Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Prvé slovenské patronátne gymnáziá boli gymnáziá s vyučovaním slovenského jazyka na území dnešného Slovenska založené v 70. rokoch 19. storočia.
Autor TASR
Martin/Bratislava 1. septembra (TASR) – V Turčianskom Svätom Martine (dnes Martin) otvorili pred 150 rokmi 1. septembra 1867 Nižšie slovenské evanjelické patronátne gymnázium.
Prvé slovenské patronátne gymnáziá boli gymnáziá s vyučovaním slovenského jazyka na území dnešného Slovenska založené v 70. rokoch 19. storočia. Katolícke v Kláštore pod Znievom (1869-1874) a dve evanjelické a.v. v Revúcej (1862-1874) a v Turčianskom Svätom Martine (1866-1874). Ich založenie bolo iniciované Memorandom slovenského národa vyhláseného v Martine 7. júla 1861, ktoré obsahovalo osem požiadaviek. Zakladatelia využili na ich založenie Cisársky patent zo dňa 1. septembra 1859 vydaný Františkom Jozefom I. Po Zániku patentálnej superintendácie boli transformované na patronátne gymnáziá.
Tieto slovenské cirkevné školy boli založené bez podpory štátu. Staral sa o ne patronát na čele s výborom, ktorý viedol správca (predseda). Patronát mal na starosti materiálne zabezpečenie školy.
Martinské Nižšie slovenské evanjelické patronátne gymnázium sa podarilo otvoriť zásluhou evanjelického superintendenta Karola Kuzmányho (v rokoch 1863–1866 podpredseda Matice slovenskej). Jeho správcom sa stal slovenský politik, básnik a publicista Viliam Pauliny-Tóth. Gymnázium otvorili 1. septembra 1867 s prípravnou, prvou a druhou triedou. V školskom roku 1869-1870 bolo už štvortriedne. Vychovávalo žiakov v materinskom jazyku, v demokratickom, slovanskom a národnom duchu. Malo prevažne humanitný charakter.
Gymnázium za osem rokov pôsobenia navštevovalo vyše 600 žiakov z celého Slovenska, vtedajšieho Horného Uhorska, z rodín slovenskej buržoáznej inteligencie, z maloburžoáznych a roľníckych rodín. Zväčša to boli chudobní chlapci, ktorým sa poskytovali zľavy zo školského a alumnického (stravovacieho) poplatku a niektorí dostávali aj štipendiá. V martinskom gymnáziu pôsobili poprední slovenskí profesori ako bol Martin Kramár, Jozef Nedobrý, Jozef Inštitoris, Ján Dérer a Ján Kadavý. Podľa učebného plánu sa vyučovalo náboženstvo, latinčina, slovenčina, maďarčina, nemčina, zemepis, dejepis, počty, prírodopis, fyzika, chémia, telocvik, krasopis, kreslenie a spev.
Na Nižšom slovenskom evanjelickom patronátnom gymnáziu sa dosahovali veľmi dobré výchovné a vyučovacie výsledky, no napriek tomu sa ho rozšíriť na osemtriedne už nepodarilo. Rakúsko-uhorská vláda ho 31. januára 1875 zrušila a jeho majetok zhabala.
Prvé slovenské patronátne gymnáziá boli gymnáziá s vyučovaním slovenského jazyka na území dnešného Slovenska založené v 70. rokoch 19. storočia. Katolícke v Kláštore pod Znievom (1869-1874) a dve evanjelické a.v. v Revúcej (1862-1874) a v Turčianskom Svätom Martine (1866-1874). Ich založenie bolo iniciované Memorandom slovenského národa vyhláseného v Martine 7. júla 1861, ktoré obsahovalo osem požiadaviek. Zakladatelia využili na ich založenie Cisársky patent zo dňa 1. septembra 1859 vydaný Františkom Jozefom I. Po Zániku patentálnej superintendácie boli transformované na patronátne gymnáziá.
Tieto slovenské cirkevné školy boli založené bez podpory štátu. Staral sa o ne patronát na čele s výborom, ktorý viedol správca (predseda). Patronát mal na starosti materiálne zabezpečenie školy.
Martinské Nižšie slovenské evanjelické patronátne gymnázium sa podarilo otvoriť zásluhou evanjelického superintendenta Karola Kuzmányho (v rokoch 1863–1866 podpredseda Matice slovenskej). Jeho správcom sa stal slovenský politik, básnik a publicista Viliam Pauliny-Tóth. Gymnázium otvorili 1. septembra 1867 s prípravnou, prvou a druhou triedou. V školskom roku 1869-1870 bolo už štvortriedne. Vychovávalo žiakov v materinskom jazyku, v demokratickom, slovanskom a národnom duchu. Malo prevažne humanitný charakter.
Gymnázium za osem rokov pôsobenia navštevovalo vyše 600 žiakov z celého Slovenska, vtedajšieho Horného Uhorska, z rodín slovenskej buržoáznej inteligencie, z maloburžoáznych a roľníckych rodín. Zväčša to boli chudobní chlapci, ktorým sa poskytovali zľavy zo školského a alumnického (stravovacieho) poplatku a niektorí dostávali aj štipendiá. V martinskom gymnáziu pôsobili poprední slovenskí profesori ako bol Martin Kramár, Jozef Nedobrý, Jozef Inštitoris, Ján Dérer a Ján Kadavý. Podľa učebného plánu sa vyučovalo náboženstvo, latinčina, slovenčina, maďarčina, nemčina, zemepis, dejepis, počty, prírodopis, fyzika, chémia, telocvik, krasopis, kreslenie a spev.
Na Nižšom slovenskom evanjelickom patronátnom gymnáziu sa dosahovali veľmi dobré výchovné a vyučovacie výsledky, no napriek tomu sa ho rozšíriť na osemtriedne už nepodarilo. Rakúsko-uhorská vláda ho 31. januára 1875 zrušila a jeho majetok zhabala.
