Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Žiadajú tiež vrátenie 60-dňovej lehoty do zákona o sociálnych službách na zabezpečenie sociálnej služby odkázaným občanom.
Autor TASR
Bratislava 23. novembra (TASR) - Zodpovednosť za "spravodlivé financovanie sociálnych služieb" by mal prevziať znovu štát a kompetenciu samosprávam odňať, to je jedna z požiadaviek, ktorú vzniesla Asociácia poskytovateľov sociálnych služieb SR, Združenie seniorských prijímateľov sociálnych služieb a Slovenská katolícka charita.
Žiadajú tiež vrátenie 60-dňovej lehoty do zákona o sociálnych službách na zabezpečenie sociálnej služby odkázaným občanom, právo na financovanie sociálnej služby od dňa platnosti Rozhodnutia o odkázanosti na sociálnu službu a tiež zabezpečenie kontinuálneho financovania sociálnych služieb od januára rozpočtového roka. Tiež poskytnutie mimoriadnej dotácie na dofinancovanie neverejných poskytovateľov v pôsobnosti VÚC aj v roku 2015.
"Samosprávy využívajú to, že v zákone nie je stanovená lehota do ktorej musia svojim občanom buď poskytnúť sociálne služby vo vlastných zariadeniach, alebo prispievať na sociálne služby u neverejných poskytovateľov sociálnych služieb. Pôvodne bola v zákone 60-dňová lehota. Občan, ktorý je prijatý do verejného zariadenia sociálnych služieb má od prvého dňa nárok na dotovanú cenu za sociálne služby. Táto cena sa ani nepribližuje skutočným nákladom, ktoré samospráva na jej poskytovanie vynaloží," povedala TASR Milada Dobrotková z Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb v SR.
Zástupcov neverejných poskytovateľov prijal minulý týždeň štátny tajomník Jozef Burian, informoval TASR hovorca rezortu Michal Stuška. Pripomenul tiež, že o situácii rokovala v pondelok (17. 11.) Rada vlády pre seniorov, ktorej predsedá minister práce Ján Richter.
"Zákon o sociálnych službách upravuje povinnosť obce alebo vyššieho územného celku poskytnúť neverejnému poskytovateľovi finančné príspevky preddavkovo a to najneskôr v termíne do konca februára príslušného rozpočtového roka. Z uvedeného vyplýva, že ak je to zo strany obce alebo vyššieho územného celku objektívne a administratívne možné, nie sú právne prekážky na poskytnutie príspevku aj napríklad 2. januára príslušného rozpočtového roka," povedal Stuška.
Zatiaľ sa rezort nemôže vyjadriť k tomu, či bude mať Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR dostatok zdrojov na poskytovanie mimoriadnej dotácie v roku 2015. "Zatiaľ nie je schválený návrh štátneho rozpočtu, ani výška finančných prostriedkov rozpočtovej kapitoly MPSVR, v rámci ktorej sú vyčlenené aj finančné prostriedky na sociálne služby," upozornil Stuška. Pripomenul však, že v roku 2015 sa oproti roku 2014 opätovne zvýši participácia štátu (MPSVR) na financovaní sociálnych služieb zo 62 miliónov eur na 77.740.344 eur, nakoľko sa enormne zvýšil počet žiadateľov (poskytovateľov) o finančný príspevok a hlavne počet miest (o 4991), ktoré sa žiadajú financovať z rozpočtu štátu.
Požiadavku odňať financovanie neverejných poskytovateľov samospráve a vrátiť túto kompetenciu štátu, rezort práce považuje za krok späť. "Ide o veľmi zásadné rozhodnutie, ktoré však priamo nesúvisí so zákonom o sociálnych službách a nie je možné takúto zmenu ani týmto zákonom realizovať," reagovalo MPSVR.
Žiadajú tiež vrátenie 60-dňovej lehoty do zákona o sociálnych službách na zabezpečenie sociálnej služby odkázaným občanom, právo na financovanie sociálnej služby od dňa platnosti Rozhodnutia o odkázanosti na sociálnu službu a tiež zabezpečenie kontinuálneho financovania sociálnych služieb od januára rozpočtového roka. Tiež poskytnutie mimoriadnej dotácie na dofinancovanie neverejných poskytovateľov v pôsobnosti VÚC aj v roku 2015.
"Samosprávy využívajú to, že v zákone nie je stanovená lehota do ktorej musia svojim občanom buď poskytnúť sociálne služby vo vlastných zariadeniach, alebo prispievať na sociálne služby u neverejných poskytovateľov sociálnych služieb. Pôvodne bola v zákone 60-dňová lehota. Občan, ktorý je prijatý do verejného zariadenia sociálnych služieb má od prvého dňa nárok na dotovanú cenu za sociálne služby. Táto cena sa ani nepribližuje skutočným nákladom, ktoré samospráva na jej poskytovanie vynaloží," povedala TASR Milada Dobrotková z Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb v SR.
Zástupcov neverejných poskytovateľov prijal minulý týždeň štátny tajomník Jozef Burian, informoval TASR hovorca rezortu Michal Stuška. Pripomenul tiež, že o situácii rokovala v pondelok (17. 11.) Rada vlády pre seniorov, ktorej predsedá minister práce Ján Richter.
"Zákon o sociálnych službách upravuje povinnosť obce alebo vyššieho územného celku poskytnúť neverejnému poskytovateľovi finančné príspevky preddavkovo a to najneskôr v termíne do konca februára príslušného rozpočtového roka. Z uvedeného vyplýva, že ak je to zo strany obce alebo vyššieho územného celku objektívne a administratívne možné, nie sú právne prekážky na poskytnutie príspevku aj napríklad 2. januára príslušného rozpočtového roka," povedal Stuška.
Zatiaľ sa rezort nemôže vyjadriť k tomu, či bude mať Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR dostatok zdrojov na poskytovanie mimoriadnej dotácie v roku 2015. "Zatiaľ nie je schválený návrh štátneho rozpočtu, ani výška finančných prostriedkov rozpočtovej kapitoly MPSVR, v rámci ktorej sú vyčlenené aj finančné prostriedky na sociálne služby," upozornil Stuška. Pripomenul však, že v roku 2015 sa oproti roku 2014 opätovne zvýši participácia štátu (MPSVR) na financovaní sociálnych služieb zo 62 miliónov eur na 77.740.344 eur, nakoľko sa enormne zvýšil počet žiadateľov (poskytovateľov) o finančný príspevok a hlavne počet miest (o 4991), ktoré sa žiadajú financovať z rozpočtu štátu.
Požiadavku odňať financovanie neverejných poskytovateľov samospráve a vrátiť túto kompetenciu štátu, rezort práce považuje za krok späť. "Ide o veľmi zásadné rozhodnutie, ktoré však priamo nesúvisí so zákonom o sociálnych službách a nie je možné takúto zmenu ani týmto zákonom realizovať," reagovalo MPSVR.
