Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Podľa odhadov Úradu Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) prišlo minulý rok do Talianska a na Maltu vyše 32.000 utečencov. Mnohí z migrantov pochádzali z Eritrey, Somálska a Sýrie.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 23. januára (TASR) – Migračná politika v Európskej únii bola jednou z tém dnešného rozhovoru slovenského a maltského prezidenta Ivana Gašparoviča a Georga Abelu. Abela je na dvojdňovej oficiálnej návšteve Slovenska.
Ako povedal Gašparovič na tlačovej konferencii, SR je naklonená predstavám Malty upraviť migračnú politiku únie, napríklad v obmedzení pohybu osobám neprijateľným z hľadiska bezpečnosti, podnikania či kultúry. "Je veľmi ťažké, aby niektoré krajiny mali taký nápor emigrantov ako mala Malta, Taliansko či Bulharsko," upozornil s tým, že tento problém budú musieť Holandsko, Slovensko a Malta riešiť v rámci svojho spolupredsedníctva v Európskej únii v rokoch 2016 až 2017.
Abela vyzdvihol podporu Slovenska voči jeho krajine v oblasti migrácie. Zdôraznil, že bolo jednou z prvých z celkovo šiestich krajín, ktoré sľúbili prijať istý počet utečencov z Malty v rámci pilotného projektu. "Obaja sme súhlasili, že EÚ by sa mala viac zasadzovať o riešenie problému migrácie," zhrnul Abela výsledok rozhovoru so svojím slovenským partnerom.
Podľa odhadov Úradu Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) prišlo minulý rok do Talianska a na Maltu vyše 32.000 utečencov. Mnohí z migrantov pochádzali z Eritrey, Somálska a Sýrie. Talianska a maltská vláda požadujú väčšiu podporu zo strany ostatných štátov EÚ.
Prezidenti diskutovali aj o májových voľbách do Európskeho parlamentu. Tu bude podľa Gašparoviča nutné hľadať nové cesty k prístupu k voličom. "Aby pochopili, čo Európsky parlament je a akých zástupcov si máme nájsť, aby sme zabránili šíreniu tvrdého nacionalizmu, ktorý je niekedy dosť nebezpečný pre chápanie a posudzovanie života v krajinách EÚ z pohľadu občianskych práv," konštatoval slovenský najvyšší ústavný činiteľ.
G. ABELA: Sme dôkladní v preverovaní záujemcov o občianstvo Malty
Maltská vláda podľa prezidenta Georgea Abelu veľmi podrobne preveruje jednotlivé žiadosti o maltské občianstvo, a teda aj o občianstvo Európskej únie.
"Jednotlivci sú veľmi prísne, zdĺhavo a dôkladne preverení. Toto obdobie trvá minimálne šesť až 24 mesiacov s tým, že počet je obmedzený hornou hranicou 1800. Robíme dostatok v oblasti dôkladnosti preverovania záujemcov," deklaroval na dnešnej tlačovej konferencii po rokovaní so svojím slovenským partnerom Ivanom Gašparovičom.
Krajina čelí kritike Európskej únie, ktorá upozorňuje, že Malta týmto nalepila cenovku na európske občianstvo a hodila ho na trh.
Európsky parlament (EP) prijal 16. januára nezáväzné uznesenie, v ktorom vyzval Matlu, aby program predaja svojich pasov zastavila. Podľa EP to "podkopáva samotnú koncepciu európskeho občianstva". Maltský premiér Joseph Muscat však oznámil, že v tomto pláne budú pokračovať.
"Občianstvo by naďalej malo ostať výlučnou kompetenciou jednotlivých členských štátov," podotkol dnes Abela s tým, že od prijatia uznesenia EP sa maltskí predstavitelia intenzívne stretávajú so zástupcami parlamentu a Európskej komisie (EK), kde dôkladne vysvetľujú podrobnosti tohto programu.
Pripomenul, že EK je tou inštitúciou, ktorá by mala zvážiť a zhodnotiť terajší stav nadobúdania občianstva či získania pobytu v členských štátoch únie. Podľa neho by mala prísť s odporúčaniami, ktoré by sa prijali plošne. Upozornil však, že tie musia byť v súlade s článkom 4 Zmluvy o EÚ, ktorý hovorí o vzájomnom rešpektovaní sa jednotlivých štátov a únie vychádzajúc zo zásad lojálnej spolupráce.
Aj Gašparovič rovnako konštatoval, že neexistujú striktné pravidlá z hľadiska medzinárodného práva pre získanie pasu tej-ktorej krajiny EÚ. "Zásadnou podmienkou je, že akékoľvek rozhodnutie iného štátu vo vzťahu k štátnemu občianstvu nesmie zasahovať do integrity a narúšať právny poriadok iného štátu," upozornil.
Európsky internetový denník EUobserver dnes uviedol, že EK je pripravená na právne konanie voči Malte. Únia sa okrem iného obáva zlyhania maltských bezpečnostných orgánov pri previerke žiadateľov o občianstvo, čím vzniká riziko pustiť zločincov alebo osoby spojené s organizovaným zločinom aj do ostatných členských štátov.
Eurokomisárka pre spravodlivosť Vivian Redingová uviedla, že EK v súčasnosti vedie technické rokovania s Maltou, aby vyriešila túto záležitosť pokojnou a mimosúdnou cestou. Nesnaží sa presadiť svoje právomoci na úkor maltských národných kompetencií, iba chce pripomenúť zásady, ktoré by mali byť zohľadňované pri udeľovaní štátneho občianstva.
Koncom minulého roka maltská vláda oznámila zmeny v programe udeľovania občianstva bohatým investorom. Na jeho získanie budú záujemcovia potrebovať viac peňazí, naďalej však od nich nebudú požadovať trvalý pobyt. Podľa agentúry AP celkové investície predstavujú 1,15 milióna eur. Účastníci programu urýchleného udeľovania občianstva musia tiež vložiť 350.000 eur do nehnuteľností a ďalších 150.000 eur do dlhopisov alebo akcií na najmenej päť rokov.
Ako povedal Gašparovič na tlačovej konferencii, SR je naklonená predstavám Malty upraviť migračnú politiku únie, napríklad v obmedzení pohybu osobám neprijateľným z hľadiska bezpečnosti, podnikania či kultúry. "Je veľmi ťažké, aby niektoré krajiny mali taký nápor emigrantov ako mala Malta, Taliansko či Bulharsko," upozornil s tým, že tento problém budú musieť Holandsko, Slovensko a Malta riešiť v rámci svojho spolupredsedníctva v Európskej únii v rokoch 2016 až 2017.
Abela vyzdvihol podporu Slovenska voči jeho krajine v oblasti migrácie. Zdôraznil, že bolo jednou z prvých z celkovo šiestich krajín, ktoré sľúbili prijať istý počet utečencov z Malty v rámci pilotného projektu. "Obaja sme súhlasili, že EÚ by sa mala viac zasadzovať o riešenie problému migrácie," zhrnul Abela výsledok rozhovoru so svojím slovenským partnerom.
Podľa odhadov Úradu Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) prišlo minulý rok do Talianska a na Maltu vyše 32.000 utečencov. Mnohí z migrantov pochádzali z Eritrey, Somálska a Sýrie. Talianska a maltská vláda požadujú väčšiu podporu zo strany ostatných štátov EÚ.
Prezidenti diskutovali aj o májových voľbách do Európskeho parlamentu. Tu bude podľa Gašparoviča nutné hľadať nové cesty k prístupu k voličom. "Aby pochopili, čo Európsky parlament je a akých zástupcov si máme nájsť, aby sme zabránili šíreniu tvrdého nacionalizmu, ktorý je niekedy dosť nebezpečný pre chápanie a posudzovanie života v krajinách EÚ z pohľadu občianskych práv," konštatoval slovenský najvyšší ústavný činiteľ.
G. ABELA: Sme dôkladní v preverovaní záujemcov o občianstvo Malty
Maltská vláda podľa prezidenta Georgea Abelu veľmi podrobne preveruje jednotlivé žiadosti o maltské občianstvo, a teda aj o občianstvo Európskej únie.
"Jednotlivci sú veľmi prísne, zdĺhavo a dôkladne preverení. Toto obdobie trvá minimálne šesť až 24 mesiacov s tým, že počet je obmedzený hornou hranicou 1800. Robíme dostatok v oblasti dôkladnosti preverovania záujemcov," deklaroval na dnešnej tlačovej konferencii po rokovaní so svojím slovenským partnerom Ivanom Gašparovičom.
Krajina čelí kritike Európskej únie, ktorá upozorňuje, že Malta týmto nalepila cenovku na európske občianstvo a hodila ho na trh.
Európsky parlament (EP) prijal 16. januára nezáväzné uznesenie, v ktorom vyzval Matlu, aby program predaja svojich pasov zastavila. Podľa EP to "podkopáva samotnú koncepciu európskeho občianstva". Maltský premiér Joseph Muscat však oznámil, že v tomto pláne budú pokračovať.
"Občianstvo by naďalej malo ostať výlučnou kompetenciou jednotlivých členských štátov," podotkol dnes Abela s tým, že od prijatia uznesenia EP sa maltskí predstavitelia intenzívne stretávajú so zástupcami parlamentu a Európskej komisie (EK), kde dôkladne vysvetľujú podrobnosti tohto programu.
Pripomenul, že EK je tou inštitúciou, ktorá by mala zvážiť a zhodnotiť terajší stav nadobúdania občianstva či získania pobytu v členských štátoch únie. Podľa neho by mala prísť s odporúčaniami, ktoré by sa prijali plošne. Upozornil však, že tie musia byť v súlade s článkom 4 Zmluvy o EÚ, ktorý hovorí o vzájomnom rešpektovaní sa jednotlivých štátov a únie vychádzajúc zo zásad lojálnej spolupráce.
Aj Gašparovič rovnako konštatoval, že neexistujú striktné pravidlá z hľadiska medzinárodného práva pre získanie pasu tej-ktorej krajiny EÚ. "Zásadnou podmienkou je, že akékoľvek rozhodnutie iného štátu vo vzťahu k štátnemu občianstvu nesmie zasahovať do integrity a narúšať právny poriadok iného štátu," upozornil.
Európsky internetový denník EUobserver dnes uviedol, že EK je pripravená na právne konanie voči Malte. Únia sa okrem iného obáva zlyhania maltských bezpečnostných orgánov pri previerke žiadateľov o občianstvo, čím vzniká riziko pustiť zločincov alebo osoby spojené s organizovaným zločinom aj do ostatných členských štátov.
Eurokomisárka pre spravodlivosť Vivian Redingová uviedla, že EK v súčasnosti vedie technické rokovania s Maltou, aby vyriešila túto záležitosť pokojnou a mimosúdnou cestou. Nesnaží sa presadiť svoje právomoci na úkor maltských národných kompetencií, iba chce pripomenúť zásady, ktoré by mali byť zohľadňované pri udeľovaní štátneho občianstva.
Koncom minulého roka maltská vláda oznámila zmeny v programe udeľovania občianstva bohatým investorom. Na jeho získanie budú záujemcovia potrebovať viac peňazí, naďalej však od nich nebudú požadovať trvalý pobyt. Podľa agentúry AP celkové investície predstavujú 1,15 milióna eur. Účastníci programu urýchleného udeľovania občianstva musia tiež vložiť 350.000 eur do nehnuteľností a ďalších 150.000 eur do dlhopisov alebo akcií na najmenej päť rokov.
