Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Streda 17. apríl 2024Meniny má Rudolf
< sekcia Slovensko

Alojz Hlina chce požiadať premiéra o vystúpenie na rokovaní vlády

Alojz Hlina Foto: TASR/Štefan Puškáš

Nezaradený poslanec považuje svoje interpelácie za také neodkladné, že ich chce predniesť na vláde.

Bratislava 6. júla (TASR) - Nezaradený poslanec Národnej rady SR Alojz Hlina chce v pondelok 8. júla požiadať premiéra Roberta Fica (Smer-SD), aby mohol svoje interpelácie predniesť na rokovaní vlády. Hlina tvrdí, že mu to umožňuje rokovací poriadok kabinetu. Poslanec mal interpelácie predniesť na uplynulej schôdzi parlamentu. Trval však na tom, aby boli prítomní všetci členovia vlády SR, čo sa nestalo. Hlina preto odmietol interpelácie predniesť. Nezaradený poslanec považuje svoje interpelácie za také neodkladné, že ich chce predniesť na vláde.

Pre svoj postoj zablokoval Hlina hlasovanie o približne 20 opozičných návrhoch zákonov. Pred hlasovaním sa totiž postavil za rečnícky pult a trval na tom, že mu musí byť umožnené predniesť interpelácie pred všetkými členmi vlády. Tí však v pléne prítomní neboli. Hlina vyhlásil, že kým mu plénum jeho požiadavku nesplní, nepohne sa od rečníckeho pultu. Predseda parlamentu Pavol Paška (Smer-SD) ho žiadal, aby bral ohľad na kolegov, ktorí chcú hlasovať, Hlina to odmietol.

Alojz Přidal z KDH odmietol uviesť hlasovanie, kým ho Hlina nepustí za rečnícky pult. Paška po výmene názorov s Hlinom navrhol ukončiť schôdzu a o prerokovaných návrhoch hlasovať na ďalšej riadnej schôdzi. Návrh odobrilo 76 zo 123 prítomných poslancov, predseda parlamentu následne schôdzu ukončil. Najbližšia schôdza je naplánovaná na september. Predseda parlamentu však môže rokovanie zvolať kedykoľvek. Podpredsedníčka parlamentu Renáta Zmajkovičová (Smer-SD) po rokovaní poslaneckého grémia pre TASR uviedla, že žiadna skoršia schôdza nebude, o opozičných návrhoch rozhodne plénum v septembri. Súhlasili vraj všetky strany.

Na hlasovanie čaká napríklad trestanie stáčania kilometrov, zmena názvu krajov na župy, zmeny v rokovacom poriadku, hlásenie pobytu občanov, zrušenie výmenných lístkov, zmeny vo výpočte valorizácie dôchodkov, zrušenie Fondu národného majetku SR, zníženie dane pre firmy z 23 percent na 19 percent, zmeny v prenájme poľovných revírov či ochrana zraniteľných spotrebiteľov voči dodávateľom energií a iné.