Hroznatín/Bratislava 25. novembra (TASR) - Český generál, politik a štátnik Ludvík Svoboda bol v roku 1968 zvolený do funkcie prezidenta vtedajšej Československej socialistickej republiky (ČSSR). V stredu 25. novembra uplynie od jeho narodenia 120 rokov.

Foto: TASR

Ludvík Svoboda sa narodil 25. novembra 1895 v Hroznatíne pri Třebíči na Českomoravskej vysočine v dnešnej Českej republike. V roku 1915 nastúpil do rakúsko-uhorskej armády, stal sa účastníkom prvej svetovej vojny a ešte v tom istom roku padol do ruského zajatia. V roku 1916 vstúpil v Kyjeve (dnes Ukrajina) do československých légií. Bol príslušníkom jednotky, z ktorej vznikol 3. československý strelecký pluk Jána Žižku z Trocnova. So svojou jednotkou prešiel v auguste 1920 do Kroměříža po sibírskej anabáze cez Spojené štáty americké, Panamu a prístav Terst (Taliansko). Po skončení vojny pracoval na otcovom hospodárstve.

Foto: TASR

V roku 1922 ho znovu povolali do armády a stal sa aktívnym dôstojníkom československej armády, v jej hierarchii v rokoch 1922-1931 prešiel viacerými funkciami. Okrem iných bol v tom období i jedným z veliteľov práporu na Podkarpatskej Rusi. V rokoch 1931-1934 učil na vojenskej akadémii v českých Hraniciach, v rokoch 1934-1938 sa stal postupne veliteľom pluku a v čase mobilizácie v septembri 1938 velil pešiemu pluku. Po nacistickej okupácii Čiech sa zapojil do odboja. Po niekoľkých mesiacoch utiekol do Poľska, kde velil vznikajúcej československej zahraničnej vojenskej jednotke v poľskom Krakove, v septembri 1939 aj s vojakmi padol do sovietskeho zajatia. V bývalom Zväze sovietskych socialistických republík (ZSSR) sa zblížil s československou komunistickou emigráciou, stal sa veliteľom 1. československého samostatného práporu, ktorý sa formoval v meste Buzuluk. Jednotka sa postupne rozrástla na armádny zbor a Svoboda stúpal po rebríčku vojenských generálskych hodností. V auguste 1945 ho vymenovali za armádneho generála.

Foto: TASR/J. Bakala

Po návrate do Československa vstúpil Ludvík Svoboda do politiky ako minister národnej obrany (1945-1950). Podpísal Košický vládny program, organizoval novú Československú ľudovú armádu (ČĽA). Ako minister obrany podporil v roku 1948 februárový puč a krátko po ňom vstúpil oficiálne do Komunistickej strany Československa (KSČ).

Foto: TASR/Archív

Začiatkom 50. rokov 20. storočia, v dobe procesov, keď medzi sebou súperili jednotlivé stranícke mocenské centrá, ho z politiky odstránili. Na jeseň 1952 ho zatkli, v novembri a decembri ho vypočúvala Štátna bezpečnosť (ŠtB). Zdrvený písal v decembri 1952 československému prezidentovi Klementovi Gottwaldovi list z väzenia, v ktorom ho úpenlivo prosil o milosť: "Nezradil som Vás, ani Stalina, som zničený. So svojimi silami na konci, stojím na pokraji šialenstva. Prosím zabráňte tomu, ak za to stojím". Na Vianoce 1952 ho prepustili. Rehabilitovaný bol v roku 1954.

Po roku 1954 sa pomaly vrátil znova na politickú scénu. Roky bol členom predsedníctva československého parlamentu a podpredsedom Zväzu protifašistických bojovníkov. Niekoľko rokov velil vojenskej akadémii, neskôr viedol Vojenský historický ústav.

V období Pražskej jari po abdikácii Antonína Novotného zvolili 30. marca 1968 Ludvíka Svobodu za prezidenta ČSSR ako osobu, ktorá mala nájsť kompromisy medzi dvoma tábormi komunistov.

Foto: TASR/Archív

Vstup vojsk Varšavskej zmluvy na územie ČSSR hlava štátu Ludvík Svoboda verejne odsúdil. Odmietol vymenovať v auguste 1968 robotnícko-roľnícku vládu, dosiahol rokovania v sovietskej Moskve, ktoré za jeho účasti vyústili do kompromisnej dohody a prepustenia zaistených československých predstaviteľov. Po nástupe Husákovho vedenia v komunistickej strane však podporil proces tzv. normalizácie a konsolidácie spoločnosti na marxisticko-leninských pozíciách.

V roku 1974 prežil Ludvík Svoboda sériu mŕtvic a nebol schopný ďalej vykonávať funkciu prezidenta ČSSR. Odmietol však odstúpiť a tak Federálne zhromaždenie (FZ) ČSSR v roku 1975 prijalo zákon (č.z. 50/1975 zb.), na základe ktorého ho funkcie zbavili (podľa spomienok jeho dcéry Zoe Klusákovej-Svobodovej však Gustáv Husák nechcel prijať jeho demisiu. Zdôvodňoval to tým, že nie je jasné, kto by mohol byť jeho nástupcom a spoločnosť by prijala s nedôverou výmenu prezidenta). Jeho nástupcom sa napokon stal Gustáv Husák.

Foto: TASR/Archív

Ludvík Svoboda dožíval svoj život s pocitom krivdy a zatrpknutia. Zomrel v Prahe 20. septembra 1979 vo veku nedožitých 84 rokov. Aj napriek tomu, že na jeho pohreb nebola účasť verejnosti organizovaná, prišli sa s ním rozlúčiť tisíce občanov.