MS v hokeji 2024
Najnovšie správy
Kabinet dnes pristúpil k schváleniu návrhu na skrátené legislatívne konanie o novele zákona o organizácii Ústavného súdu SR.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 30. apríla (TASR) – Hromadia sa informácie, ktoré naznačujú, že na Generálnej prokuratúre (GP) musí nastať výmena. "Zdá sa, že nefunkčnosť tejto inštitúcie ako takej nadobúda pomerne významný rozmer, a to si nemôžeme dovoliť," vyhlásil na dnešnej tlačovej konferencii po rokovaní vlády SR premiér Robert Fico (Smer-SD).
Kabinet v tejto súvislosti dnes pristúpil k schváleniu návrhu na skrátené legislatívne konanie o novele zákona o organizácii Ústavného súdu (ÚS) SR. O ňom by mal dnes rozhodovať parlament na svojom mimoriadnom zasadnutí. Podľa premiéra je nielen zablokovaný ÚS, ale aj GP, ktorej chýba vedenie. "Rozhodli sme sa predložiť odborné riešenie, lebo opozícia sa odmietla o čomkoľvek baviť," uviedol Fico s tým, že nejde o politický návrh. Hoci podľa neho nejde o perfektné právne riešenie, museli k nemu pristúpiť práve pre informácie o zhoršujúcom sa stave na GP.
Nechcel však bližšie špecifikovať, o aké konkrétne informácie v prípade GP ide. "Máme veľmi konkrétne situácie, ktoré nás vyrušujú," podčiarkol.
Vláda však dodrží svoje slovo a nepristúpi k novej voľbe generálneho prokurátora, kým ÚS nerozhodne o návrhu Jozefa Čentéša týkajúceho sa predbežného opatrenia. "Chceme vedieť, či parlament môže ísť ďalej, alebo či má čakať, až pokiaľ sa nerozhodne o podstate sťažnosti Čentéša. Považujem to za korektné," podčiarkol.
O prípadných menách možných kandidátov Smeru-SD na nového generálneho prokurátora, a tým pádom spomínanom Jaromírovi Čižnárovi, ktorý je krajským prokurátorom v Bratislave, nechcel hovoriť. "Budem komunikovať možné mená kandidátov až vtedy, keď budeme vedieť rozhodnutie ÚS," podčiarkol.
Pripomenul, že kabinet skráteným legislatívnym konaním neporušuje zákon. "Očakávali sme, že náš návrh, ako sme ho predložili minulý týždeň, zdynamizuje situáciu. Ale keď sledujeme vývoj okolo tejto kauzy, mám taký pocit, že bude trvať niekoľko ďalších mesiacov, kým sa ÚS rozhýbe," reagoval tým na otázku, prečo sa rozhodol zmeniť svoje minulotýždňové stanovisko o prerokovaní právnej normy v klasickom legislatívnom konaní. Fico totiž v stredu (24. 4.) deklaroval, že novela pôjde do prvého čítania až na májovú schôdzu parlamentu.
Premiér sa žiadnej retroaktivity neobáva. "Ide o procesné pravidlá," dodal. O sťažnosti Jozefa Čentéša na postup prezidenta Ivana Gašparoviča, ktorý ho napriek zvoleniu v parlamente odmietol vymenovať za generálneho prokurátora, by mal rozhodnúť pôvodný senát ÚS. Niektorí odborníci poukazujú na retroaktívnu zmenu súčasných pravidiel hry.
Novela zákona o organizácii ÚS SR zakotví do legislatívneho procesu doktrínu nevyhnutnosti. Tým sa v podstate umožní sudcovi, ktorý je inak vylúčený, konať a rozhodovať vo veci, ak by nekonanie zo strany súdu viedlo k nespravodlivosti, v tomto prípade popretiu zákazu odmietnutia spravodlivosti.
Poslanci prerokujú novelu zákona o organizácii Ústavného súdu SR, hoci v pôvodnom programe sa tento bod nenachádzal. Rozhodli o tom dnes poslanci v pléne, keď nesúhlasili s vyradením novely a návrhu na jej prerokovanie v zrýchlenom režime. O vyradenie sa pokúsil líder OĽaNO Igor Matovič.
Plénum nesúhlasilo ani s vyradením zákonov, ktoré parlamentu vrátil prezident SR Ivan Gašparovič, a ktoré boli ako jediné v programe schôdze, keď ju predseda parlamentu Pavol Paška (Smer-SD) zvolal. O vyradenie týchto bodov (zákon o ochrane osobných údajov, zákon na zriadenie Slovenského historického ústavu v Ríme, zákon o poľovníctve) sa pokúsil poslanec KDH Július Brocka.
"Pán predseda, neskrývajte sa za poľovníkov, ani za Historický ústav v Ríme. Jediný dôvod, pre ktorý ste túto schôdzu zvolali, je skrátené konanie o ústavnom súde. Považujem za nešťastné a smutné, že v predvečer výročia nášho vstupu do EÚ Smer valcuje a ide nedôstojne znásilňovať náš právny systém," povedal Brocka.
Opozícia s návrhmi neuspela. Parlament tak bude rokovať o skrátenom konaní a o novele zákona o organizácii ÚS. Vládna novela má zakotviť doktrínu nevyhnutnosti vyplývajúcu z tzv. Bangalórskych princípov správania sa sudcov. Tým sa umožní sudcovi, ktorý je inak vylúčený, konať a rozhodovať vo veci, ak by nekonanie zo strany súdu viedlo k nespravodlivosti, v tomto prípade popretiu zákazu odmietnutia spravodlivosti.
Zmena zákona má vyriešiť aktuálnu patovú situáciu na ÚS, ktorá vznikla podaním námietok na sudcov tak zo strany nevymenovaného generálneho prokurátora Jozefa Čentéša, ako aj prezidenta SR Ivana Gašparoviča. "Výsledkom je faktický stav, kedy nie je možné zabezpečiť konanie a rozhodovanie Ústavného súdu v rozsahu jemu Ústavou SR zverených právomocí, nakoľko takmer všetci jeho sudcovia sú vylúčení, resp. ich predpojatosť je namietaná účastníkmi konania," upozorňuje ministerstvo spravodlivosti.
Dôvodom na skrátené legislatívne konanie má byť závažnosť celej problematiky z dôvodu, že môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd.
Vládnemu Smeru-SD ide len o mocenské ovládnutie generálnej prokuratúry. V rozprave k skrátenému konaniu k novele zákona o organizácii Ústavného súdu (ÚS) SR to povedal podpredseda SDKÚ-DS Ivan Štefanec. Predsedníčka klubu Lucia Žitňanská zdôraznila, že SDKÚ-DS nepodporí skrátené konanie.
Šéf KDH a podpredseda parlamentu Ján Figeľ si myslí, že ak Smer-SD pretlačí právnu normu v skrátenom konaní, potvrdí svoju neúctu k ústavným pravidlám a znásilní princípy právneho štátu. Podľa neho vládna moc svojím návrhom zasahuje do súdnej moci, čo je v rozpore s právnym štátom. Figeľ dodal, že kresťanskí demokrati budú oponovať zneužívaniu moci, aké predvádza vládna strana.
So zásahom vládnej strany do ústavného súdu nesúhlasí ani podpredseda Mostu-Híd Zsolt Simon. "Smer chce pošliapať demokraciu v tejto krajine," povedal. Pripomenul, že ÚS vie situáciu vyriešiť aj bez zmeny zákona.
Poslanec Smeru-SD Anton Martvoň odmieta tvrdenia o nedemokratických krokoch vlády. "Naša vláda hľadá riešenia patových situácií," vyhlásil. Zároveň uviedol, že nie táto vláda, ale tá minulá využívala drastické riešenie. Poukázal na zlúčenie Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu do jednej inštitúcie, ktoré sa udialo tiež v skrátenom konaní. "Zlúčenie Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu bolo riešenie a la Mečiar," zdôraznil Martvoň.
Sme svedkami deštrukcie právnej istoty, retroaktivity a zásahu výkonnej a zákonodarnej moci do súdnej a tiež do konkrétneho živého sporu. V diskusii ku skrátenému konaniu k novele zákona o organizácii Ústavného súdu (ÚS) SR to povedal predseda klubu KDH a bývalý šéf parlamentu Pavol Hrušovský. Dodal, že ak vládna väčšina schváli skrátené konanie k novele, klub KDH sa nebude zúčastňovať na rokovaní o právnej norme. Podobný postoj majú zaujať aj strany SDKÚ-DS a Most-Híd. Avizovali to pred začiatkom rokovania.
Hrušovský vo svojom vystúpení zdôraznil, že v právnom štáte nie je možné, aby nebolo rešpektované dôsledné oddelenie moci výkonnej, zákonodarnej a súdnej. "Nemôžeme pripustiť, aby do priebehu konania súdneho orgánu vstupovala zákonodarná moc zmenou pravidiel hry a aby výkonná moc takúto zmenu pravidiel iniciovala," vyhlásil Hrušovský, ktorý považuje novelu za účelovú. Navyše nevidí dôvod na jej prijatie. "Už aj z toho dôvodu, že ja som zatiaľ z úst predsedníčky ÚS ani od žiadneho sudcu nepočul, že ÚS je tak paralyzovaný, že nemôže v tejto veci rozhodnúť. Nemyslím si, že dôvody dnes existujú," povedal Hrušovský.
Zároveň poukázal na to, že zákon rieši len jeden konkrétny prípad, čo tiež nie je v poriadku. "Zákony majú slúžiť na riešenie neurčitého počtu prípadov konkrétneho druhu. Nesmú byť prostriedkom riešenia len jedného konkrétneho prípadu ako sme svedkami v tomto prípade," upozornil Hrušovský. Poslanec OĽaNO Miroslav Kadúc požiadal ministra spravodlivosti Tomáša Boreca (nominant Smeru-SD), aby novelu stiahol z rokovania. Zároveň Kadúc upozornil, že nie sú naplnené podmienky pre skrátené konanie.
Kabinet v tejto súvislosti dnes pristúpil k schváleniu návrhu na skrátené legislatívne konanie o novele zákona o organizácii Ústavného súdu (ÚS) SR. O ňom by mal dnes rozhodovať parlament na svojom mimoriadnom zasadnutí. Podľa premiéra je nielen zablokovaný ÚS, ale aj GP, ktorej chýba vedenie. "Rozhodli sme sa predložiť odborné riešenie, lebo opozícia sa odmietla o čomkoľvek baviť," uviedol Fico s tým, že nejde o politický návrh. Hoci podľa neho nejde o perfektné právne riešenie, museli k nemu pristúpiť práve pre informácie o zhoršujúcom sa stave na GP.
Nechcel však bližšie špecifikovať, o aké konkrétne informácie v prípade GP ide. "Máme veľmi konkrétne situácie, ktoré nás vyrušujú," podčiarkol.
Vláda však dodrží svoje slovo a nepristúpi k novej voľbe generálneho prokurátora, kým ÚS nerozhodne o návrhu Jozefa Čentéša týkajúceho sa predbežného opatrenia. "Chceme vedieť, či parlament môže ísť ďalej, alebo či má čakať, až pokiaľ sa nerozhodne o podstate sťažnosti Čentéša. Považujem to za korektné," podčiarkol.
O prípadných menách možných kandidátov Smeru-SD na nového generálneho prokurátora, a tým pádom spomínanom Jaromírovi Čižnárovi, ktorý je krajským prokurátorom v Bratislave, nechcel hovoriť. "Budem komunikovať možné mená kandidátov až vtedy, keď budeme vedieť rozhodnutie ÚS," podčiarkol.
Pripomenul, že kabinet skráteným legislatívnym konaním neporušuje zákon. "Očakávali sme, že náš návrh, ako sme ho predložili minulý týždeň, zdynamizuje situáciu. Ale keď sledujeme vývoj okolo tejto kauzy, mám taký pocit, že bude trvať niekoľko ďalších mesiacov, kým sa ÚS rozhýbe," reagoval tým na otázku, prečo sa rozhodol zmeniť svoje minulotýždňové stanovisko o prerokovaní právnej normy v klasickom legislatívnom konaní. Fico totiž v stredu (24. 4.) deklaroval, že novela pôjde do prvého čítania až na májovú schôdzu parlamentu.
Premiér sa žiadnej retroaktivity neobáva. "Ide o procesné pravidlá," dodal. O sťažnosti Jozefa Čentéša na postup prezidenta Ivana Gašparoviča, ktorý ho napriek zvoleniu v parlamente odmietol vymenovať za generálneho prokurátora, by mal rozhodnúť pôvodný senát ÚS. Niektorí odborníci poukazujú na retroaktívnu zmenu súčasných pravidiel hry.
Novela zákona o organizácii ÚS SR zakotví do legislatívneho procesu doktrínu nevyhnutnosti. Tým sa v podstate umožní sudcovi, ktorý je inak vylúčený, konať a rozhodovať vo veci, ak by nekonanie zo strany súdu viedlo k nespravodlivosti, v tomto prípade popretiu zákazu odmietnutia spravodlivosti.
Opozícia neuspela, plénum prerokuje novelu o organizácii ÚS
Poslanci prerokujú novelu zákona o organizácii Ústavného súdu SR, hoci v pôvodnom programe sa tento bod nenachádzal. Rozhodli o tom dnes poslanci v pléne, keď nesúhlasili s vyradením novely a návrhu na jej prerokovanie v zrýchlenom režime. O vyradenie sa pokúsil líder OĽaNO Igor Matovič.
Plénum nesúhlasilo ani s vyradením zákonov, ktoré parlamentu vrátil prezident SR Ivan Gašparovič, a ktoré boli ako jediné v programe schôdze, keď ju predseda parlamentu Pavol Paška (Smer-SD) zvolal. O vyradenie týchto bodov (zákon o ochrane osobných údajov, zákon na zriadenie Slovenského historického ústavu v Ríme, zákon o poľovníctve) sa pokúsil poslanec KDH Július Brocka.
"Pán predseda, neskrývajte sa za poľovníkov, ani za Historický ústav v Ríme. Jediný dôvod, pre ktorý ste túto schôdzu zvolali, je skrátené konanie o ústavnom súde. Považujem za nešťastné a smutné, že v predvečer výročia nášho vstupu do EÚ Smer valcuje a ide nedôstojne znásilňovať náš právny systém," povedal Brocka.
Opozícia s návrhmi neuspela. Parlament tak bude rokovať o skrátenom konaní a o novele zákona o organizácii ÚS. Vládna novela má zakotviť doktrínu nevyhnutnosti vyplývajúcu z tzv. Bangalórskych princípov správania sa sudcov. Tým sa umožní sudcovi, ktorý je inak vylúčený, konať a rozhodovať vo veci, ak by nekonanie zo strany súdu viedlo k nespravodlivosti, v tomto prípade popretiu zákazu odmietnutia spravodlivosti.
Zmena zákona má vyriešiť aktuálnu patovú situáciu na ÚS, ktorá vznikla podaním námietok na sudcov tak zo strany nevymenovaného generálneho prokurátora Jozefa Čentéša, ako aj prezidenta SR Ivana Gašparoviča. "Výsledkom je faktický stav, kedy nie je možné zabezpečiť konanie a rozhodovanie Ústavného súdu v rozsahu jemu Ústavou SR zverených právomocí, nakoľko takmer všetci jeho sudcovia sú vylúčení, resp. ich predpojatosť je namietaná účastníkmi konania," upozorňuje ministerstvo spravodlivosti.
Dôvodom na skrátené legislatívne konanie má byť závažnosť celej problematiky z dôvodu, že môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd.
Reakcie politikov
Vládnemu Smeru-SD ide len o mocenské ovládnutie generálnej prokuratúry. V rozprave k skrátenému konaniu k novele zákona o organizácii Ústavného súdu (ÚS) SR to povedal podpredseda SDKÚ-DS Ivan Štefanec. Predsedníčka klubu Lucia Žitňanská zdôraznila, že SDKÚ-DS nepodporí skrátené konanie.
Šéf KDH a podpredseda parlamentu Ján Figeľ si myslí, že ak Smer-SD pretlačí právnu normu v skrátenom konaní, potvrdí svoju neúctu k ústavným pravidlám a znásilní princípy právneho štátu. Podľa neho vládna moc svojím návrhom zasahuje do súdnej moci, čo je v rozpore s právnym štátom. Figeľ dodal, že kresťanskí demokrati budú oponovať zneužívaniu moci, aké predvádza vládna strana.
So zásahom vládnej strany do ústavného súdu nesúhlasí ani podpredseda Mostu-Híd Zsolt Simon. "Smer chce pošliapať demokraciu v tejto krajine," povedal. Pripomenul, že ÚS vie situáciu vyriešiť aj bez zmeny zákona.
Poslanec Smeru-SD Anton Martvoň odmieta tvrdenia o nedemokratických krokoch vlády. "Naša vláda hľadá riešenia patových situácií," vyhlásil. Zároveň uviedol, že nie táto vláda, ale tá minulá využívala drastické riešenie. Poukázal na zlúčenie Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu do jednej inštitúcie, ktoré sa udialo tiež v skrátenom konaní. "Zlúčenie Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu bolo riešenie a la Mečiar," zdôraznil Martvoň.
Sme svedkami deštrukcie právnej istoty, retroaktivity a zásahu výkonnej a zákonodarnej moci do súdnej a tiež do konkrétneho živého sporu. V diskusii ku skrátenému konaniu k novele zákona o organizácii Ústavného súdu (ÚS) SR to povedal predseda klubu KDH a bývalý šéf parlamentu Pavol Hrušovský. Dodal, že ak vládna väčšina schváli skrátené konanie k novele, klub KDH sa nebude zúčastňovať na rokovaní o právnej norme. Podobný postoj majú zaujať aj strany SDKÚ-DS a Most-Híd. Avizovali to pred začiatkom rokovania.
Hrušovský vo svojom vystúpení zdôraznil, že v právnom štáte nie je možné, aby nebolo rešpektované dôsledné oddelenie moci výkonnej, zákonodarnej a súdnej. "Nemôžeme pripustiť, aby do priebehu konania súdneho orgánu vstupovala zákonodarná moc zmenou pravidiel hry a aby výkonná moc takúto zmenu pravidiel iniciovala," vyhlásil Hrušovský, ktorý považuje novelu za účelovú. Navyše nevidí dôvod na jej prijatie. "Už aj z toho dôvodu, že ja som zatiaľ z úst predsedníčky ÚS ani od žiadneho sudcu nepočul, že ÚS je tak paralyzovaný, že nemôže v tejto veci rozhodnúť. Nemyslím si, že dôvody dnes existujú," povedal Hrušovský.
Zároveň poukázal na to, že zákon rieši len jeden konkrétny prípad, čo tiež nie je v poriadku. "Zákony majú slúžiť na riešenie neurčitého počtu prípadov konkrétneho druhu. Nesmú byť prostriedkom riešenia len jedného konkrétneho prípadu ako sme svedkami v tomto prípade," upozornil Hrušovský. Poslanec OĽaNO Miroslav Kadúc požiadal ministra spravodlivosti Tomáša Boreca (nominant Smeru-SD), aby novelu stiahol z rokovania. Zároveň Kadúc upozornil, že nie sú naplnené podmienky pre skrátené konanie.
