Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Ombudsmanka predložila hlave štátu zoznam nezrealizovaných opatrení, ktoré odporúčala kompetentným orgánom prijať v oblasti ochrany základných práv a slobôd.
Autor TASR
Bratislava 9. decembra (TASR) – Porušovanie ľudských práv nie je iba otázka štatistiky a čísel, sú to skutočné ľudské príbehy, ktoré sa, žiaľ, často týkajú najzraniteľnejších skupín – detí a seniorov. Prezident SR Andrej Kiska to povedal po dnešnom stretnutí s verejnou ochrankyňou práv Janou Dubovcovou. Ombudsmanka predložila hlave štátu zoznam nezrealizovaných opatrení, ktoré odporúčala kompetentným orgánom prijať v oblasti ochrany základných práv a slobôd v priebehu rokov 2013-2014.
Ako informovala Dubovcová, ide o najzásadnejšie opatrenia, ktoré sa týkajú práv detí i seniorov. S prezidentom na dnešnom stretnutí hovorila aj o absencii nezávislého orgánu, ktorý by prešetroval zásahy polície či iných štátnych orgánov, pri ktorých sa použijú donucovacie prostriedky. "Vzhľadom na to, že verejný ochranca práv nemá dostatočné kompetencie na presadenie nápravy pri porušovaní ľudských práv, je dôležité, aby na tieto porušenia opakovane upozorňoval aj cez prezidentský úrad," vysvetlila Dubovcová. "Preto som využila aj túto možnosť pri príležitosti stredajšieho Medzinárodného dňa ľudských práv," dodala.
Dubovcová zopakovala, že sumár opatrení, ktoré v predloženom dokumente formuluje, reaguje na dlhodobé zlyhávania štátu v oblasti ochrany ľudských práv a na stav, ktorý je známy už desať - pätnásť rokov. Opatrenia, ktoré navrhuje, považuje za zrealizovateľné. Na margo prezidentovej podpory Dubovcová uviedla, že hlava štátu má dostatok vedomostí o vzdelávaní rómskych detí i o situácii seniorov na Slovensku. "Má aj srdce, aj rozum, aj funkciu, takže môže pomôcť v náprave," povedala Dubovcová.
V 22-stranovom dokumente, ktorý ombudsmanka a jej kancelária pri príležitosti stretnutia s prezidentom vypracovala, Dubovcová spomína napríklad opatrenia týkajúce sa odstránenia diskriminácie detí z rómskeho prostredia v predškolskom veku, segregácie detí v školských zariadeniach i nerovného prístupu k možnostiam vzdelania vyplývajúceho zo zaraďovania rómskych detí do špeciálnych škôl a tried. Verejná ochrankyňa práv v správe takisto pripomína svoje zistenia o diskriminácii rómskych detí pri pedagogicko-psychologickej diagnostike pred nástupom do školy, ktorá podľa nej nezohľadňuje kultúrnu, sociálnu i jazykovú bariéru rómskych detí.
Medzi návrhmi opatrení, ktoré sa doteraz nezrealizovali, Dubovcová v dokumente spomína návrh na zrušenie variantu A v špeciálnych školách, zavedenie pedagogicko-psychologickej rediagnostiky na školskú zrelosť v nultých ročníkoch i kontrolný mechanizmus samotnej pedagogicko-psychologickej diagnostiky päť- až šesťročných detí pred ich nástupom na školskú dochádzku. Nezrealizovateľné návrhy opatrení sa týkali aj prehodnotenia systému zaraďovania detí do reedukačných centier i prístupu detí v reedukačných centrách k takej kvalite vzdelania, ktorá je porovnateľná so vzdelaním detí mimo centier.
Dubovcová spomína aj nezrealizované opatrenia týkajúce sa dostupnosti a kvality sociálnych služieb pre seniorov. Ombudsmanka žiada napríklad vypracovať dlhodobú udržateľnú politiku financovania sociálnych služieb a prijatie celoštátne záväzných štandardov kvality sociálnych služieb.
Ako informovala Dubovcová, ide o najzásadnejšie opatrenia, ktoré sa týkajú práv detí i seniorov. S prezidentom na dnešnom stretnutí hovorila aj o absencii nezávislého orgánu, ktorý by prešetroval zásahy polície či iných štátnych orgánov, pri ktorých sa použijú donucovacie prostriedky. "Vzhľadom na to, že verejný ochranca práv nemá dostatočné kompetencie na presadenie nápravy pri porušovaní ľudských práv, je dôležité, aby na tieto porušenia opakovane upozorňoval aj cez prezidentský úrad," vysvetlila Dubovcová. "Preto som využila aj túto možnosť pri príležitosti stredajšieho Medzinárodného dňa ľudských práv," dodala.
Dubovcová zopakovala, že sumár opatrení, ktoré v predloženom dokumente formuluje, reaguje na dlhodobé zlyhávania štátu v oblasti ochrany ľudských práv a na stav, ktorý je známy už desať - pätnásť rokov. Opatrenia, ktoré navrhuje, považuje za zrealizovateľné. Na margo prezidentovej podpory Dubovcová uviedla, že hlava štátu má dostatok vedomostí o vzdelávaní rómskych detí i o situácii seniorov na Slovensku. "Má aj srdce, aj rozum, aj funkciu, takže môže pomôcť v náprave," povedala Dubovcová.
V 22-stranovom dokumente, ktorý ombudsmanka a jej kancelária pri príležitosti stretnutia s prezidentom vypracovala, Dubovcová spomína napríklad opatrenia týkajúce sa odstránenia diskriminácie detí z rómskeho prostredia v predškolskom veku, segregácie detí v školských zariadeniach i nerovného prístupu k možnostiam vzdelania vyplývajúceho zo zaraďovania rómskych detí do špeciálnych škôl a tried. Verejná ochrankyňa práv v správe takisto pripomína svoje zistenia o diskriminácii rómskych detí pri pedagogicko-psychologickej diagnostike pred nástupom do školy, ktorá podľa nej nezohľadňuje kultúrnu, sociálnu i jazykovú bariéru rómskych detí.
Medzi návrhmi opatrení, ktoré sa doteraz nezrealizovali, Dubovcová v dokumente spomína návrh na zrušenie variantu A v špeciálnych školách, zavedenie pedagogicko-psychologickej rediagnostiky na školskú zrelosť v nultých ročníkoch i kontrolný mechanizmus samotnej pedagogicko-psychologickej diagnostiky päť- až šesťročných detí pred ich nástupom na školskú dochádzku. Nezrealizovateľné návrhy opatrení sa týkali aj prehodnotenia systému zaraďovania detí do reedukačných centier i prístupu detí v reedukačných centrách k takej kvalite vzdelania, ktorá je porovnateľná so vzdelaním detí mimo centier.
Dubovcová spomína aj nezrealizované opatrenia týkajúce sa dostupnosti a kvality sociálnych služieb pre seniorov. Ombudsmanka žiada napríklad vypracovať dlhodobú udržateľnú politiku financovania sociálnych služieb a prijatie celoštátne záväzných štandardov kvality sociálnych služieb.
