Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 6. máj 2024Meniny má Hermína
< sekcia Slovensko

HRABKO: Kým sa Cameron dostane k referendu, EÚ už možno nebude

J.Hrabko v TABLET.TV Foto: TABLET.TV

Predseda NR SR Peter Pellegrini sa rozhodol pre najneskorší možný termín volieb. Dá sa očakávať, že Smer-SD stihne pred voľbami rozbehnúť oslavy MDŽ. V TABLET.TV to povedal publicista Juraj Hrabko.

Bratislava 14. novembra (Teraz.sk) – Migračná kríza už dnes rozbíja schengenský priestor a stavia proti sebe štáty Európskej únie (EÚ), ktorá je príliš pomalá a nedokáže adekvátne reagovať. Táto hrozba je taká vážna, že požiadavky, s ktorými chce britský premiér David Cameron rokovať o zotrvaní Veľkej Británie v EÚ, nie sú „príliš dôležité“.

„Je celkom možné, že do konca roku 2017, kedy sa má vo Veľkej Británii uskutočniť referendum, už Európska únia nebude,“ povedal v TABLET.TV publicista Juraj Hrabko.

Aj keď sú britské požiadavky zamerané na obmedzenie prísunu pracovných síl z iných krajín únie, či na diferencované poskytovanie sociálnej pomoci Britom a občanom iných krajín EÚ, v rozpore so základnými pravidlami únie, podľa Hrabka sú to len úvodné rokovacie pozície. „Rokovania budú prebiehať, bude sa hovoriť o detailoch, ale teraz tomu netreba pripisovať prílišnú dôležitosť,“ povedal.

V diskusii reagoval aj na oficiálny termín parlamentných volieb, ktoré predseda parlamentu Peter Pellegrini (Smer-SD) vyhlásil na 5. marca. V rozpore s očakávaniami niektorých analytikov totiž vládna strana nevyužila svoju moc na to, aby bol termín stanovený na čas jarných prázdnin v Bratislave, kde má relatívne slabšiu voličskú základňu.

„Je to najneskorší možný termín vyhlásenia volieb. Príde k iným, onakvejším záležitostiam. Myslím si, že strana Smer si neodpustí každoročné oslavy MDŽ. Celé Slovensko neobehnú 8. marca, vždy to robia už vo februári a myslím si, že to využijú aj tento rok,“ povedal s tým, že oslavy MDŽ podľa neho Smer-SD nebude prezentovať ako predvolebnú kampaň, ale ako každoročnú povinnú jazdu z ich strany.



Na otázku, či vládnej strane môže vo voľbách pomôcť načasovanie sociálnych opatrení na koniec volebného obdobia, odpovedal kladne.

„Myslím si, že určite áno. A jedným z dôvodov je aj odmietnutie návrhu opozície, aby vláda prišla dať do parlamentu odpočet svojej štvorročnej činnosti. Napriek schváleným sociálnym balíčkom a príprave tretieho balíčka sa Smer tejto debate chce vyhnúť,“ poznamenal.

Hoci aktuálne prebieha posledná riadna schôdza parlamentu, podľa Hrabka sa ešte určite objavia návrhy na zvolanie mimoriadnej schôdze. „Nedá sa vylúčiť, že nejaká schôdza parlamentu, tzv. mimoriadna, ešte do volieb bude. Očakávam skôr návrh na odvolanie člena vlády. Ak by bol zo strany opozície iný návrh na mimoriadnu schôdzu, vládnym poslancom stačí sa nezaprezentovať a neschváliť jej program,“ povedal.

Medzitým už zámer iniciovať mimoriadnu schôdzu parlamentu avizovalo OĽaNO Igora Matoviča.

Hrabko reagoval aj na reguláciu prijímania poslaneckých asistentov. Poslanec Národnej rady SR totiž bude môcť zamestnať maximálne troch asistentov. Vyplýva to z novely zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov, ktorú 10. novembra schválili poslanci. Zároveň bude platiť, že jeden asistent nebude môcť pracovať pre viacerých poslancov tak, ako je to v súčasnosti bežné.

„Myslím si, že toto je reakcia na nehorázne nakladanie s našimi peniazmi, keď deväť poslancov malo za asistentku, ktorá im radila aj v zahraničnopolitických otázkach, kaderníčku z Prešova. Pričom peniaze nechodili ani na jej účet, ale na účet jej švagra, ktorý robil kampaň za stranu Smer,“ povedal Hrabko. „Teraz je zmena, asistent už môže byť len pre jedného poslanca a môžu byť maximálne traja. Až sa čudujem, že je okolo toho také ticho. Okrem zmeny tohto zákona,“ upozornil.

Komentoval aj vstup nového politického subjektu podnikateľa Borisa Kollára do volebného ringu. „Myslím si, že priliehavejší názov ako Sme rodina, sa v prípade Borisa Kollára ani nedal vymyslieť. Odkaz ´Sme rodinaˇ môže znamenať aj to, že sme rodina podnikateľov. Boris Kollár svojim spôsobom patrí medzi oligarchov,“ povedal.
Na poznámku Teraz.sk, že odkaz na rodinu môže byť jednoducho dôsledkom konzervatívnej a kresťanskej orientácie ďalších dvoch členov novej strany, Milana Krajniaka a Petra Pčolinského, Hrabko reagoval, že v takom prípade sa predsedom strany mal stať Krajniak, nie Kollár.

Ak by nezávislý poslanec Alojz Hlina, ktorý figuruje na 70. mieste návrhu kandidátnej listiny KDH, skutočne získal viac ako 10.000 preferenčných hlasov, ako avizuje, do parlamentu by sa podľa Hrabka dostal. „Vo všeobecnosti by 10.000 preferenčných hlasov malo stačiť na to, aby sa kandidát prekrúžkoval do parlamentu. Záleží na ňom, ako osloví voličov,“ povedal.

Za pragmatické označil aj rokovania strany Šanca s Mostom – Híd o tom, že by kandidáti Šance figurovali na kandidátnej listine bugárovcov. Pre Šancu je to podľa neho jediná reálna možnosť, ako v týchto voľbách dostať do parlamentu svojich zástupcov, Mostu – Híd zasa môžu pomôcť hlasy Šance, aj keby znamenali len jedno či dve percentá.