< sekcia Slovensko

IVO: Xenofóbne nálady v SR sa zhoršili pre migračnú krízu aj politikov

Ilustračné foto Foto: TASR/AP

Sociálny dištanc vzrástol napríklad v prípade moslimských rodín, rodín prisťahovalcov z menej vyspelých krajín, ale aj v prípade ázijskej či černošskej rodiny.

Bratislava 15. decembra (TASR) - Xenofóbne nálady na Slovensku sa voči niektorým spoločenským skupinám či menšinovému obyvateľstvu zhoršili. Dôvodom je sčasti zmenená politická klíma, migračná kríza, ako aj častejšie medializované prípady teroristických útokov často spájaných s radikálnym islamom a ilegálnymi migrantmi. Vyplýva to z výskumnej štúdie Inštitútu pre verejné otázky (IVO), ktorý bol zameraný na extrémizmus.

V poslednom období došlo v názoroch značnej časti obyvateľstva k posunu smerom ku xenofóbnejšiemu, nenávistnejšiemu vnímaniu rôznych spoločenských skupín, došlo k oslabeniu empatie a ústretovosti voči nim. Slovenská verejnosť si však uvedomuje nebezpečenstvo extrémizmu, významná väčšina občanov má obavy z extrémistov a vie identifikovať prejavy extrémizmu. Zároveň však výskumné zistenia potvrdzujú, že v slovenskej spoločnosti sú značne rozšírené benevolentné postoje k aktivitám, ktoré majú extrémistický charakter. Nemusí však za tým byť automaticky vyznávanie extrémistickej ideológie.

Za rastom xenofóbnych nálad je aj konanie politikov na Slovensku. "Zástupcovia mainstreamových politických síl radikalizujú svoju rétoriku v otázkach, ktoré súvisia so vzťahmi väčšinového obyvateľstva voči menšine. Dochádza k radikalizácii verejného života. Posilňujú sa radikálne, extrémistické a protisystémové politické sily," skonštatoval politológ Grigorij Mesežnikov.

Sociálny dištanc vzrástol napríklad v prípade moslimských rodín, rodín prisťahovalcov z menej vyspelých krajín, ale aj v prípade ázijskej či černošskej rodiny. Takmer trojnásobný nárast sociálneho dištancu voči Židom je podľa výskumu nesporne výsledkom intenzívnejšieho šírenia antisemitizmu na sociálnych sieťach, najmä v réžii Ľudovej strany naše Slovensko. "Pozitívne je, že dnes už slovenská časť spoločnosti nepociťuje výraznejší dištanc voči maďarskej menšine, ako tomu bolo napríklad v minulosti. Menej potešujúca je, že ostražitosť voči ľuďom s inou sexuálnou orientáciou tiež narastá," doplnila sociologička a analytička IVO Oľga Gyárfášová.

Výskumná štúdia bola zameraná aj na samotné vnímanie extrémizmu, teda čo si ľudia pod týmto pojmom predstavujú. "V prvom rade je to násilie a agresivita, pochody, nepokoje, bitky. Druhá veľmi silná skupina sa viaže na netoleranciu a nenávisť voči inakosti. Treťou skupinou je rasizmus, protirómske postoje, nadradenosť bielej rasy," priblížila analytička IVO Zora Bútorová s tým, že na štvrtom mieste sa umiestnila strana ĽSNS Mariana Kotlebu, ktorú si tiež ľudia spájajú s pojmom extrémizmus.

Na politický nástup extrémistov a rozširovanie ich vplyvu zareagovala slovenská verejnosť pomerne citlivo. V júli tohto roka takmer tri štvrtiny ľudí zastávali názor, že tento trend predstavuje závažný a nebezpečný problém. Opačné stanovisko vyslovilo iba 13 percent respondentov. Ľudia začali kritickejšie vnímať aj šírenie nenávisti a netolerancie prostredníctvom sociálnych sietí.

Výskum IVO bol zameraný aj na postoje ľudí k rozpusteniu ĽSNS. Verejnosť prijala návrh generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára pomerne zdržanlivo, nie však odmietavo. Za rozpustenie bolo 50 percent respondentov, 38 percent to neschvaľovalo a 12 percent opýtaných nevedelo zaujať stanovisko.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.