< sekcia Slovensko

FOTOGRAFIE: Referendá na Slovensku od Ľuptáka po ochranu rodiny

Zmluvu o vytvorení vládnej koalície podpísali 11. decembra 1994 v bratislavskom Dome športu predsedovia Roľníckej strany Slovenska Pavol Delinga, Hnutia za demokratické Slovensko Vladimír Mečiar, Slovenskej národnej strany Ján Slota a Združenia robotníkov Slovenska Ján Ľupták. Práve Ľupták inicioval prvé slovenské referendum. Foto: TASR/Vladimír Benko

Na Slovensku zatiaľ prebehlo sedem referend, z toho jedno platné, aktuálne prebieha ôsme. Teraz.sk vám ponúka ich rekapituláciu, aj so skvelými fotkami z archívu TASR.

Bratislava 30. januára (TASR) - Prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska vyhlásil na sobotu 7. februára referendum s otázkami, ktoré podľa jeho iniciátorov smerujú k ochrane rodiny.

Aká ale bola história predchádzajúcich referend na Slovensku? Teraz.sk vám ju ponúka spolu so skvelými fotografiami z archívu TASR.

Členovia Ústrednej komisie pre referendum, ktoré sa bude konať 7. februára 2015 zložili 12. januára 2015 na Ministerstve vnútra SR v Bratislave zákonom predpísaný sľub. Na snímke podpredseda vlády a minister vnútra SR Robert Kaliňák (vpravo) blahoželá Martinovi Poliačikovi k zvoleniu za prvého podpredsedu referendovej komisie, na snímke vpravo predsedníčka Štatistického úradu SR Ľudmila Benkovičová.
Foto: TASR/Vladimír Benko


Ako funguje referendum?

Referendum v Slovenskej republike vyhlasuje prezident SR na základe petície aspoň 350.000 občanov alebo na základe uznesenia Národnej rady (NR) SR do 30 dní od petície, resp. uznesenia NR SR. Referendum sa vykoná do 90 dní od jeho vyhlásenia.

Výsledky referenda sú platné, ak sa na ňom zúčastnila nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda.




Na Slovensku sa od roku 1993 uskutočnilo sedem všeľudových hlasovaní, platné bolo iba jedno - referendum o vstupe SR do EÚ v roku 2003.



1. celoštátne referendum - 22. októbra 1994 - účasť voličov: 19,96 % - neplatné

Prvé celoštátne referendum v SR vyhlásil prezident SR Michal Kováč 10. augusta 1994 a určil deň jeho konania na 22. októbra 1994. Podnetom na vypísanie referenda bolo uznesenie NR SR prijaté na návrh predsedu Združenia robotníkov Slovenska Jána Ľuptáka. Referendová otázka bola formulovaná takto: "Súhlasíte, aby sa prijal zákon o preukazovaní finančných prostriedkov, ktoré boli použité pri dražbách a privatizácii?" Na referende sa zúčastnilo 19,96 percenta občanov s oprávnením voliť. Referendum bolo neplatné.


Zmluvu o vytvorení vládnej koalície podpísali 11. decembra 1994 v bratislavskom Dome športu predsedovia Roľníckej strany Slovenska Pavol Delinga, Hnutia za demokratické Slovensko Vladimír Mečiar, Slovenskej národnej strany Ján Slota a Združenia robotníkov Slovenska Ján Ľupták. Na snímke zľava predseda RSS Pavol Delinga, predseda HZDS Vladimír Mečiar, predseda RZS Ján Ľupták a predseda SNS Ján Slota počas podpisu koaličnej dohody. práve Ľupták inicioval prvé referendum.
Foto: TASR/Vladimír Benko


2. celoštátne referendum - 23.-24. mája 1997 - zmarené

Prezident SR Michal Kováč vyhlásil 13. marca 1997 druhé celoštátne referendum na dni 23. a 24. mája 1997. Občania mali odpovedať na štyri otázky: "Ste za vstup SR do NATO?", "Ste za rozmiestnenie jadrových zbraní na území SR?", "Ste za rozmiestnenie vojenských základní na území SR?" a "Súhlasíte, aby prezidenta SR volili občania SR podľa priloženého návrhu ústavného zákona priamo?" Spornou pre vtedajšiu koalíciu a opozíciu sa stala štvrtá otázka referenda, keďže pôvodne mali byť dve samostatné referendá. Nakoniec musel o spore vydať verdikt Ústavný súd SR. Ten 21. mája 1997 okrem iného rozhodol, že príloha rozhodnutia prezidenta SR o vyhlásení referenda pri otázke týkajúcej sa priamej voľby hlavy štátu odporuje zákonu o spôsobe vykonania referenda, a tým aj článku 100 ústavy. Ešte v ten deň dal minister vnútra Gustáv Krajči vytlačiť hlasovacie lístky s tromi otázkami, ktoré sa týkali iba bezpečnostnej problematiky. Ústredná komisia pre referendum sa 25. mája 1997 uzniesla, že právoplatné hlasovacie lístky so štyrmi otázkami neboli občanom doručené, čím bolo referendum zmarené. Nový verdikt ústavného súdu zo dňa 6. februára 1998 na podnet poslanca Ivana Šimka deklaroval, že minister Krajči svojím konaním a postupom v súvislosti s referendom porušil ústavné a základné práva občanov SR.


Snem HZDS v Žiline 17. júna 1992. Na sn. Michal Kováč a Vladimír Mečiar. Referendum v roku 1997 prebiehalo v znamení boja medzi nimi.
Foto: TASR/Vladimír Gabčo


3. celoštátne referendum - 25.-26. septembra 1998 - účasť voličov: 44,06 % - neplatné

V čase výkonu niektorých právomocí hlavy štátu vyhlásila vláda SR 18. augusta 1998 v nadväznosti na petičnú akciu občanov tretie celoštátne referendum na 25. a 26. septembra 1998 s otázkou "Ste za to, aby NR SR prijala ústavný zákon, ktorým sa zakáže privatizácia strategických podnikov?" Išlo o tri energetické závody, Slovenský plynárenský priemysel, Slovenské elektrárne a Transpetrol, a. s., Bratislava. Na referende sa zúčastnilo 44,06 percenta občanov, referendum bolo neplatné.


Predseda petičného výboru Sergej Kozlík (uprostred) 10.augusta 1998 na brífingu uviedol, že k 9.augustu HZDS v petičnej akcii požadujúcej vypísanie referenda o neprivatizácii strategických energetických a plynárenských podnikov dospelo na hranicu 600 000 podpisov. Petičný výbor v súčasnosti zabezpečuje prepravu petičných hárkov z celého Slovenska do Bratislavy, kde by ich mal odovzdať predsedovi vlády a zastupujúcemu prezidentovi SR Vladimírovi Mečiarovi. Na sn. vľavo sekretárka vedúceho Kancelárie HZDS Adela Bozogáňová a vedúci kancelárie Milan Sedláček.
Foto: TASR/Rudolf Bihary


4. celoštátne referendum - 11. novembra 2000 - účasť voličov: 20,03 % - neplatné

Prezident SR Rudolf Schuster 5. septembra 2000 po predchádzajúcich konzultáciách s lídrom HZDS Vladimírom Mečiarom vyhlásil referendum o predčasných parlamentných voľbách a jeho termín určil na 11. novembra 2000. Prezident Schuster sa ešte pred vyhlásením referenda rozhodol, že súlad znenia referendovej otázky o predčasných parlamentných voľbách s Ústavou SR dá posúdiť ústavným právnikom. Po porade so siedmimi právnikmi sa rozhodol, že neexistujú ústavné prekážky na vypísanie plebiscitu, ktorý iniciovalo HZDS. Referendu predchádzala petičná akcia organizovaná HZDS a SNS. Na referende sa zúčastnilo 20,03 percenta voličov, referendum bolo vyhlásené za neplatné.

Predseda Hnutia za demokratické Slovensko Vladimír Mečiar /vľavo/ odpovedá na otázky žurnalistov po odovzdaní svojho hlasu 11. novembra 2000 v Bratislave počas referenda o predčasných parlamentných voľbách
Foto: TASR/Ivan Majerský


Občania Slovenskej republiky mali 11. novembra 2000 možnosť hlasovať v referende o predčasných parlamentných voľbách, na snímke staršia obyvateľka Bratislavy pred volebnou miestnosťou vyzýva na odstúpenie slovenského premiéra Mikuláša Dzurindu z funkcie.
Foto: TASR/Ivan Majerský



5. celoštátne referendum - 16.-17. mája 2003 - účasť voličov: 52,15 % - platné

Prezident SR Rudolf Schuster 17. februára 2003 vypísal na 16. a 17. mája toho istého roku referendum o vstupe krajiny do EÚ. Občania v ňom mali možnosť vyjadriť svoj súhlas alebo nesúhlas so začlenením Slovenska do únie. Referendová otázka znela "Súhlasíte s tým, aby sa SR stala členským štátom EÚ?" Občania Slovenskej republiky v tomto plebiscite schválili vstup krajiny do Európskej únie. Za členstvo SR sa vyslovilo 92,46 percenta zúčastnených voličov, proti bolo 6,2 percenta. K referendovým urnám prišlo 52,15 percenta občanov oprávnených hlasovať. Oficiálne to potvrdila Ústredná komisia pre referendum.

Premiér Mikuláš Dzurinda a deviati ministri začali oslavovať historicky prvé platné referendum na Slovensku už 17.mája 2003 na koncerte na Hlavnom námestí v Bratislave. Na snímke zľava veľvyslanec EÚ Eric van der Linden, premiér Dzurinda, minister zahraničných vecí Eduard Kukan.
Foto: TASR/Vladimír Benko





6. celoštátne referendum - 3. apríla 2004 - účasť voličov: 35,86 % - neplatné

Celoslovenské referendum, ktoré vypísal prezident Rudolf Schuster na 1. deň prezidentských volieb na tému skrátenia III. volebného obdobia NR SR bolo neplatné, keďže sa na ňom nezúčastnil dostatočný počet voličov. K referendovým urnám ich pristúpilo 35,86 percenta. Za vypísanie predčasných parlamentných volieb sa vyslovilo 86,78 percenta zúčastnených občanov, proti bolo 11,93 percenta. Referendum, ktorého cieľom bolo vypísanie predčasných volieb ešte v kalendárnom roku 2004, vyhlásil prezident na základe petičnej akcie, ktorú začala odborárska centrála organizovať 15. novembra 2003 po celoročnej sérii protestov, ktoré vyvrcholili celoštátnym výstražným štrajkom. Kancelária prezidenta prekontrolovala od doručenia petičných hárkov 13. januára 608.518 podpisov voličov, z ktorých bolo platných 557.282.


Druhé priame prezidentské voľby a referendum o skrátení volebného obdobia Národnej rady SR a vypísaní predčasných parlamentných volieb sa na Slovensku uskutočnili 3. apríla 2004. Na snímke predseda strany Smer Robert Fico (vpravo) odovzdáva svoj hlas v referende v referendovej miestnosti na bratislavských Dlhých dieloch.
Foto: TASR/Štefan Puškáš


7. celoštátne referendum - 18. septembra 2010 - účasť voličov: 22,84 % - neplatné

Prezident SR Ivan Gašparovič vyhlásil 7. júla 2010 referendum iniciované stranou Sloboda a Solidarita (SaS). Zo 4.369.553 oprávnených občanov prišlo do hlasovacích miestností 998.142 (22,84 percenta). Referendum bolo neplatné, keďže sa na ňom nezúčastnil dostatočný počet voličov. Z odovzdaných lístkov bolo 990.535 platných, 6700 neplatných a 907 si hlasujúci vzali so sebou. Hlasujúci sa vyjadrovali k šiestim otázkam. Zrušenie koncesionárskych poplatkov si praje 87,24 percenta ľudí a za obmedzenie poslaneckej imunity bolo 95,40 percenta občanov. Znížiť počet poslancov NR SR na 100 chcelo 92,76 percenta hlasujúcich. Za stanovenie maximálnej ceny vládnych limuzín sa vyslovilo 88,84 percenta hlasujúcich. Voľby cez internet by vyhovovali 70,46 percenta ľudí a 74,93 percenta občanov chcelo, aby sa osoby poverené výkonom verejnej moci vyňali z práva na odpoveď, ktoré zaručuje tlačový zákon.

Siedme referendum v histórii Slovenska sa uskutočnilo 18. septembra 2010. Všetkých 5060 miestností na hlasovanie sa otvorilo o 07.00 h. Výsledky budú platné iba v prípade, ak sa na ňom zúčastní nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak bude rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov hlasovania. Na snímke predseda NR SR a líder politickej strany SaS Richard Sulík vo volebnej miestnosti na ZŠ Jelenia v Bratislave 18. septembra 2010.
Foto: TASR/Martin Baumann

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.