Znalecký posudok odhadol ekonomickú škodu spôsobenú lykožrútom na desať miliónov eur a ekologickú škodu na tri milióny eur.
Autor TASR
Bratislava 22. augusta (TASR) - Exministri životného prostredia László Miklós (SMK) a Jaroslav Izák (SNS) čelia obvineniu z ohrozenia a poškodenia životného prostredia a Izák aj z marenia úlohy verejným činiteľom.
Informuje o tom dnešné vydanie denníka Sme s tým, že dôvodom je ich údajná nečinnosť a nepovolenie ťažby dreva po kalamite vo Vysokých Tatrách z roku 2004, čo podľa prokuratúry spôsobilo, že Tatry požral lykožrút.
Obaja ministri proti obvineniu podali sťažnosť, rozhodovať o nej zrejme bude Krajská prokuratúra v Prešove. Celé vyšetrovanie sa začalo na podnet Generálnej prokuratúry, pokyn na obvinenie vydala Okresná prokuratúra v Poprade. Polícia v takom prípade podľa policajného prezidenta Tibora Gašpara nemá inú možnosť, ako pokyn akceptovať. K obvineniu sa nechcel vyjadriť, Generálna prokuratúra chce informovať vo štvrtok (23.8.) na tlačovej besede.
"Na základe výsledkov skúmania vyplynulo, že aktívny prístup k ochrane lesa, teda vyťaženie poškodených porastov a zabránenie premnoženiu podkôrnika, je vhodnejší ako pasívny prístup, ponechanie poškodeného lesa v dreve," píše podľa Sme prokuratúra v obvinení. Odvoláva sa na znalecké posudky z Národného lesníckeho centra a na názory ľudí, ktorí ťažbu dreva podporovali. Miklós podľa denníka hovorí opak. Práve ponechanie dreva na mieste umožní, že tam vznikne kvalitnejší a pestrejší les, ako keby sa robila umelá výsadba.
Miklós obvinenie považuje za absurdné
Podľa prokuratúry sa ministri osobne nepresvedčili na mieste, aká škoda sa tam deje, zároveň mali udeliť výnimku na ťažbu dreva a tiež nezabezpečili stanoviská, ktoré by im pomohli lepšie sa rozhodnúť. S Izákom sa Sme nepodarilo spojiť, Miklós obvinenie považuje za absurdné. Minulý týždeň odoslal sťažnosť, o ktorej rozhodne Generálna prokuratúra.
Denník pripomína, že pri lykožrútovej kalamite sa tradične stretajú dva pohľady. Ochranári trvajú na tom, že aj s touto situáciou si poradí príroda sama, lesníci zasa varujú, že drevo treba vyťažiť a obnova lesov bez ťažby a chemických postrekov proti škodcovi trvá desaťročia.
Za nezmyselné považuje obvinenie aj Juraj Lukáč z ochranárskeho združenia Vlk. "Príroda pracuje na iných princípoch ako lesné hospodárstvo, všetky biologické prvky v takomto území sú rovnocenné vrátane stromov a lykožrúta," povedal pre Sme.
Spôsobené škody
Znalecký posudok odhadol ekonomickú škodu spôsobenú lykožrútom na desať miliónov eur a ekologickú škodu na tri milióny eur. "Počítať škody podľa hodnoty vyschnutých stromov je v chránených územiach biologickým a vedeckým nezmyslom," uviedol Lukáč pre denník.
Informuje o tom dnešné vydanie denníka Sme s tým, že dôvodom je ich údajná nečinnosť a nepovolenie ťažby dreva po kalamite vo Vysokých Tatrách z roku 2004, čo podľa prokuratúry spôsobilo, že Tatry požral lykožrút.
Obaja ministri proti obvineniu podali sťažnosť, rozhodovať o nej zrejme bude Krajská prokuratúra v Prešove. Celé vyšetrovanie sa začalo na podnet Generálnej prokuratúry, pokyn na obvinenie vydala Okresná prokuratúra v Poprade. Polícia v takom prípade podľa policajného prezidenta Tibora Gašpara nemá inú možnosť, ako pokyn akceptovať. K obvineniu sa nechcel vyjadriť, Generálna prokuratúra chce informovať vo štvrtok (23.8.) na tlačovej besede.
"Na základe výsledkov skúmania vyplynulo, že aktívny prístup k ochrane lesa, teda vyťaženie poškodených porastov a zabránenie premnoženiu podkôrnika, je vhodnejší ako pasívny prístup, ponechanie poškodeného lesa v dreve," píše podľa Sme prokuratúra v obvinení. Odvoláva sa na znalecké posudky z Národného lesníckeho centra a na názory ľudí, ktorí ťažbu dreva podporovali. Miklós podľa denníka hovorí opak. Práve ponechanie dreva na mieste umožní, že tam vznikne kvalitnejší a pestrejší les, ako keby sa robila umelá výsadba.
Miklós obvinenie považuje za absurdné
Podľa prokuratúry sa ministri osobne nepresvedčili na mieste, aká škoda sa tam deje, zároveň mali udeliť výnimku na ťažbu dreva a tiež nezabezpečili stanoviská, ktoré by im pomohli lepšie sa rozhodnúť. S Izákom sa Sme nepodarilo spojiť, Miklós obvinenie považuje za absurdné. Minulý týždeň odoslal sťažnosť, o ktorej rozhodne Generálna prokuratúra.
Denník pripomína, že pri lykožrútovej kalamite sa tradične stretajú dva pohľady. Ochranári trvajú na tom, že aj s touto situáciou si poradí príroda sama, lesníci zasa varujú, že drevo treba vyťažiť a obnova lesov bez ťažby a chemických postrekov proti škodcovi trvá desaťročia.
Za nezmyselné považuje obvinenie aj Juraj Lukáč z ochranárskeho združenia Vlk. "Príroda pracuje na iných princípoch ako lesné hospodárstvo, všetky biologické prvky v takomto území sú rovnocenné vrátane stromov a lykožrúta," povedal pre Sme.
Spôsobené škody
Znalecký posudok odhadol ekonomickú škodu spôsobenú lykožrútom na desať miliónov eur a ekologickú škodu na tri milióny eur. "Počítať škody podľa hodnoty vyschnutých stromov je v chránených územiach biologickým a vedeckým nezmyslom," uviedol Lukáč pre denník.