Bratislava 10. apríla (TASR) – Celý svet by si mal vziať príklad zo Slovenskej republiky v súvislosti s formálnym uznaním genocídy v Arménsku a zavedením trestnej zodpovednosti za jej popieranie. Uviedol to dnes prezident Fóra arménskych asociácií Európy (FAAE) Ašot Grigorian počas tlačovej konferencie pri príležitosti 100. výročia genocídy Arménov, ktoré si svet pripomenie 24. apríla.



Podľa Grigoriana môže byť SR "obrovským príkladom pre celý svet", avšak podľa jeho slov "treba mať odvahu, treba mať pocit spravodlivosti a nemať strach za to bojovať". Grigorian pri tejto príležitosti zdôraznil, že SR nebola vždy medzi prvými v podobne dôležitých otázkach, preto si jej postoj v tejto záležitosti arménsky národ váži.

Vážnym problémom, ktorému čelí v súčasnosti nielen FAAE, je podľa Grigoriana neuznanie genocídy Arménov zo strany OSN, USA či Turecka. Najväčší vplyv majú podľa neho v tomto smere práve Spojené štáty americké.

"Naším najzávažnejším cieľom je, aby aj OSN, aj Amerika – všetko závisí od Ameriky – uznali formálne genocídu v Arménsku," povedal pre TASR Grigorian.

Šéf FAAE na stretnutí po prvý raz verejne predstavil aj činnosť nového Paneurópskeho centra politicko-ekonomických analýz a prognóz (PANAP), ktorého hlavným cieľom bude "zjednotenie Európy". Podtitulom PANAP-u je "Aliancia ochrany mieru" a v jej vedení majú byť okrem Grigoriana aj expremiér SR Ján Čarnogurský či francúzsky expremiér Dominique de Villepin, ktorého organizácia plánuje osloviť.

Slovenská republika v roku 2004 odsúdila spáchanie genocídy Arménov, pričom o päť rokov neskôr ako prvá krajina v Európskej únii zaviedla trestnú zodpovednosť za popieranie tejto historickej udalosti. Kroky SR nasledovali vlani aj Grécko a Cyprus.

Podľa arménskych zdrojov si masakry a deportácie Arménov v Osmanskej ríši v rokoch 1915-17 vyžiadali až 1,5 milióna mŕtvych. Turecká strana pripúšťa bilanciu 300.000-500.000 obetí a naďalej odmieta označovať vtedajšie udalosti za genocídu.