Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Člen klubu Obyčajných navrhuje zaviesť, aby RTVS a rovnako aj iní vysielatelia s licenciou vyhradili najviac po 30 minút vysielacieho času pre účastníkov referenda na referendovú reklamu.
Autor TASR
Bratislava 5. septembra (TASR) - Zakotviť v zákone rovnosť v prezentovaní názorov v referendovej kampani rovnako, ako je to pri iných druhoch volieb. To je cieľom návrhu novely zákona o volebnej kampani, ktorý na septembrovú schôdzu NR SR predložil poslanec Igor Hraško (OĽaNO).
"V roku 2014 NR SR schválila okrem volebných kódexov aj nové podmienky vedenia volebnej kampane, avšak naďalej sa opomenulo na právnu úpravu vedenia kampane pred konaním referenda. Posledné konané referendum v SR (referendum o rodine, pozn. TASR) však ukázalo, že bez zákonom garantovanej rovnosti v prezentovaní názorov na konané referendum nie je možné uskutočniť objektívnu kampaň v médiách," myslí si Hraško.
Podľa jeho slov tak v praxi dochádzalo k situáciám, že "niektoré médiá poskytovali prezentovanie len určitého názoru na spôsob voľby v referende a RTVS nezabezpečila v dostatočnej miere vedenie odborných a vecných diskusií k predmetu referenda". Hraško chce preto zakotviť povinnosť, aby RTVS musela pred referendom poskytnúť po 25 hodín diskusných relácií v rozhlasovom a v televíznom vysielaní, pričom účastníkmi daných diskusií budú zástupcovia podporovateľov aj odporcov referenda.
Člen klubu Obyčajných ďalej navrhuje zaviesť novú možnosť pri konaní referenda, aby RTVS a rovnako aj iní vysielatelia s licenciou vyhradili najviac po 30 minút vysielacieho času pre účastníkov referenda na referendovú reklamu. "Aby sa predišlo obštrukciám zo strany (najmä) odporcov referenda, zavádza sa povinnosť konať diskusnú reláciu aj potom, ako sa jej po predchádzajúcej výzve odmietla niektorá z názorových strán zúčastniť, a teda si uplatnila tzv. prázdne kreslo," uvádza Hraško v dôvodovej správe s tým, že vďaka takejto právnej úprave sa predíde rôznym obštrukčným konaniam, ktoré majú za cieľ len neuskutočnenie odbornej diskusie.
Jeho novela má umožniť aj konanie diskusných, publicistických či iných programov s problematikou referenda, ktoré by mohli ovplyvniť hlasovanie osôb oprávnených voliť v prospech či v neprospech referenda, alebo ich účasti, alebo neúčasti na hlasovaní. To však len za podmienky zachovania rovnosti a vyváženosti prezentovaných názorov.
"V roku 2014 NR SR schválila okrem volebných kódexov aj nové podmienky vedenia volebnej kampane, avšak naďalej sa opomenulo na právnu úpravu vedenia kampane pred konaním referenda. Posledné konané referendum v SR (referendum o rodine, pozn. TASR) však ukázalo, že bez zákonom garantovanej rovnosti v prezentovaní názorov na konané referendum nie je možné uskutočniť objektívnu kampaň v médiách," myslí si Hraško.
Podľa jeho slov tak v praxi dochádzalo k situáciám, že "niektoré médiá poskytovali prezentovanie len určitého názoru na spôsob voľby v referende a RTVS nezabezpečila v dostatočnej miere vedenie odborných a vecných diskusií k predmetu referenda". Hraško chce preto zakotviť povinnosť, aby RTVS musela pred referendom poskytnúť po 25 hodín diskusných relácií v rozhlasovom a v televíznom vysielaní, pričom účastníkmi daných diskusií budú zástupcovia podporovateľov aj odporcov referenda.
Člen klubu Obyčajných ďalej navrhuje zaviesť novú možnosť pri konaní referenda, aby RTVS a rovnako aj iní vysielatelia s licenciou vyhradili najviac po 30 minút vysielacieho času pre účastníkov referenda na referendovú reklamu. "Aby sa predišlo obštrukciám zo strany (najmä) odporcov referenda, zavádza sa povinnosť konať diskusnú reláciu aj potom, ako sa jej po predchádzajúcej výzve odmietla niektorá z názorových strán zúčastniť, a teda si uplatnila tzv. prázdne kreslo," uvádza Hraško v dôvodovej správe s tým, že vďaka takejto právnej úprave sa predíde rôznym obštrukčným konaniam, ktoré majú za cieľ len neuskutočnenie odbornej diskusie.
Jeho novela má umožniť aj konanie diskusných, publicistických či iných programov s problematikou referenda, ktoré by mohli ovplyvniť hlasovanie osôb oprávnených voliť v prospech či v neprospech referenda, alebo ich účasti, alebo neúčasti na hlasovaní. To však len za podmienky zachovania rovnosti a vyváženosti prezentovaných názorov.
