmä francúzskemu prezidentovi Emanuelovi Macronovi. A ubezpečiť západobalkánske štáty, že s nimi v EÚ počítame a že chceme procesu rozširovania navrátiť dôveryhodnosť a dynamiku.
"Nový prístup umožní otvoriť rokovania v tematických okruhoch, pričom najväčšia vážnosť sa bude prikladať oblasti demokracie a právneho štátu. Ak by to ale malo znamenať, že rokovania v každej oblasti budú trvať jeden rok a k ďalšej oblasti sa pristúpi až po uzavretí predchádzajúceho okruhu, potom to celý proces môže nielen urýchliť a sprehľadniť, ale aj skomplikovať. Rozumnejšie by bolo otvoriť rokovania vo všetkých oblastiach naraz a uzatvárať ich podľa pripravenosti v každej z nich," uviedol Hajšel.
Dodal, že podporuje EK v jej odporúčaní začať čo najskôr rokovania s Albánskom a Severným Macedónskom, pretože zablokovanie tohto procesu bolo pre celý západný Balkán "veľkou demotiváciou" pokračovať v bolestivých reformách.
Hajšel privítal, že eurokomisia chce do sledovania pokroku kandidátov viac zapojiť viac členské štáty EÚ, čo má byť ubezpečením práve pre lídrov ako je Macron, že prístupový proces sa v prípade negatívneho zvratu v kandidátskych štátoch dá zastaviť. "Či mu to ale bude stačiť, je otázne," uviedol Hajšel s odkazom na Macrona.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
