< sekcia Slovensko

HRABKO: SaS a OĽaNO sa chýbajúce regionálne štruktúry môžu vypomstiť

Juraj Hrabko a Jozef Hrabina v TABLET.TV Foto: TABLET.TV

Podľa politológa Jozefa Hrabinu stranám ako SNS alebo KDH práve regionálne štruktúry pomáhajú prekonávať veľké krízy. Strany, ktoré ich nemajú, môžu o preferencie prísť oveľa ľahšie.

Bratislava 17. novembra (Teraz.sk) – Opozičné OĽaNO, ale do značnej miery aj SaS rezignovali na budovanie širších regionálnych štruktúr a sústreďujú sa najmä na celoštátnu politiku. To ich však podľa publicistu Juraja Hrabka a politológa Jozefa Hrabinu robí oveľa zraniteľnejšími v prípade, že by sa dostali do nejakej väčšej krízy. Zhodli sa na tom v diskusii na TABLET.TV.

„Strany s tradičnými štruktúrami majú veľkú silu, veľký voličský potenciál, stačí malý impulz, zmení sa vedenie strany a strana je naspäť,“ pripomenul Hrabina, že SNS sa po štyroch rokoch mimo Národnej rady úspešne prepracovala naspäť a na dobrej ceste je aj KDH, ktoré z parlamentu vypadlo po posledných voľbách. Dodal, že široké štruktúry pomáhajú aj Smeru-SD a napriek enormnému tlaku si stále udržiava pozície, čoho dôsledkom je aj zatiaľ stále najlepší stranícky výsledok v komunálnych voľbách.

Hrabko reagoval, že Smer-SD je víťazom komunálnych volieb, ale len ak sa nepočítajú nezávislí kandidáti, ktorí obsadili najviac miest starostov a primátorov. „Toto sa môže vypomstiť. My tu máme zastupiteľský systém, systém postavený na politických stranách. Preto hovorím, že posolstvo volieb bolo dosť nešťastné, výhrou nezávislých a v podstate prehrou všetkých ostatných, lebo aj Smer prehral, ak ho porovnávame s nezávislými,“ upozornil Hrabko.

Obaja zaregistrovali relatívne dobrý výsledok strany Sme rodina v komunálnych voľbách. „Ale neviem si ju predstaviť vo vláde,“ reagoval Hrabko. Podľa Hrabinu Sme rodina už od svojho založenia regionálne štruktúry buduje. „Sme rodina sa profiluje od začiatku do konzervatívnej podoby, čiže nie je to mestská strana, oni si pravdepodobne zrátali, že dve a dve sú štyri. A že ich sila bude v regiónoch tak, ako to je v prípade SNS a Smeru,“ odhadol Hrabina.



V prvej pätici sa z hľadiska počtu získaných starostov a primátorov v komunálnych voľbách najlepšie umiestnili nezávislí kandidáti, nasledovaní Smerom –SD, SNS, KDH a Mostom – Híd. „Smer vyhral voľby, SNS má historický výsledok, je to primárne podľa mňa dané tým, že sú to strany, aj Most, ktoré majú veľmi veľké štruktúry,“ komentoval poradie Hrabina.

Podľa Hrabka je pre Most – Híd dôležité, že v komunálnych voľbách po prvý krát prekonal SMK. „Voliči začínajú cítiť veci, ktoré presadil v tejto vládnej koalícii,“ povedal s tým, že z mocenského hľadiska je práve Most v tejto chvíli mimoriadne úspešnou stranou.

Smer v týchto voľbách získal menej starostov a primátorov ako v roku 2014, keď bol podľa Hrabka v inej spoločenskej situácii, ale zaznamenal ústup z pozícií aj v krajských mestách, kde boli s jeho podporou zvolení len dvaja primátori. Napríklad aj SaS a OĽaNO podporili po jednom úspešnom primátorovi, jeden pochádza priamo z KDH a jedného presadili mimoparlamentné Progresívne Slovensko a SPOLU. „Keď si pozrieme primátorov krajských miest, vidíme, že sa jedná do určitej miery aj o generačnú výmenu,“ poznamenal Hrabina, podľa ktorého má Smer-SD personálne problémy a nedokáže v dostatočnej miere ponúkať mladšiu generáciu svojich politikov. Na druhej strane, za stratou pozícií Smeru-SD vo veľkých mestách vidí aj turbulentný vývoj tohto roka, ktorý súvisel s vraždou novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej.

Obaja upozornili, že v komunálnych voľbách, na rozdiel od regionálnych, nebolo vidieť nárast voličskej účasti ani na celoštátnej úrovni, ani v Košiciach, výnimkou bolo iba hlavné mesto Bratislava, kde sa presadil kandidát Progresívneho Slovenska a SPOLU Matúš Vallo. „Naozaj to bola asi jedna z najlepších kampaní na území Slovenska počas jeho samostatnosti. Vyslovene šitá na mieru Bratislave v pozitívnom zmysle,“ povedal Hrabina.

Zároveň však podľa neho išlo o extrémne drahú kampaň, akú si podľa neho nemôžu niektoré strany dovoliť ani v parlamentných voľbách. „Ja hovorím, že Andrej Kiska si kúpil prezidentské kreslo, to isté si teraz myslím o pánovi Vallovi a kresle primátora,“ reagoval Hrabko. Víťazstvo Valla podľa Hrabinu môže byť pozitívnym impulzom pre Progresívne Slovensko a SPOLU. „Myslím si, že to môže byť pre nich impulz vyjsť do miest, do regiónov, začať budovať štruktúry, môže im to priniesť ovocie,“ poznamenal Hrabina.


Za slušné Slovensko


Skutočnosť, že NAKA preveruje trestné oznámenie na organizátorov pochodov Za slušné Slovensko podľa analytikov sama osebe znamená len to, že si polícia plní svoju zákonnú povinnosť. „V prvom rade, pred polrokom títo istí aktivisti skandovali na pódiách, že zákon má platiť pre všetkých rovnako. Zákon ukladá polícii povinnosť prešetriť každé trestné oznámenie, ktoré je podané. Oni neboli obvinení, bolo na nich podané trestné oznámenie. A polícia je povinná túto záležitosť preveriť. Je povinná predvolať si tých ľudí na výsluch,“ povedal Hrabina.

Hrabko k tomu dodal, že na Slovensku je pomerne vysoká nedôvera k polícii, ktorá býva často obviňovaná z „dvojakého metra“ pri vyšetrovaní jednotlivých trestných oznámení. Aj preto podľa neho môže vyšetrovanie tohto trestného oznámenia znamenať pre hnutie Za slušné Slovensko určitý implulz. A aktivita hnutia zasa podľa neho vyhovuje lídrovi Smeru-SD. „Robert Fico sa potrebuje ostať v pozornosti, potrebuje aby o ňom médiá písali, potrebuje, aby sa novinári rozčuľovali, potrebuje aby mimovládne organizácie proti nemu protestovali,“ poznamenal Hrabko.

Na druhej strane, termín „štátny prevrat“ v súvislosti s demonštráciami ako prvý podľa neho nepoužil predseda Smeru-SD. „Kto vyniesol na povrch slovo „prevrat“? Ja si to pamätám, bola to SaS, bola to Lucia Ďuriš Nicholsonová, ktorá v jednom rádiu, ktoré už dnes nie je, povedala na rovinu, že tu musí prísť k prevratu. Odvtedy sa tu začalo vo veľkom používať slovo „prevrat“ a ak už bolo položené na stôl, musíme uznať právo používať ho aj Robertovi Ficovi,“ povedal Hrabko.


Brexit


Obaja sa krátko vyjadrili aj k aktuálnemu vývoju rokovaní o dohode medzi Európskou úniou a Veľkou Britániou ohľadom brexitu. Ak by bola dohoda schválená v dnešnej forme, podľa Hrabinu by Veľká Británia ostala do veľkej miery regulovaná tými istými pravidlami, proti ktorým hlasovala v referende. „Otázka je, čo čakali britskí politici. Či EÚ bude taká naivná, že si nechá, aby Británia neplatila účet za to, že vystúpi z EÚ a aby v podstate mala všetky výhody krajiny, ktorá bude mať slobodný trh s EÚ,“ upozornil Hrabina.

„Ja si myslím, že úspech je už len to, že nejaká dohoda je. Bez ohľadu na to, či dobrá alebo zlá, ale leží na stole nejaká dohoda. Pravdupovediac, neviem si predstaviť iné hodnotenie zo strany britskej premiérky, ako to, že ju považuje za dobrú,“ povedal Hrabko s tým, že jedno je samotné znenie dohody a druhá vec je, ako sa bude v budúcnosti oboma stranami interpretovať.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.