Bratislava 31. augusta (TASR) - V gréckokatolíckej cirkvi sa dnes končí liturgický či cirkevný rok a od 1. septembra sa začína nový. V byzantskom obrade je cirkevný rok zvláštny tým, že sa nezačína občianskym novým rokom v januári. Nezačína sa ani na začiatku adventu pred Vianocami, ako je to v rímskokatolíckej cirkvi alebo v Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV).

Začiatok nového liturgického či cirkevného roka sa v gréckokatolíckej cirkvi nazýva aj začiatok indiktu. Znamená to úplný cirkevný rok od 1. septembra do 31. augusta. Indikt - z latinského slova "indictio" znamená - ohlásenie, určiť cenu, odhadnúť. Tak sa nazýval výnos rímskych cisárov, ktorý nariaďoval každých päť rokov uskutočniť súpis a ohodnotenie pozemkov vo vlastníctve občanov.

Prvé indikty sa objavili za cisára Diokleciána (284-305) od roku 297. Spočiatku sa výraz "indikt" používal len pre finančný rok, postupne sa však stal východiskovým bodom aj na označenie rôznych dátumov spoločenského života.

Najprv bol prvým dňom indiktu 23. september - deň narodenín cisára Augusta. Od čias cisára Konštantína Veľkého (306-337) bol začiatok indiktu preložený na 1. september každého bežného roka.

Účastníci Nicejského snemu v roku 325 prijali deň 1. september za začiatok cirkevného roka a tak ostal vo východnej cirkvi dodnes.

"Deň 1. september ako začiatok liturgického alebo cirkevného roka dostal náboženskú náplň so svojou vlastnou bohoslužbou. Veriaci v tento deň čítajú v chrámoch z evanjelia tú časť, v ktorej sa spomína, že Ježiš Kristus prišiel do synagógy v Nazarete a prečítal slová proroka Izaiáša: Duch Pánov je nado mnou, preto ma pomazal...hlásať milostivý rok Pánov," uviedol hovorca Bratislavskej gréckokatolíckej eparchie Stanislav Gábor.

Ako ďalej informoval, na začiatku cirkevného roka sa gréckokatolícki veriaci modlia za jeho požehnanie, za pokoj vo svojej vlasti, v meste či obci a prosia Boha o ochranu.