Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Školstvo podľa podpredsedníčky KDH nebolo prioritou vlády Róberta Fica a vlády zlyhala napríklad po personálnej stránke.
Autor TASR
Bratislava 11. februára (TASR) - Situácia v školstve po štyroch rokoch súčasnej vlády nie je lepšia, čoho dôkazom je odchod talentovaných mladých ľudí na štúdiá do zahraničia i štrajkujúci pedagógovia. Uviedla to podpredsedníčka KDH pre školstvo Miroslava Szitová.
Za pozitívum označila napríklad správu o stave školstva, ktorú dal vypracovať ešte exminister školstva Dušan Čaplovič (Smer-SD). "Žiaľ, na rokovanie parlamentu predložená nebola," doplnila. Súčasný minister Juraj Draxler (nominant Smeru-SD) podľa jej slov začal aktívnejšie komunikovať so zástupcami učiteľov a odborníkov pre oblasť školstva. "Udialo sa tak však až na konci volebného obdobia a žiadne komunikované zmeny v systéme uskutočnené neboli. Niektoré opatrenia v tzv. sociálnych balíčkoch, ako asistent učiteľa, čiastočná debyrokratizácia školstva a realizácie projektov, ako napríklad odborní zamestnanci v školách, výstavba škôl, môžeme hodnotiť pozitívne, nie sú však systémovými opatreniami, preto nemôžu byť prínosom z dlhodobého hľadiska," doplnila Szitová.
Školstvo podľa Szitovej nebolo prioritou vlády Róberta Fica a vlády zlyhala napríklad po personálnej stránke. "Dokazujú to traja ministri za štyri roky vlády, ktorá mala všetky nástroje na stabilizovanie rezortu a zlepšenie stavu v školstve. Návrhy pripravované prvým ministrom sa ku koncu obdobia stali nepoužiteľné. K správe o stave školstva sa súčasný minister Draxler vyjadril slovami, že dá vypracovať novú správu," vysvetlila podpredsedníčka KDH.
Vláda podľa nej zlyhala aj systémovo. "Zrušením krajských školských úradov a presunutím kompetencií pod ministerstvo vnútra sa ešte viac rozbil rezort školstva a minister školstva dnes reálne nemá kompetenciu ovplyvňovať školstvo na Slovensku. Odobratím kompetencií rade školy pri voľbe riaditeľa sa školy dostávajú pod absolútnu kontrolu zriaďovateľa. Je oslabená pozícia riaditeľa školy," vymenovala Szitová a doplnila, že duálne vzdelávanie podľa nej nefunguje, čo dokazuje nízky počet zapojených škôl a počet žiakov z celého Slovenska. "Sľub z programového vyhlásenia vlády o zvýšení platov nad 1,2-násobok priemerného platu v národnom hospodárstve do roku 2016 ostal nesplnený. V rokoch ekonomického rastu vláda navrhla a parlament schválil v rozpočte školstva na rok 2016 o viac ako 250 miliónov eur menej," vysvetlila.
Pred novým vedením rezortu školstva, ktoré príde po voľbách, podľa Szitovej stojí napríklad úloha zvýšiť financovania v rezorte na priemer krajín OECD. Ďalej napríklad úloha zjednotiť školstvo pod rezort školstva s financovaním a kompetenciami. Taktiež dôležité bude posilnenie autonómie a slobody škôl a sloboda výberu vzdelávania i jeho metód a foriem pre rodičov a žiakov. Ale taktiež aj odstránenie byrokracie v školstve.
Za pozitívum označila napríklad správu o stave školstva, ktorú dal vypracovať ešte exminister školstva Dušan Čaplovič (Smer-SD). "Žiaľ, na rokovanie parlamentu predložená nebola," doplnila. Súčasný minister Juraj Draxler (nominant Smeru-SD) podľa jej slov začal aktívnejšie komunikovať so zástupcami učiteľov a odborníkov pre oblasť školstva. "Udialo sa tak však až na konci volebného obdobia a žiadne komunikované zmeny v systéme uskutočnené neboli. Niektoré opatrenia v tzv. sociálnych balíčkoch, ako asistent učiteľa, čiastočná debyrokratizácia školstva a realizácie projektov, ako napríklad odborní zamestnanci v školách, výstavba škôl, môžeme hodnotiť pozitívne, nie sú však systémovými opatreniami, preto nemôžu byť prínosom z dlhodobého hľadiska," doplnila Szitová.
Školstvo podľa Szitovej nebolo prioritou vlády Róberta Fica a vlády zlyhala napríklad po personálnej stránke. "Dokazujú to traja ministri za štyri roky vlády, ktorá mala všetky nástroje na stabilizovanie rezortu a zlepšenie stavu v školstve. Návrhy pripravované prvým ministrom sa ku koncu obdobia stali nepoužiteľné. K správe o stave školstva sa súčasný minister Draxler vyjadril slovami, že dá vypracovať novú správu," vysvetlila podpredsedníčka KDH.
Vláda podľa nej zlyhala aj systémovo. "Zrušením krajských školských úradov a presunutím kompetencií pod ministerstvo vnútra sa ešte viac rozbil rezort školstva a minister školstva dnes reálne nemá kompetenciu ovplyvňovať školstvo na Slovensku. Odobratím kompetencií rade školy pri voľbe riaditeľa sa školy dostávajú pod absolútnu kontrolu zriaďovateľa. Je oslabená pozícia riaditeľa školy," vymenovala Szitová a doplnila, že duálne vzdelávanie podľa nej nefunguje, čo dokazuje nízky počet zapojených škôl a počet žiakov z celého Slovenska. "Sľub z programového vyhlásenia vlády o zvýšení platov nad 1,2-násobok priemerného platu v národnom hospodárstve do roku 2016 ostal nesplnený. V rokoch ekonomického rastu vláda navrhla a parlament schválil v rozpočte školstva na rok 2016 o viac ako 250 miliónov eur menej," vysvetlila.
Pred novým vedením rezortu školstva, ktoré príde po voľbách, podľa Szitovej stojí napríklad úloha zvýšiť financovania v rezorte na priemer krajín OECD. Ďalej napríklad úloha zjednotiť školstvo pod rezort školstva s financovaním a kompetenciami. Taktiež dôležité bude posilnenie autonómie a slobody škôl a sloboda výberu vzdelávania i jeho metód a foriem pre rodičov a žiakov. Ale taktiež aj odstránenie byrokracie v školstve.
