Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Ak by Obyčajní s návrhom uspeli, tak by od nového roka verejní činitelia niesli hmotnú zodpovednosť, ak by svojim konaním vedome spôsobili štátu škodu.
Autor TASR
Bratislava 5. decembra (TASR) - Hmotná zodpovednosť verejných funkcionárov za škodu spôsobenú štátu sa zavádzať nebude. Plénum dnes nepodporilo návrh zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú štátu, ktorý tentoraz predložili poslanci OĽaNO.
Ak by Obyčajní uspeli, tak každý verejný činiteľ by musel od nového roku pri nakladaní s verejnými prostriedkami a majetkom štátu či samosprávy postupovať s odbornou starostlivosťou, hospodárne, efektívne a v súlade s účelom ich použitia. Ak by to porušil s vedomím, že svojim konaním môže spôsobiť štátu škodu, ale spoliehal sa, že sa tak nestane, za výsledok svojej práce by sa zodpovedal. Ak by sa na škode podieľalo viacero aktérov, zodpovednosť by niesol ten činiteľ, ktorý vykonal rozhodujúci právny úkon.
Konať mal generálny prokurátor
V procese uplatňovania náhrady škody mal konať generálny prokurátor, pričom nevyhnutným titulom na uplatnenie nároku malo byť právoplatné rozhodnutie súdu či kontrolného orgánu o tom, že verejný činiteľ porušil svoje povinnosti. Generálny prokurátor mal konať v tejto veci ex offo a v mene štátu. Informácie o vzniku škody by mohol získať aj od Najvyššieho kontrolného úradu SR.
Pôvod návrhu bol v anglo-americkom koncepte žaloby
Základná idea návrhu OĽaNO pochádzala z anglo-amerického konceptu žaloby "qui tam", ktorej podstata spočíva v možnosti súkromnej osoby podať žalobu v mene štátu v situáciách, keď štátu zjavne vznikla škoda, avšak táto skutočnosť nie je adekvátne prešetrená a z politického hľadiska je takpovediac zametená pod koberec. "Počas dvoch dekád existencie SR bola aj naša verejnosť svedkom vzniku viacerých závažných káuz, v ktorých nebola nikdy vyvodená zodpovednosť," upozorňovali Obyčajní.
Povinné konzultácie s inštitúciami EÚ pri prijímaní niektorých zákonov sa zavádzať nebudú. Plénum dnes nepodporilo návrh novely rokovacieho poriadku od Jozefa Kollára (nezaradený) a Jozefa Viskupiča (OĽaNO).
Poslanci chceli predísť tomu, aby nedošlo k prijatiu vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré by boli nezlučiteľné alebo nezosúladené s cieľmi a právnymi predpismi EÚ a jej inštitúcií. Povinné konzultácie sa tak mali uskutočniť v takom štádiu legislatívneho procesu, aby bolo možné ich stanovisko zohľadniť.
Ak by Obyčajní uspeli, tak každý verejný činiteľ by musel od nového roku pri nakladaní s verejnými prostriedkami a majetkom štátu či samosprávy postupovať s odbornou starostlivosťou, hospodárne, efektívne a v súlade s účelom ich použitia. Ak by to porušil s vedomím, že svojim konaním môže spôsobiť štátu škodu, ale spoliehal sa, že sa tak nestane, za výsledok svojej práce by sa zodpovedal. Ak by sa na škode podieľalo viacero aktérov, zodpovednosť by niesol ten činiteľ, ktorý vykonal rozhodujúci právny úkon.
Konať mal generálny prokurátor
V procese uplatňovania náhrady škody mal konať generálny prokurátor, pričom nevyhnutným titulom na uplatnenie nároku malo byť právoplatné rozhodnutie súdu či kontrolného orgánu o tom, že verejný činiteľ porušil svoje povinnosti. Generálny prokurátor mal konať v tejto veci ex offo a v mene štátu. Informácie o vzniku škody by mohol získať aj od Najvyššieho kontrolného úradu SR.
Pôvod návrhu bol v anglo-americkom koncepte žaloby
Základná idea návrhu OĽaNO pochádzala z anglo-amerického konceptu žaloby "qui tam", ktorej podstata spočíva v možnosti súkromnej osoby podať žalobu v mene štátu v situáciách, keď štátu zjavne vznikla škoda, avšak táto skutočnosť nie je adekvátne prešetrená a z politického hľadiska je takpovediac zametená pod koberec. "Počas dvoch dekád existencie SR bola aj naša verejnosť svedkom vzniku viacerých závažných káuz, v ktorých nebola nikdy vyvodená zodpovednosť," upozorňovali Obyčajní.
Povinné konzultácie s EÚ pri príprave niektorých zákonov neprešli
Povinné konzultácie s inštitúciami EÚ pri prijímaní niektorých zákonov sa zavádzať nebudú. Plénum dnes nepodporilo návrh novely rokovacieho poriadku od Jozefa Kollára (nezaradený) a Jozefa Viskupiča (OĽaNO).
Poslanci chceli predísť tomu, aby nedošlo k prijatiu vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré by boli nezlučiteľné alebo nezosúladené s cieľmi a právnymi predpismi EÚ a jej inštitúcií. Povinné konzultácie sa tak mali uskutočniť v takom štádiu legislatívneho procesu, aby bolo možné ich stanovisko zohľadniť.
