Attack on Prime Minister
News in English
Vo voľbách do EP ho dňa 6. júna 2009 zvolil za europoslanca. Boris Zala bol členom Výboru pre zahraničné veci.
Autor TASR
Bratislava 26. mája (TASR) - V novom europarlamente budú za Slovensko sedieť poslanci strán Smer-SD, KDH, SDKÚ-DS, SaS, NOVA, OĽaNO, Most-Híd a SMK.
TASR prináša profil Borisa Zalu (Smer-SD).
Doc. PhDr. Boris Zala, CSc. sa narodil 9. decembra 1954 v Zlatých Moravciach. Vyštudoval Filozofickú fakultu Univerzity Komenského (FF UK) v Bratislave. V roku 1981 začal pracovať ako redaktor v Slovenskom rozhlase v Bratislave. Z dôvodu politického prenasledovania od roku 1982 pracoval v rôznych najprv robotníckych zamestnaniach neskôr ako referent. Od roku 1984 päť rokov pôsobil vo Výskumnom ústave sociálneho rozvoja a práce v Bratislave ako vedecký pracovník.
Verejne sa angažoval pri organizovaní opozície v rokoch 1988-1989. Bol signatárom a aktivistom Verejnosti proti násiliu (VPN) v prvých týždňoch novembrovej revolúcie v roku 1989, do VPN však nevstúpil.
V roku 1990 bol krátko vedúcim sekretariátu predsedu Slovenskej národnej rady (SNR). Ešte v roku 1990 začal učiť na Filozofickej fakulte UK v Bratislave a od roku 2000 bol vedúcim Katedry politológie a európskych štúdií na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre.
Boris Zala bol poslancom SNR, členom Predsedníctva SNR a predsedom Výboru pre bezpečnosť SNR (marec-jún 1990). V apríli 1990 sa stal predsedom Sociálnodemokratickej strany Slovenska (SDSS). V marci 1992 sa tejto funkcie vzdal v prospech Alexandra Dubčeka. Neskôr, niekoľko rokov po jeho smrti zo strany odišiel. Potom nebol príslušníkom žiadnej politickej strany. Po vzniku strany Smer v roku 1999 sa Boris Zala stal jej členom a od 1. septembra 2000 do 10. mája 2003 tam pôsobil ako podpredseda pre politické otázky.
Od septembrových parlamentných volieb 2002 bol Boris Zala poslancom Národnej rady (NR) SR za stranu Smer a členom Zahraničného výboru NR SR, Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti SIS a náhradníkom zástupcu NR SR v Konvente o budúcnosti EÚ.
Vo voľbách 2006 získal mandát parlamentného poslanca za Smer-SD. Od 4. júla 2006 do júla 2009 bol predsedom Zahraničného výboru NR SR.
Boris Zala bol občianskym kandidátom v priamej voľbe na funkciu prezidenta SR v roku 1998, no nezvolili ho.
Vo voľbách do EP ho dňa 6. júna 2009 zvolil za europoslanca. Boris Zala bol členom Výboru pre zahraničné veci.
Poslanci Európskeho parlamentu v roku 2013 navrhli sedem kandidátov na udelenie prestížnej Sacharovovu ceny za slobodu myslenia za rok 2013. Medzi nominantmi bol aj návrh slovenského europoslanca Borisa Zalu (Smer-SD), zameraný na odhaľovanie praktík novodobého otroctva.
Európsky parlament schválil 12. marca 2014 rezolúciu, ktorá definuje strategické záujmy Európskej únie vo vzťahoch s Pakistanom a okolitým regiónom, najmä v kontexte boja proti terorizmu a stabilizácie povojnovej situácie v Afganistane. Autorom rezolúcie bol slovenský europoslanec Boris Zala (Smer-SD). Na plenárnom zasadnutí v Štrasburgu hlasovalo za rezolúciu poslanca Zalu 457 europoslancov, proti bolo 26 a 65 sa zdržalo.
TASR prináša profil Borisa Zalu (Smer-SD).
Doc. PhDr. Boris Zala, CSc. sa narodil 9. decembra 1954 v Zlatých Moravciach. Vyštudoval Filozofickú fakultu Univerzity Komenského (FF UK) v Bratislave. V roku 1981 začal pracovať ako redaktor v Slovenskom rozhlase v Bratislave. Z dôvodu politického prenasledovania od roku 1982 pracoval v rôznych najprv robotníckych zamestnaniach neskôr ako referent. Od roku 1984 päť rokov pôsobil vo Výskumnom ústave sociálneho rozvoja a práce v Bratislave ako vedecký pracovník.
Verejne sa angažoval pri organizovaní opozície v rokoch 1988-1989. Bol signatárom a aktivistom Verejnosti proti násiliu (VPN) v prvých týždňoch novembrovej revolúcie v roku 1989, do VPN však nevstúpil.
V roku 1990 bol krátko vedúcim sekretariátu predsedu Slovenskej národnej rady (SNR). Ešte v roku 1990 začal učiť na Filozofickej fakulte UK v Bratislave a od roku 2000 bol vedúcim Katedry politológie a európskych štúdií na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre.
Boris Zala bol poslancom SNR, členom Predsedníctva SNR a predsedom Výboru pre bezpečnosť SNR (marec-jún 1990). V apríli 1990 sa stal predsedom Sociálnodemokratickej strany Slovenska (SDSS). V marci 1992 sa tejto funkcie vzdal v prospech Alexandra Dubčeka. Neskôr, niekoľko rokov po jeho smrti zo strany odišiel. Potom nebol príslušníkom žiadnej politickej strany. Po vzniku strany Smer v roku 1999 sa Boris Zala stal jej členom a od 1. septembra 2000 do 10. mája 2003 tam pôsobil ako podpredseda pre politické otázky.
Od septembrových parlamentných volieb 2002 bol Boris Zala poslancom Národnej rady (NR) SR za stranu Smer a členom Zahraničného výboru NR SR, Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti SIS a náhradníkom zástupcu NR SR v Konvente o budúcnosti EÚ.
Vo voľbách 2006 získal mandát parlamentného poslanca za Smer-SD. Od 4. júla 2006 do júla 2009 bol predsedom Zahraničného výboru NR SR.
Boris Zala bol občianskym kandidátom v priamej voľbe na funkciu prezidenta SR v roku 1998, no nezvolili ho.
Vo voľbách do EP ho dňa 6. júna 2009 zvolil za europoslanca. Boris Zala bol členom Výboru pre zahraničné veci.
Poslanci Európskeho parlamentu v roku 2013 navrhli sedem kandidátov na udelenie prestížnej Sacharovovu ceny za slobodu myslenia za rok 2013. Medzi nominantmi bol aj návrh slovenského europoslanca Borisa Zalu (Smer-SD), zameraný na odhaľovanie praktík novodobého otroctva.
Európsky parlament schválil 12. marca 2014 rezolúciu, ktorá definuje strategické záujmy Európskej únie vo vzťahoch s Pakistanom a okolitým regiónom, najmä v kontexte boja proti terorizmu a stabilizácie povojnovej situácie v Afganistane. Autorom rezolúcie bol slovenský europoslanec Boris Zala (Smer-SD). Na plenárnom zasadnutí v Štrasburgu hlasovalo za rezolúciu poslanca Zalu 457 europoslancov, proti bolo 26 a 65 sa zdržalo.
