Bratislava 22. augusta (TASR) – Pokiaľ by Slovensko zostalo v spojenectve s Nemeckom a nezorganizovalo by odboj, bolo by porazené. Slovenské národné povstanie (SNP) bolo preto východiskom v povojnovom usporiadaní. Pre TASR to povedal historik Vojenského historického ústavu (VHÚ) v Bratislave František Cséfalvay.

SNP vzniklo podľa Cséfalvaya v situácii, keď bolo Slovensko vo vojne už viac ako tri roky a táto situácia sa čoraz viac odzrkadľovala aj na politicko-spoločenskom dianí. "Najmä v armáde a mocenských štruktúrach začala prevládať nespoľahlivosť. Prejavovalo sa to tak, že tieto zložky už neboli tak silné, ako predtým, alebo prestali úplne slúžiť," uviedol historik.

K vzniku povstania podľa neho prispel fakt, že v roku 1944 už bola porážka nacistického Nemecka jasná. Došlo tak k zblíženiu rôznych prúdov odboja a vzniku Slovenskej národnej rady. "Cieľom týchto orgánov bola snaha vytrhnúť Slovensko spod nacistickej nadvlády a pridať ho na stranu víťaziacich štátov. Tak začali prípravy na povstanie," vysvetlil Cséfalvay z VHÚ.

Ako uviedol, jeho iniciátormi boli intelektuáli a politici, ktorých strany boli zakázané. Išlo hlavne o predstaviteľov bývalých členov agrárnej a národnej strany či komunistov. "Z komunistov to bol Karol Šmidke, Gustáv Husák či Ladislav Novomeský a z občianskej skupiny Jozef Lettrich, Ján Ursíny a Matej Josko," spresnil vojenský historik. Podľa neho prípravy na ozbrojené povstanie začali v marci až v apríli v roku 1944.

Programovo bol odboj zjednotený na zásadách Vianočnej dohody, ktorá ukladala Slovenskej národnej rade viesť povstanie proti Prvej Slovenskej republike na čele s prezidentom Jozefom Tisom. Cséfalvay tvrdí, že povstalci museli na začiatku riešiť personálne i veliteľské zabezpečenie odboja. Dôležité bolo, aby z armádneho prostredia získali čo najviac ľudí.

"Po dlhých prieťahoch vedením antifašistických vojenských akcii poverili Jána Goliana. On však nemal toľko veliteľských skúseností. Spočiatku preto existovali obavy, či ho vyšší dôstojníci budú akceptovať," konštatoval historik. Ako ďalej informoval, Golian spolu so štábom Vojenského ústredia vypracoval v júni 1944 prvý rámcový vojenský plán SNP, ktorý počítal s koordináciou povstaleckej armády so sovietskou armádou. "Tá sa v tom období nepodarila hlavne pre nedostatok času, 29. augusta už totiž nemeckou okupáciou vypuklo povstanie," dodal Cséfalvay.

SNP dokázalo spojiť aj politikov odlišných ideológií

Slovenské národné povstanie bolo obdobím, ktoré dokázalo zjednotiť komunistov s demokratmi. Politici oboch politických táborov boli vo vzťahu k londýnskej exilovej vláde či v presadzovaní slovenskej otázky jednotní. Pre TASR to uviedol historik Vojenského historického ústavu (VHÚ) v Bratislave František Cséfalvay.

Na povstaleckom území mala podľa neho hlavné politické slovo Slovenská národná rada (SNR), ktorá bola v kontakte s exilovou vládou v Londýne. Cséfalvay tvrdí, že exilová vláda na čele s prezidentom Edvardom Benešom neuznávala svojbytnosť slovenského národa a ani slovenský jazyk. "SNR, naopak, dôrazne žiadala, aby bolo Slovensko v rovnoprávnom postavení ako Česko," povedal vojenský historik.

Tvrdí však, že odboj prezidenta Beneša a jeho vládu rešpektoval. Ale na povstaleckom území SNR vydávala nariadenia sama, a to bez ohľadu na exilového prezidenta. "Vznikla tu nová politická moc, ktorú reprezentovali komunisti a demokrati," vysvetlil Cséfalvay.

Rivalita medzi oboma politickými skupinami podľa neho v tom čase nebola. K tomu mal prispieť aj rovnaký počet poslancov v SNR. Ako tvrdí historik z VHÚ, komunistická strana pri prerokúvaní ústupu z Turca alebo rôznych povstaleckých neúspechov vedela vyjadriť svoj názor ráznejšie. "Rivalita medzi stranami ale nebola," skonštatoval Cséfalvay. Po skončení povstania stále vníma, že politici SNR zastávali názor rovnoprávnosti slovenského a českého národa. "Hoci tento povstalecký program prešiel aj do povojnového obdobia, myšlienka spolužitia rovný s rovným bola po roku 1946 až 1947 zlikvidovaná a obnovil sa opäť centralizovaný štát," dodal Cséfalvay.