Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Prvý je Slávnosť všetkých svätých - 1. novembra, ktorá je prikázaným sviatkom, a 2. novembra je Spomienka na všetkých verných zosnulých, alebo deň Pamiatky zosnulých.
Autor TASR
Bratislava 1. novembra (TASR) - Katolícka cirkev si začiatkom novembra pripomína dva významné sviatky. Prvý je Slávnosť všetkých svätých - 1. novembra, ktorá je prikázaným sviatkom, a 2. novembra je Spomienka na všetkých verných zosnulých, alebo deň Pamiatky zosnulých, ľudovo nazývaný Dušičky.
Obidva tieto dni charakterizujú spomienky na tých, čo už nie sú medzi nami, návštevy cintorínov, zapaľovanie sviečok na hroboch a ich zdobenie kvetmi.
Od roku 1994 je 1. november v Slovenskej republike dňom pracovného pokoja.
Cirkev a veriaci si 1. novembra spomínajú a modlia sa za všetkých svätých, ale aj za našich predkov, ktorí neboli vyhlásení za svätých, ale žili statočným a pekným životom, vedeli sa obetovať pre iných. Má to byť deň radosti a nie smútku. Cirkev oddávna spája s týmto sviatkom nádej na vzkriesenie. Pre iných je smrť realitou, ktorú treba prijať. Okrem svätých omší v kostoloch sa v dnešný deň konajú aj omše či pobožnosti za zosnulých i na viacerých cintorínoch.
Na cintoríne v bratislavskom Slávičom údolí sa 1. novembra popoludní (o 15.00 h) tradične koná pobožnosť alebo omša za zosnulých, ktorú obvykle pripravujú františkáni. Pobožnosti za zosnulých sa zvyknú konať aj na Martinskom či Ružinovskom cintoríne a iných miestach. V bratislavskom krematóriu sa obvykle koná spomienka na zosnulých s pásmom slova a hudby.
Slávnosť všetkých svätých sa spočiatku slávila 13. mája a jej začiatky siahajú do 4. storočia po Kristovi. V Ríme sa tento sviatok prvýkrát slávil 13. mája 609, keď pápež Bonifác IV. prebral od cisára Fokasa pohanský chrám všetkých Bohov tzv. Panteón a zasvätil ho Panne Márii a všetkým svätým mučeníkom. Neskôr pápež Gregor III. (731-744) presunul slávenie Všetkých svätých z 13. mája na 1. november, keď v Bazilike sv. Petra slávnostne posvätil kaplnku k úcte všetkých svätých.
Na sviatok všetkých svätých nadväzuje deň Pamiatky zosnulých. V roku 998 opát Odilo v benediktínskom kláštore Cluny zaviedol tradíciu 1. novembra večer vyzváňať a spievať žalmy za mŕtvych a na druhý deň slúžiť veľkú zádušnú omšu. Tento zvyk sa čoskoro rozšíril v celej západnej cirkvi. Na znak nesmrteľnosti duší a Božieho milosrdenstva sa na cintorínoch v prvých novembrových dňoch zapaľujú sviečky.
Obidva tieto dni charakterizujú spomienky na tých, čo už nie sú medzi nami, návštevy cintorínov, zapaľovanie sviečok na hroboch a ich zdobenie kvetmi.
Od roku 1994 je 1. november v Slovenskej republike dňom pracovného pokoja.
Cirkev a veriaci si 1. novembra spomínajú a modlia sa za všetkých svätých, ale aj za našich predkov, ktorí neboli vyhlásení za svätých, ale žili statočným a pekným životom, vedeli sa obetovať pre iných. Má to byť deň radosti a nie smútku. Cirkev oddávna spája s týmto sviatkom nádej na vzkriesenie. Pre iných je smrť realitou, ktorú treba prijať. Okrem svätých omší v kostoloch sa v dnešný deň konajú aj omše či pobožnosti za zosnulých i na viacerých cintorínoch.
Na cintoríne v bratislavskom Slávičom údolí sa 1. novembra popoludní (o 15.00 h) tradične koná pobožnosť alebo omša za zosnulých, ktorú obvykle pripravujú františkáni. Pobožnosti za zosnulých sa zvyknú konať aj na Martinskom či Ružinovskom cintoríne a iných miestach. V bratislavskom krematóriu sa obvykle koná spomienka na zosnulých s pásmom slova a hudby.
Slávnosť všetkých svätých sa spočiatku slávila 13. mája a jej začiatky siahajú do 4. storočia po Kristovi. V Ríme sa tento sviatok prvýkrát slávil 13. mája 609, keď pápež Bonifác IV. prebral od cisára Fokasa pohanský chrám všetkých Bohov tzv. Panteón a zasvätil ho Panne Márii a všetkým svätým mučeníkom. Neskôr pápež Gregor III. (731-744) presunul slávenie Všetkých svätých z 13. mája na 1. november, keď v Bazilike sv. Petra slávnostne posvätil kaplnku k úcte všetkých svätých.
Na sviatok všetkých svätých nadväzuje deň Pamiatky zosnulých. V roku 998 opát Odilo v benediktínskom kláštore Cluny zaviedol tradíciu 1. novembra večer vyzváňať a spievať žalmy za mŕtvych a na druhý deň slúžiť veľkú zádušnú omšu. Tento zvyk sa čoskoro rozšíril v celej západnej cirkvi. Na znak nesmrteľnosti duší a Božieho milosrdenstva sa na cintorínoch v prvých novembrových dňoch zapaľujú sviečky.
