Bratislava 18. februára (TASR) – Okresný súd (OS) Bratislava I rozhoduje o tom, či bude pokračovať exekúcia Najvyššieho súdu (NS) SR, ktorú iniciovali jeho dve sudkyne Elena Kováčová a Jana Zemková. V súčasnosti vyhodnocuje námietky najvyššieho orgánu súdnej moci.

Obe sudkyne majú viac ako päť rokov v rukách právoplatný rozsudok ohľadom ich diskriminačnej žaloby. Domovský súd im má vyplatiť náhradu nemajetkovej ujmy vo výške po 100.000 eur, plus trovy konania. Keďže Najvyšší súd rozsudok nenaplnil, rozhodli sa konať.

O exekúcii informoval ako prvý minulý týždeň týždenník Trend. Najvyššiemu súdu bolo koncom minulého roka doručené upovedomenie o tom, že bola voči nemu začatá exekúcia. Súdny dvor pod vedením Daniely Švecovej sa rozhodol exekúcii brániť a na Okresný súd Bratislava I podal návrh na odklad exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie.

„V zmysle Exekučného poriadku OS Bratislava I v oboch exekučných konaniach vyzval oprávnených na vyjadrenie k doručeným námietkam a návrhom,“ informoval hovorca bratislavských súdov Pavol Adamčiak. Až po doručení vyjadrenia oboch sudkýň k námietkam Najvyššieho súdu sa zákonní sudcovia budú ich obsahom zaoberať a rozhodnú, ozrejmil Adamčiak.

V roku 2010 uspelo s hromadnou diskriminačnou žalobou voči Najvyššiemu súdu 11 jeho sudcov, ktorí dohromady vysúdili 1,15 milióna eur. Prvostupňový rozsudok nadobudol právoplatnosť potom, ako sa NS pod vedením Štefana Harabina voči nemu neodvolal. Ministerstvo spravodlivosti vtedy vedené Luciou Žitňanskou (vtedy SDKÚ-DS) do konania nebolo pripustené.

Postoj Harabina z roku 2010 považuje súčasná predsedníčka NS Daniela Švecová za taký, ktorý je v rozpore so zákonom o správe majetku štátu. Podľa toho je správca oprávnený a povinný majetok štátu udržiavať v riadnom stave, využívať všetky právne prostriedky na jeho ochranu a dbať, aby nedošlo najmä k jeho poškodeniu, strate, zneužitiu alebo zmenšeniu.

„Neboli využité všetky prostriedky o ochranu majetku štátu, keď nebolo podané odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa,“ tlmočil hovorca súdu Boris Urbančík názor Švecovej. Najvyšší súd tiež zverejnil mená sudkýň, ktoré voči nemu iniciovali exekúciu. „Obe sú aktívne a nemajú prerušený výkon,“ doplnil Urbančík.

Hovorca uviedol, že NS nemá informácie o presnom počte jeho sudcov, ktorí stiahli diskriminačné žaloby smerované voči domovskému súdu. Začiatkom roku 2015 Najvyšší súd evidoval ešte desať aktívnych žalôb.

Vtedajší hovorca súdu Matej Kereš priblížil, že Okresný súd Bratislava I zamietol hromadnú žalobu šiestich sudcov NS a zastavil konanie ohľadom ďalšej diskriminačnej žaloby pre nezaplatenie súdneho poplatku. O ďalších dvoch žalobách vtedy ešte nebolo rozhodnuté a jeden návrh vzal žalujúci sudca späť.

Diskriminačnú žalobu stiahla v roku 2014 aj súčasná predsedníčka Súdnej rady Jana Bajánková, ktorá predtým pôsobila na Najvyššom súde. Urobila tak v súvislosti s jej kandidatúrou na post predsedu Najvyššieho súdu SR.

Harabin čelil za nepodanie odvolania pred Ústavným súdom disciplinárnemu stíhaniu. Z 11 sudcov, ktorí uspeli so svojou žalobou, desať žiadalo za platovú diskrimináciu po 150.000 eur. Súd im priznal po 100.000 eur, plus trovy konania. Zvyšný sudca požadoval symbolické odškodné.