Bratislava 27. októbra (TASR) - Kvórum potrebné na platnosť výsledkov referenda sa nezníži. Naďalej zostáva 50-percentné. Hnutie Sme rodina totiž v hlasovaní v pléne neuspelo s novelou Ústavy SR, ktorá ho mala znížiť na 30 percent. Hlasovaním ukončili poslanci 10. schôdzu Národnej rady SR, ktorá trvala deväť dní.

Hnutie Borisa Kollára nepochodilo ani s návrhom zákona o lobingu, ktorým chcelo zaviesť pravidlá lobingu. Snemovňa ho odmietla. Zákon o lobingu mal podľa hnutia zabezpečiť transparentnosť lobingových aktivít. Lobisti mali byť registrovaní, mali mať právo zúčastňovať sa na verejných schôdzach NR SR a jej výboroch, prípadne aj vystúpiť.

Lobisti mali hlásiť kontakt s verejným funkcionárom. Za priestupky im mali hroziť pokuty, a to až do výšky 50.000 eur alebo zákaz činnosti do piatich rokov. Verejný funkcionár mal mať podľa návrhu zakázané vykonávať lobing aj prijať akúkoľvek výhodu od lobistu. Zároveň aj verejní funkcionári mali byť povinní zverejniť pracovné schôdzky s lobistami za uplynulý polrok.

Neprešiel ani návrh ĽSNS

Mimovládne organizácie (MVO) pôsobiace na Slovensku, ktoré sú priamo či nepriamo napojené na financovanie zo zahraničia, nedostanú povinnosť registrovať sa do novovytvoreného Registra zahraničných agentov. Plénum Národnej rady (NR) SR dnes totiž nepodporilo návrh novely zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby od poslancov ĽSNS.

Strana Mariana Kotlebu chcela právnou normou sprehľadniť štruktúru a činnosť MVO, ktoré sú akýmkoľvek spôsobom napojené na financie zo zahraničia a ktoré vykonávajú propagačnú a agitačnú činnosť na území Slovenskej republiky.

"Množstvo mimovládnych organizácií, ich členov a zamestnancov sa za príspevky od zahraničných sponzorov snaží ovplyvňovať verejnú mienku na Slovensku. Snahou týchto mimovládnych organizácií je formovať verejnú a politickú mienku na Slovensku tak, aby bola v súlade s predstavami zahraničného sponzora," tvrdili prekladatelia. Podľa ĽSNS ktokoľvek, kto za peniaze od zahraničnej osoby, alebo za odmenu od zahraničnej ambasády presadzuje na území suverénneho štátu ideológiu a záujmy svojich zahraničných sponzorov, spadá pod označenie "zahraničný agent".

ĽSNS neprešiel ani návrh na stanovenie limitov na výdavky pre obstaranie a prenájom osobných automobilov pre všetky subjekty verejnej správy a pre všetky nimi zriadené alebo založené organizácie. Strana upozornila, že v súčasnej legislatíve je problematika obstarávania osobných automobilov upravená len pre štátne rozpočtové a štátne príspevkové organizácie, pričom výšku limitu výdavkov ustanovuje nariadenie vlády. "Otázku prenájmu vozidiel súčasná legislatíva nerieši vôbec," argumentovali. Návrh ĽSNS mal preto rozšíriť okruh povinných subjektov na celú verejnú správu aj na všetky ňou zriadené organizácie.

Limit v prípade prezidenta mal byť stanovený na 50.000 eur, pri premiérovi a ministroch 33.000 eur. V ďalšej skupine s limitom 25.000 eur mali byť napr. generálny prokurátor, šéf SIS, štátni tajomníci, riaditeľ NBÚ, predseda NKÚ či šéf finančnej správy. Do štvrtej skupiny s limitom 20.000 eur chceli poslanci ĽSNS zaradiť napr. podpredsedov ostatných ústredných orgánov štátnej správy, vedúcich služobných úradov ministerstiev či primátorov krajských a okresných miest. Do limitu 15.000 eur sa mali pri nákupe automobilov zmestiť ostatní primátori miest, starostovia obcí aj mestských častí, ako aj generálni riaditelia a riaditelia sekcií ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.