Košice 23. októbra (TASR) – Senát Ústavného súdu SR dnes odložil rozhodnutie v kauze nevymenovania Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora na 4. decembra 2014. Reagoval pritom na podanie bývalého prezidenta Ivana Gašparoviča, ktoré súdu prišlo päť minút pred začiatkom verejného pojednávania.

V podaní sa bývalá hlava štátu domáhala pozície priameho alebo vedľajšieho účastníka konania, a žiadala odročenie zasadnutia pre procesné nedostatky. Senát súdu pod vedením Ladislava Orosza síce konštatoval, že Ivan Gašparovič nie je účastníkom konania, umožní mu však vyjadriť sa k Čentéšovej sťažnosti a priebehu dnešného ústneho pojednávania.

Prokurátor Čentéš na súde namieta porušenie svojich základných práv, najmä práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok. Napriek tomu, že Národná rada SR za vlády Ivety Radičovej (SDKÚ-DS) ho v roku 2011 zvolila za šéfa prokuratúry, vtedajší prezident Gašparovič ho odmietol vymenovať. Súčasný parlament s väčšinou poslancov Smeru-SD napokon zvolil v júni 2013 za generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára, ktorého prezident aj vymenoval.

Námietková vojna

Kauzu na ústavnom súde v minulosti sprevádzali početné námietky predpojatosti podané Čentéšom, ako aj Gašparovičom voči jednotlivým ústavným sudcom. Tzv. námietková vojna vyvrcholila až patovou situáciou, keď nemal vo veci kto rozhodovať. Novozvolený prezident SR Andrej Kiska tento rok stiahol všetky námietky zaujatosti podané jeho predchodcom.

Podanie Čentéša zarazilo

Dnešné Gašparovičovo podanie na ÚS na poslednú chvíľu označil Čentéš za zarážajúce, nevylúčil, že išlo o obštrukciu. "Moja ústavná sťažnosť smerovala voči prezidentovi SR, proti štátnemu orgánu, nie voči fyzickej osobe," zdôvodnil Čentéš to, že bývalá hlava štátu nemôže byť účastníkom konania.

Na pojednávaní potvrdil, že žiada zrušenie rozhodnutia exprezidenta o jeho nevymenovaní za šéfa prokuratúry a vrátenie veci na ďalšie konanie. "Znovu by som tak bol kandidátom na vymenovanie za generálneho prokurátora," konštatoval Čentéš pre novinárov. V prípade, ak by takýto postup podľa ÚS nebol možný, žiada od štátu finančné odškodnenie v sume 150.000 eur. "Po úhrade trov právneho zastúpenia celú sumu venujem na charitu, ja si nenechám ani jedno euro," dodal k takejto možnosti.

Gašparovič mal pochybnosti o voľbe

Gašparovič ako prezident koncom roku 2012 zdôvodnil nevymenovanie Čentéša pochybnosťami, ktoré sprevádzali jeho voľbu v parlamente, ako aj to, že ako prokurátor v júli 2011 skartoval výpoveď poslanca Igora Matoviča (OĽaNO) o korupcii v politike. Čentéš sa obhajoval, že ku skartácii došlo omylom. Argumentoval zároveň, že tento omyl nebol predmetom disciplinárneho konania a za takéto konanie nebol postihnutý. "Z nášho pohľadu dôvody, ktoré sú uvedené v rozhodnutí bývalého prezidenta, stoja na vode," povedal sťažovateľ.

V súvislosti so skartáciou a vymazaním prepisu Matovičovej výpovede z počítača vypovedali pred súdom svedkovia z Generálnej prokuratúry SR, ako aj samotný poslanec. Matovič poprel, že by ho Čentéš vypočúval vo veci voľby generálneho prokurátora, ako to v minulosti naznačoval exprezident. Potvrdil, že po skartácii záznamu z pôvodného výsluchu ho Čentéš ešte v ten deň opätovne vypočul, aby došlo k náprave. "Necítil som nijakú snahu manipulovať ani pri prvej výpovedi, ani pri druhej," povedal poslanec.

Čentéš uviedol, že výpoveď Matoviča nechal zmazať, lebo ju pracovníčka GP SR písala na počítači jeho nadriadeného kolegu. Rozhodujúce bolo podľa neho založenie výpovede v písomnej podobe v spise. Tú však, ako povedal, omylom skartoval, preto sa výsluch opakoval. Bezprostredne medializovaná informácia, že výpoveď zmazala sekretárka a nie on, bola podľa neho "nešťastne odkomunikovaná".

Právny zástupca súčasného prezidenta Kisku v kauze pred ÚS Ján Mazák na pojednávanie neprišiel, svoju neúčasť ospravedlnil.