Attack on Prime Minister
News in English
Slovenský diplomat pripomenul, že Rumunsko sa na prvom zasadnutí Rady ministrov od začiatku jeho predsedníctva predstavilo veľmi aktívne a dobre.
Autor TASR
Brusel 8. januára (TASR) - Slovensko, podobne ako aj ostatné členské krajiny EÚ, očakávajú od rumunského predsedníctva v Rade EÚ pokrok najmä v rokovaniach o viacročnom finančnom rámci (VFR). Vedúci Stáleho zastúpenia SR pri EÚ Peter Javorčík to povedal v utorok v rámci zasadnutia Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Bruseli.
Slovenský diplomat pripomenul, že Rumunsko sa na prvom zasadnutí Rady ministrov od začiatku jeho predsedníctva predstavilo veľmi aktívne a dobre. Hlavnými bodmi rokovaní bola príprava budúceho sedemročného rozpočtu EÚ (2021-2027), čo je významná téma pre všetky členské krajiny, a tiež spoločná celoeurópska snaha čeliť dezinformáciám v mediálnom priestore. Tých podľa Javorčíka čím ďalej, tým viac pribúda, tak zvonku, ako aj zvnútra jednotlivých krajín Únie.
"K rokovaniam o viacročnom finančnom rámci len toľko, že rumunské predsedníctvo chce dosiahnuť do júna veľmi zásadný pokrok. Mohli by sme sa dostať do fázy, keď už budeme hovoriť o konkrétnych číslach, čiže o alokáciách a finančných obálkach pre jednotlivé členské krajiny a pre jednotlivé programy," vysvetlil Javorčík. Spresnil, že je aj v záujme SR, aby tento pokrok nastal a aby konečná dohoda o dlhodobom rozpočte vznikla už na jeseň tohto roka.
Rumunsko v Rade ministrov predložilo návrh na tzv. systém rýchlej výstrahy, ktorý má krajinám EÚ pomôcť rýchlejšie a účinnejšie reagovať na šírenie dezinformácií. Javorčík uviedol, že diskusie sa zamerali na to, čo treba robiť na národnej a čo je možné urobiť na európskej úrovni, ako môžu štáty lepšie spolupracovať pri výmene údajov, informovať sa navzájom, ako odhaľujú falošné správy, a ako na ne reagovať.
Rumunský návrh je podľa Javorčíka v súlade s akčným plánom, ktorý vlani predstavila Európska komisia, a jeho cieľom je vytvoriť sieť kontaktných bodov v jednotlivých členských krajinách. "Aby sme vedeli o tom, keď sa nejaká falošná správa objaví, že je možnosť, že sa rýchlo rozšíri aj do ostatných krajín, a ako na ňu zareagovať, ako vyvracať falošné správy," opísal situáciu slovenský diplomat. Podľa jeho slov to v praxi znamená vytvoriť určitú sieť ľudí, ktorí budú spolupracovať pri odhaľovaní dezinformácií a falošných správ. Dodal, že tento návrh má potrebnú politickú podporu, lebo všetci vedia, že falošné správy nepoznajú hranice, bude ich stále viac, a preto sa ne treba systémovejšie pripraviť na celoeurópskej úrovni.
"EÚ tu má svoju úlohu, najmä čo sa týka vzájomnej výmeny informácií a pri komunikácii s mediálnymi gigantmi a sociálnymi sieťami," odkázal Javorčík na "pridanú hodnotu", ktorú v tejto oblasti predstavuje Únia. EÚ ako celok má podľa neho inú váhu ako Slovensko či iné krajiny pri rokovaniach s online platformami o tom, ako nastaviť systémy tak, aby sa falošné správy čo najviac a čo najrýchlejšie odhaľovali.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Slovenský diplomat pripomenul, že Rumunsko sa na prvom zasadnutí Rady ministrov od začiatku jeho predsedníctva predstavilo veľmi aktívne a dobre. Hlavnými bodmi rokovaní bola príprava budúceho sedemročného rozpočtu EÚ (2021-2027), čo je významná téma pre všetky členské krajiny, a tiež spoločná celoeurópska snaha čeliť dezinformáciám v mediálnom priestore. Tých podľa Javorčíka čím ďalej, tým viac pribúda, tak zvonku, ako aj zvnútra jednotlivých krajín Únie.
"K rokovaniam o viacročnom finančnom rámci len toľko, že rumunské predsedníctvo chce dosiahnuť do júna veľmi zásadný pokrok. Mohli by sme sa dostať do fázy, keď už budeme hovoriť o konkrétnych číslach, čiže o alokáciách a finančných obálkach pre jednotlivé členské krajiny a pre jednotlivé programy," vysvetlil Javorčík. Spresnil, že je aj v záujme SR, aby tento pokrok nastal a aby konečná dohoda o dlhodobom rozpočte vznikla už na jeseň tohto roka.
Rumunsko v Rade ministrov predložilo návrh na tzv. systém rýchlej výstrahy, ktorý má krajinám EÚ pomôcť rýchlejšie a účinnejšie reagovať na šírenie dezinformácií. Javorčík uviedol, že diskusie sa zamerali na to, čo treba robiť na národnej a čo je možné urobiť na európskej úrovni, ako môžu štáty lepšie spolupracovať pri výmene údajov, informovať sa navzájom, ako odhaľujú falošné správy, a ako na ne reagovať.
Rumunský návrh je podľa Javorčíka v súlade s akčným plánom, ktorý vlani predstavila Európska komisia, a jeho cieľom je vytvoriť sieť kontaktných bodov v jednotlivých členských krajinách. "Aby sme vedeli o tom, keď sa nejaká falošná správa objaví, že je možnosť, že sa rýchlo rozšíri aj do ostatných krajín, a ako na ňu zareagovať, ako vyvracať falošné správy," opísal situáciu slovenský diplomat. Podľa jeho slov to v praxi znamená vytvoriť určitú sieť ľudí, ktorí budú spolupracovať pri odhaľovaní dezinformácií a falošných správ. Dodal, že tento návrh má potrebnú politickú podporu, lebo všetci vedia, že falošné správy nepoznajú hranice, bude ich stále viac, a preto sa ne treba systémovejšie pripraviť na celoeurópskej úrovni.
"EÚ tu má svoju úlohu, najmä čo sa týka vzájomnej výmeny informácií a pri komunikácii s mediálnymi gigantmi a sociálnymi sieťami," odkázal Javorčík na "pridanú hodnotu", ktorú v tejto oblasti predstavuje Únia. EÚ ako celok má podľa neho inú váhu ako Slovensko či iné krajiny pri rokovaniach s online platformami o tom, ako nastaviť systémy tak, aby sa falošné správy čo najviac a čo najrýchlejšie odhaľovali.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
